Denník N

Aké bolo Rusko pred nástupom komunizmu?

Aby sme pochopili našu prítomnosť, musíme poznať minulosť.  Týka sa to jednotlivcov či jednotlivých štátov. Žijeme v toku dejín. Každý z nás so všetkými svojimi problémami, ale aj radosťami je len zábleskom v celých dejinách ľudstva. V súčastnosti prebieha vyhraňovanie sa voči Rusku a mnohí nechápu, že prečo.
Vraj komunizmus je preč.  A veci sa menia. Aké bolo však bolo Rusko pred nástupom komunizmu? Bol komunizmus len krátkym omylom v ich histórii? Čím sa od nás a Západu líšia? 

 

Ako je známe, podľa Marxa sa mala teória marxizmu realizovať v západných kapitalistických krajinách. Rusko zaostávalo sa západnými mocnosťami najmä v hospodárskej a sociálnej oblasti a prišlo tam k uplatňovaniu autokratickej a represívnej moci. Sám Marx netajil svoju radosť, že jeho prácu Kapitál čítajú a chápu práve v Rusku viac než kdekoľvek inde, avšak v marxistickom chápaní bolo Rusko vo svojej podstate štátom feudálnym.

V rokoch 1880 – 1914 však prišlo v Rusku k rýchlemu ekonomickému rastu a mnohí európski pozorovatelia predpokladali, že v polovici 20. storočia sa Rusko stane jednou z najvýznamnejších priemyselných krajín sveta. Ale priemyselný rozvoj cárskeho Ruska bol brzdený štátnym dirigizmom a budúcnosť krajiny bola vnímaná najmä mnohými politickými intelektuálmi ako problematická. Proti úzkej vrstve boháčov boli v protiklade zbedačené masy. Preto je viac ako pochopiteľné, že Rusko bolo otvorené politickému a sociálnemu extrémizmu.

V roku 1900 bolo v krajine len tri milióny robotníkov, preto cárska polícia nepovažovala sociálne aktivity a nepokoje za ohrozujúce. Vnímala to ako neškodný prejav kritiky režimu a sociálnych pomerov továrniach. Jej aktivity smerovali k usmerňovaniu týchto revolučných organizácií tým, že v nich mala platených agentov.

Na druhej strane predpoklady pre nástup komunizmu v Rusku už existovali dávno predtým. Možno hovoriť o tom, že už Peter I. nazývaný Veľký používal metódy, ktoré by sme mohli považovať za boľševické. Môžeme konštatovať fakt, že naivný agrárny socializmus bol ruským roľníkom vždy vlastný. Rusko a jeho národ sa dá charakterizovať len cez protiklady. Ako národ, ktorý je štátno – despotický, ale aj anarchicko – slobodmilovný. Tiež je to národ náchylný k nacionalizmu a národnému sebavedomiu, i národ univerzálneho ducha, je ukrutný i neobyčajne ľudský a takisto náchylný spôsobovať utrpenia, a až chorobne útrpný. Táto protikladnosť je výsledkom ruských dejín a večný konflikt inštinktu štátnej moc s inštinktom slobodymilovnosti a pravdymilovnosti ľudu.

Pre pochopenie koreňov ruského komunizmu a ujasnenie charakteru revolúcie je potrebné vedieť čo predstavuje jav, ktorý sa v Rusku nazýva ,,inteligenciaʼʼ a aký je rozdiel medzitým, čo sa nazýva na Západe ,,intellectuelsʼʼ. Inteligencia v Rusko sa skôr ponášala na mníšsku rehoľu alebo náboženskú sektu so svojou zvláštnou morálkou, ktorá bola veľmi neznášanlivá. Mala obligátny svetonázor, zvláštne mravy a obyčaje, ba aj telesný vzhľad, podľa ktorého ich bolo možné diferencovať od iných sociálnych skupín. Vždy sa nechala unášať nejakými ideami predovšetkým socialistickými, ktorým sa odovzdávala bez výhradne. Mala schopnosť žiť výlučne s nimi nakoľko v podmienkach politického zriadenia bola odtrhnutá od reálnej sociálnej práce. Tento fakt prispel k tomu, že sa rozvinula sociálna rojčivosť. A tým sa v absolutistickom a nevoľníckom Rusku vypestovali tie najradikálnejšie socialistické a anarchické idey.

Politika sa reflektovala najmä do myslenia a literatúry, pretože politická činnosť bola zakázaná. Pre ruskú inteligenciu boli špecifické sociálne motívy a revolučné nálady, ktorá dali vzniknúť novému typu človeka, ktorého jediným poslaním bola revolúcia. A typickým znakom bol krajný dogmatizmu, ku ktorému mali sklon odjakživa. Mali sklon osvojovať si západne idey a prepracovávať ich svojráznym spôsobom. Akceptovanie západných myšlienok bolo dogmatické. Tie myšlienky, ktoré boli na západe vedeckou teóriou, ktorá mala podliehať kritike a vo svojej podstate bola pravdou relatívnou tak sa u ruskej inteligencie menila na dogmatiku ako náboženské zjavenie. Ruský národ mal tendenciu všetko chápať totalitne a skeptický kriticizmus Západu mu je cudzí.

Ak vás táto téma zaujíma odporúčam túto knihu: http://bit.ly/2j4uy1G

Teraz najčítanejšie