Na Dúbravskú TV a zvýšenie platu starostu peniaze sú; na územné plány zón nie & Česť developerom!

Nie že by táto regulácia bola úplne zbytočná, ale po známej kauze so zámenou pozemkov (v prospech developera za bývalého vedenia) v danej lokalite ďalšiu výstavbu žiadne vedenie samosprávy už nedovolí. A ak by o tom náhodou nejaké začalo čo i len uvažovať, bol by to jeho koniec. Pričom v Dúbravke stále nie sú zregulované lokality aj stavebne aktívne! Tie by mali byť jednoznačne prioritou.

Je zaujímavé, že o týchto prioritách nerozhoduje miestne zastupiteľstvo, aj keď na strane druhej, rozhoduje o množstve vecí, ktoré  s nimi, čo sa týka závažnosti, sa len sotva dajú rovnať. Napr.: predĺženie prenájmu garáže…, či pár metrov štvorcových pozemku, ktoré sú v dlhodobom užívaní nejakej fyzickej osoby. A keď sme už pri tom, miestne zastupiteľstvo nerozhoduje ani o takých veciach, a ani sa k nim nevyjadruje, akou bola napr. otázka vypustenie/nevypustenia podzemného parkoviska z projektu výstavby náhradných bytov na úkor zelene.

Ani v 3. roku tohto volebného obdobia (2014-2018), ak si to vedenie samosprávy nerozmyslí, miestna časť nebude mať ani len urbanistickými štúdiami zregulovanú väčšinu svojich nezastavaných lokalít, na ktorých však územný plán mesta umožňuje stavať. Jedna vec je, že to umožňuje, druhá vec je, že nie je jedno, ako, kde, a čo presne sa v daných lokalitách stavať bude a nebude. A to by sa malo riešiť územno-plánovacími dokumentáciami. Je rozdiel, či väčšina parkovísk bude pod zemou, aby sa ušetrila zeleň, alebo ju pozemné parkoviská zbytočne pochovajú, alebo, kadiaľ povedú prístupové cesty, alebo cesta. Je rozdiel, či táto nepochová, alebo pochová aj najcennejšiu zelenú plochu tej ktorej lokality, a ak ju pochová, či to nebude len preto, lebo včas sa nespravila ani len urbanistická štúdia, resp. preto, aby pozemky developera v danej lokalite zostali uchránené, ucelené, nepoškvrnené prístupovou cestou. Zvlášť ak sa táto dá postaviť na vedľajších mestských pozemkoch. Investor by musel byť padnutý na hlavu, aby na takúto možnosť netlačil. Čo na tom, že sa na nich môže nachádzať najcennejšia zelená plocha celej danej lokality, ktorá už roky slúži občanom ako neoficiálny prírodný park? (To je zhodou okolností aj prípad lokality Pri kríži, medzi ul. Kristy Bendovej a Klubom Penati).

Žiaľ záujmy developerov sú v Bratislave dlhodobo prednejšie ako záujmy verejné. Tak prečo by to malo byť odrazu iné práve v Dúbravke? Bude? Zaleží aj na občanoch.

Smiešna finančná čiastka (25.000 eur), ktorú na územno-plánovaciu dokumentáciu na rok 2017 navrhol, so súhlasom starostu prednosta úradu, na schválenie miestnemu zastupiteľstvu (ktoré ju takmer jednohlasne považovalo za dostatočnú), žiaľ jasne  nasvedčuje tomu, že v Dúbravke, to iné ani byť nemá. A teda, že sa pokračuje v starých šľapajach; aj keď za peniaze daňových poplatníkov sa samozrejme opravujú chodníky, buduje škôlka, vyznačujú parkovacie miesta, opravujú detské ihriská, atď.

Táto čiastka vystačí na spracovanie maximálne tak jedného územného plánu zóny pričom Dúbravka potrebuje nutne zregulovať viacero lokalít: Veľká lúka, Pri kríži, Tavaríkova osada, Krčace, Hrubá lúka, Na vrátkach… Ak by mali ako územno-plánovacie dokumentácie poslúžiť urbanistické štúdie, za vyššie uvedenú čiastku ich je možné spracovať, môj odhad, maximálne dve. A „navyše“ s tým, že tieto nebudú pre nikoho záväzné. A ak s s nimi prípadné nové vedenie samosprávy nestotožní, budú to „navyše“ vyhodené peniaze.

Na uvedené som poukázal na zasadnutí Miestneho zastupiteľstva Bratislava – Dúbravka v rozprave pri schvaľovaní miestneho rozpočtu na rok 2017, pričom som zdôraznil, že vo všeobecnosti, ak nie je vôľa dostatočne regulovať stavebné lokality, má to tú výhodu, že takto sa ľahšie „komunikuje s developermi“.

