Denník N

„Turecký Bataclan“ Reina

Reina Club, Istanbul, Turkey
Reina Club, Istanbul, Turkey

Aj Turci majú od novoročných osláv svoj Bataclan. V nočnom klube Reina, priamo pod blikajúcim bosporským mostom, ktorý po nedávnom pokuse o prevrat v krajine zmenil názov na Most martýrov 15. júla, bolo pri teroristickom útoku zastrelených najmenej 39 ľudí. Hoci obetí v parížskom klube bolo až o takmer stovku viac, krajine sa svetovej pozornosti dostalo neporovnateľne menej. Stávajú sa teroristické útoky v Turecku tak bežnou záležitosťou, že ich medzinárodná verejnosť prestáva vnímať ako čosi neštandardné?

V Reine som bola niekoľkokrát, zväčša pracovne, nakoľko išlo o priestory, v ktorých mnohé firmy organizovali svoje večierky, či slávnostné večere. Klub spojený s reštauráciou nepatril medzi lacné diskotéky, práve naopak. Stretávala sa tu turecká a medzinárodná smotánka, ponúkali sa delikátne jedlá a vyberané nápoje. Nezabudnuteľný výhľad a luxusné priestory museli preto na oslavy príchodu nového roka prilákať stovky zábavy chtivých ľudí, ktorí v ten večer nemohli mať hlboko do vrecka.

Útočník z videozáznamu, ktorý koluje na internete, vbehol ozbrojený z ulice a do klubu sa musel dosť cez hlavný vchod a jeho úzku chodbu, ktorej muselo vládnuť niekoľko ochrankárov. Podľa výpovedí svedkov však strieľali minimálne dvaja útočníci. Príšerné zábery z miesta, len krátku chvíľu po tom, ako tisíce papierových konfiet privítalo nový rok, zaplavili turecký internet. O necelých 36 hodín po útoku sa k zodpovednosti prihlásila teroristická skupina Daesh, chváliac „hrdinského bojovníka kalifátu“, ktorý útok podnikol a ktorý má byť stále na úteku.

Vystrašení a v očakávaní ďalších útokov

Útok opäť  zatriasol tureckou spoločnosťou. Opäť zarmútil bežných ľudí. Na rozdiel od našich končín mladí Turci, mnohí moji priatelia a známi, nezdieľali 1. januára na sociálnych sieťach žiadne veselé obrázky z osláv nového roka. Tmavá zmätená atmosféra, vystrašené nálady a napäté situácie, ktoré už mesiace skúšajú obyčajných ľudí týždeň čo týždeň, sa preniesli aj do roka 2017, a to už v jeho prvých minútach.

Turci, ktorí žijú vo veľkých mestách a ktorých poznám, naozaj obmedzujú svoje návštevy veľkých centier, vyhýbajú sa staniciam, zastávkam, hromadnej preprave, veľkým bulvárom. „Najbezpečnejšie sa cítim doma, už mesiace takmer nikam nechodím,“ píše mi včera známa Esra. Nové útoky a narastajúci počet nevinných obetí ale prekvapuje aj ju stále menej a voči udalostiam podobného druhu sa rovnako, ako iní, stáva imúnnejšou.

„Čakám, že polícia nájde útočníka z Reiny, zastrelí ho a médiá dostanú informáciu, že bol príslušníkom Gulenovcov,“ opisuje očakávaný scenár vývoja na sociálnej sieti Metehan. Scenár nie je taký nepredvídateľný, opakoval sa už niekoľkokrát. Naposledy po vražde ruského veľvyslanca, kedy bol útočník, známy aj z medializovaných videí, na mieste zastrelený. Aj napriek tomu, že citoval slová hymny džihádistickej teroristickej organizácie Front Al-Nusra a mnohí analytici dodnes tvrdia, že bol skôr sympatizantom radikálnych islamistov, oficiálne vyhlásenie štátnych predstaviteľov išlo v línii proti-Gulenovského odboja: 26-ročný policajt mal byť príslušníkom hnutia Gulenovcov.

Znovu krajina tretieho sveta?

Pre medzinárodné spoločenstvo zjavne rovnako nie je ľahké sledovať stále nové a nové správy o útokoch v Turecku. Výnimočný stav, ktorý v krajine trvá od júla a ktorý koncom minulého roka opäť predĺžili – tentokrát zatiaľ do 20. januára – stále nepriniesol svoje ovocie v podobe väčšieho bezpečia. 10. decembra pri výbuchu dodávky pri futbalovom štadióne Besiktas Istanbul prišlo o život 44 ľudí, počas októbra a novembra na juhovýchode krajiny ďalších 25 osôb, v meste Gaziantep a provinciách Elazig a Van v auguste spolu 64 ľudí. Zodpovednosť za bezpečnostné fiaska však nepreberá nikto. Množiace sa útoky v Turecku sa, bohužiaľ, stávajú tak neprekvapujúcimi, že aj Turkov prestávajú pomaly trápiť stále klesajúci záujem medzinárodného spoločenstva a počty zahraničných vyjadrení solidarity.

Situácia po neúspešnom prevrate stála pracovné pozície i vlastnú slobodu tisíce Turkov. Boj s terorizmom, kurdská otázka, či dosah a sila Daesh-u v krajine nemajú ale zatiaľ skutočné riešenie. Ekonomika a sila tureckej líry pokračujú v páde a vo veľkých mestách paradoxne stále častejšie dochádza aj k výpadkom prúdu (údajne narástla spotreba energií za posledný mesiac v porovnaní s predchádzajúcim rokom o vyše 7 percent, keďže Ankara tohto roku neposúvala ručičky hodiniek na zimný čas). Podľa vlády sa situácia v krajine upokojí len prechodom na prezidentský systém, ktorý ostáva prioritou štátnikov aj v tomto roku. (Viac o zmenách v Turecku v súvislosti s prechodom na prezidentský systém aj tu.) Ak má však plná moc v rukách prezidenta zaistiť „ticho“, dá sa len ťažko pomýšľať na systém bez tvrdých autokratických zásahov.

Teraz najčítanejšie

Lucia Yar

Blog o politickom živote v Turecku, ktorý píšem od roku 2012 (luciamrazova.blog.sme.sk). O Turecku a politicko-spoločensko-kultúrnych témach, ktoré hýbu touto krajinou, viac aj na @Lucia_Yar a EurActiv.sk