Nikto to v diskusii nespochybňoval, no napriek tomu bol rozpočet bezo zmien v tejto položke schválený takmer jednohlasne. Navrhovaný rozpočet ako celok nepodporili iba dvaja poslanci. Poslanec Mlynek hlasoval proti, a ja som sa zdržal (dôvod bol ten, že s väčšinou návrhov v rozpočte som sa stotožnil).

Regulácia rozvojových území územno-plánovacími dokumentáciami je alfou a omegou, ktorá, ak sa ignoruje, či už úmyselne, alebo „len“ z ľahkovážnosti, vzniká množstvo problémov, ktoré sa len ťažko naprávajú, ak vôbec!

Ako negatívny príklad, resp. príklad tzv. salámovej metódy, nám opäť môže poslúžiť lokalita Pri kríži. Nie len projekt náhradných bytov je situovaný nešťastne, ale aj obytný dom Pekná výhliadka, pre ktorý sa už kopú základy, je situovaný presne tak, že vytvára čo najväčšiu prekážku prístupovej ceste, ktorá mohla prirodzeným predĺžením ulice Martina Granca (pozostávajúcej čisto z novostavieb) túto ulicu, a aj domy, ktoré sa pri jej vyústení plánujú stavať, spojiť s tzv. Dúbravskou radiálou (Saratovská ulica) a to priamo, bez okľuky, teda bez zbytočného pochovávania zelene.

Keďže sa však stavba už realizuje, developer bude vyvíjať, a už aj vyvíja tlak, aby prístupová cesta, resp. spojnica medzi ul. Martina Granca a „Dúbravskou radiálou“ neviedla poza obytný dom Pekná výhliadka po súkromných pozemkoch, kde je na spadnutie  ďalšia výstavba, ale z opačnej strany, pekne krásne po mestskom pozemku, cez stred lúky oproti Domovu dôchodcov, a cez stred najcennejšej zelenej plochy v danej oblasti. Táto, ako už bolo vyššie uvedené, už roky slúži ako neoficiálny prírodný park občanom z blízkeho okolia, a z druhej strany má dostať, ako je už známe, ranu výstavbou náhradných bytov, navyše bez podzemných parkovísk.

Zatiaľ to vyzerá tak, že kompetentní činitelia verejnej správy sa so zámerom developera (aj) v tomto prípade stotožňujú. Verme, že sa napokon nestotožnia.

Záver k 1. časti článku:

Ak sa nechá možnosť stavať na nezregulovaných lokalitách, len sotva sa môže očakávať, že niekto bude brať zvláštny ohľad na nejaký „blbý“ verejný záujem.

K Dúbravskej televízii:

Na úvod treba povedať, že kvalita vysielania DTV sa za posledné 2 roky zlepšila. A to za menej peňazí! oproti minulým volebným obdobiam.

Pri koncipovaní miestneho rozpočtu na r. 2017 som napriek tomu podal návrh na vyčlenenie potrebnej finančnej čiastky na vykonanie prieskumu sledovanosti DTV. Návrh som odôvodnil tým, že každá samospráva by mala dbať o čo najefektívnejšie nakladanie so svojimi finančnými prostriedkami. A to sa týka aj výdavkov na DTV, na ktorej chod ide ročne niekoľko desiatok tisíc eur. Odpoveď na otázku, či DTV je skôr luxus, alebo je užitočná do tej miery, že financie každoročne prideľované na jej chod sa nedajú využiť užitočnejšie, nebudeme poznať bez vykonania verejného prieskumu jej sledovanosti.

Návrh bol odmietnutý. Bez zdôvodnenia. Preto som v rozprave k rozpočtu konštatoval, že to vyzerá tak, akoby sme sa toho prieskumu obávali. Lebo čo ak výsledok prieskumu ukáže, že sledovanosť DTV je tak minimálna, že je luxus ju financovať? Čo potom? Ako sa v takom prípade zdôvodní voličom, a hlavne daňovým poplatníkom, že napriek tomu je potrebné DTV z ich peňazí financovať? Nuž, ťažko. A preto prieskum sledovanosti DTV je zjavne pre vedenie samosprávy – n e ž i a d ú c i ! 

Prednosta úradu, a zároveň konateľ DTV, nevedel, nechcel, alebo nemohol dať v rozprave odpoveď na otázku, či má aspoň približnú predstavu, koľko percent Dúbravčanov by malo DTV sledovať, aby malo zmysel ju financovať. Je to 20%, 10%, 5%, 1%, alebo stačí pol percenta?

K zvýšeniu platu starostu:

Za jeho zvýšenie, (o cca 500 eur v hrubom) na decembrovom miestnom zastupiteľstve 2016, zahlasovali takmer všetci prítomní poslanci. Nepodporili ho traja. Z toho dvaja sa hlasovania zdržali a ja som bol proti. Pán starosta proti návrhu na zvýšeniu platu nenamietal. Môj protinávrh, aby sa navrhovaná čiastka skrátila o 50%, si poslanci neosvojili. Je ale pravda, že dúbravský starosta mal doposiaľ v porovnaní s inými starostami bratislavských mestských častí nižší plat ako bol priemer. Ale pravda je to, že Dúbravka je na bratislavské pomery chudobná miestna časť. Uskromňovali sa, a stále sa uskromňujú, všetci pracovníci miestneho úradu. Ak je vôbec možné hovoriť o uskromňovaní sa, keďže pracovné pozície aj vo verejnej správe zastávajú ľudia dobrovoľne. A ak je úspešný starosta, tak na jeho úspechu sa podieľajú aj, alebo hlavne pracovníci úradu. A čo sa týka poslancov miestneho zastupiteľstva, bez spolupráce ktorých, by starosta sotva mohol dosahovať výraznejšie úspechy, tak títo svoju verejnú funkciu stále vykonávajú viacmenej len za symbolickú odmenu, v čistom okolo 100 eur mesačne (ak pracujú v jednej komisii, je to 99 eur, ak v dvoch, tak 127 eur), čo je v porovnaní s inými mestskými časťami dosť výrazne pod priemer. To nie je vyplakávanie, keďže som tiež poslancom, ale poukázanie na to, že to vychádza z reálnych možností miestnej časti a „uskromňovať“ by sa mali všetci. Minimálne do času, kým nebudú uspokojené finančné potreby na nevyhnutné veci, ako sú napríklad územné plány zón, a s tým, že miera pracovného nasadenia by nemala byť u pracovníkov verejnej správy determinovaná výškou odmien. Každý vedel do čoho ide.

Link na prehľad odmeňovania starostu a poslancov za posledný mesiac: http://www.dubravka.sk/files/documents/samosprava/miestne_zastupitelstvo/odmenovanie/odmeny11-2016.pdf

Pozn.: Vicestarosta nemá väčší plat ako starosta, ako to vyzerá z tabuľky. Brutto má cca 2.200 eur. Mal koncoročnú odmenu v hrubom niečo pod 3.000 eur. Preto tá suma. Nebolo by však na škodu, ak by sa k výškam odmien vicestarostu, prednostu, prípadne aj vedúcich oddelení vyjadrovalo miestne zastupiteľstvo.

Záver:

Neverím tomu, že sa pri príprave rozpočtu na r. 2017 nedalo nájsť viac financií pre územno-plánovacie dokumentácie. Za zmienku pri tomto konštatovaní hádam stojí, že na toto volebné obdobie zvýšila vláda, ak sa nemýlim, ešte v roku 2014 podiel samosprávy na dani z príjmov fyzických osôb vďaka čomu v roku  2015 dostala Bratislava o 12,9 mil. eur viac oproti roku 2014, v roku 2016 o ďalších 6,6 mil. eur viac oproti roku 2015, na rok 2017 očakáva o ďalších 8 mil. eur viac oproti roku 2016 a v roku 2018 to má byť o ďalších 5 mil. eur viac, čo za štyri roky znamená len na uvedenej dani o 92,4 mil. eur viac oproti minulému volebnému obdobiu s úrovňou roku 2014. K tomu treba pripočítať vyššia daň z nehnuteľností v roku 2017 o 4 mil. eur a takisto aj v roku 2018, čo dáva spolu pre celú Bratislavu 100 mil. eur. Áno, niekto môže namietnuť, že mestské časti z toho dostanú „omrvinky“…  Zatiaľ sa neviem vyjadriť, či, alebo do akej miery Dúbravka získala/nezískala z jednorázového príspevku vlády na opravu ciest vo výške 14 mil. eur vďaka predsedníctvu Slovenska v Európskej únii.

V každom prípade, je potrebné poďakovať daňovým poplatníkom zo súkromnej sféry, vďaka ktorým sa môžu napĺňať aj rozpočty bratislavských mestských častí.

Všetko dobré v novom roku. Treba však pamätať na to, že všetko zlé je na niečo dobré. A niekedy je najlepšie, ak sa túžby človeka nenaplnia. Pre jeho dobro.