Denník N

Naša polícia sa ani Boha nebojí…

Ďalšia zastávka: Absurdistan.

Tento rok je zatiaľ mimoriadne bohatý na témy, o ktorých by bolo treba napísať. Deň by musel mať viac hodín, aby som ich stíhala pokryť. Skúsim aspoň takto.

Tomáš Hudák na Facebooku napísal, že kto si prečíta celý (vymyslený) článok v HN o tom, že Penta kupuje .týždeň, pochopí, že je to fikcia. Možno treba pochopiť aj to, že ľudí, ktorí majú čas čítať celé články, je asi relatívne málo. Respektíve, veľa ľudí sleduje skôr titulky a nadpisy bez toho, aby samotný článok vôbec začali čítať (a skúmať, či sú informácie v ňom pravdivé alebo sú výplodmi fantázie). Na slovách záleží. Názov článku má vplyv.

Snáď preto sa článok o podozreniach, že Netanjahu prijímal úplatky, začína v Nku slovami V Izraeli sa policajti neboja… Nuž, aj z korupcie sa dá vyrobiť niečo dobré, z čoho by sme si mali brať príklad. Samotný článok potom pomerne rozsiahlo rozoberá korupčné škandály izraelských politikov na všetkých úrovniach. Občanov hnevá úplatkárstvo, rodinkárstvo atď. To sa dozviete, len ak prečítate celý článok (za poplatok). Kto si iba zbežne obzrie titulky, odíde od počítača s pocitom, že Izrael je lepší ako Slovensko, lebo tam polícia vyšetruje aj vládnych činiteľov.

V RTVS sa k Netanjahuovým súčasným problémom vyjadrovala analytička z portálu Erec (predpokladám, že je to tento). V právnom štáte polícia vyšetruje aj premiéra, všetci sú si rovní pred zákonom, tak to má byť. Hoci korupčné aféry škodia obrazu Izraela vo svete. Novinár spomenul krajne pravicovú ministerku Šaked s tým, že požadovala sterilizáciu palestínskych žien (v tejto veci sa jej udatná polícia zatiaľ úspešne vyhýba, ak si dobre pamätám). V Správach RTVS o 19:00 bol okrem informácie o vyšetrovaní korupcie aj príspevok o tom, že izraelskí vývojári vyrobili lietajúce autíčko, ktoré môžu armáde predať za 14 miliónov dolárov. Jeden by si pomyslel, že treba vyrovnať negatívnu správu niečim pozitívnym – a čo je obdivuhodnejšie ako izraelské technológie.

Mediálny Absurdistan

Právny štát a rovnosť pred zákonom. Naše médiá majú veľký problém s označením Izraelom okupovaných území. Napríklad aj spomínaná stránka Eretz.cz okupovaný Západný breh Jordánu bežne označuje izraelskými výrazmi Júdea a Samária. Tvárme sa teda na chvíľku, že súčasťou Izraela sú aj všetky okupované územia, tak ako to často vídať v našich médiách od SME cez Denník N po Markízu.

V tom prípade myšlienka rovnosti pred zákonom doslova tvrdo narazí na betónový múr reality. Rovnosť pred zákonom v Izraeli je asi taká ako je IDF najmorálnejšia armáda na svete. Aká-taká rovnosť asi existuje, keď ide o židovských občanov a problémom je napr. branie úplatku alebo obchodovanie s drogami. Vtedy je šanca, že polícia vyšetrí smetiara, učiteľku alebo aj prezidenta.

Pre Palestínčanov v Izraeli je rovnosť iná, je to apartheid. Členovia vlády pravidelne navrhujú deportácie alebo odňatie občianstva palestínskych občanov Izraela, vrátane poslancov parlamentu. Do roku 1966 pre Arabov v Izraeli platilo stanné právo. Desiatky zákonov diskriminujú palestínskych občanov Izraela. V momente, keď ako Izrael označíme aj okupované územia, „rovnosť“ sa vyparí úplne.

Vojak Azaria zastrelil v okupovanom Hebrone Palestínčana (v článku v Nku zase chýba údaj, že Izrael Hebron okupuje). Vo výnimočnom procese ho vojenský súd uznal vinným zo zabitia (nie z vraždy). Verím, že sa to stalo len preto, že bol zverejnený videozáznam z tejto udalosti. Výška trestu ešte nie je známa, no premiér Netanjahu a iní politici sa už vyslovujú za omilostenie vojaka. Proces je ojedinelý, pretože zvyčajne izraelskí vojaci zabíjajú Palestínčanov bez hrozby svetského trestu, aj keď nie celkom bez následkov.

Po „vojne“ v Gaze v decembri 2008 a januári 2009 symbolicky odsúdili dvoch alebo troch vojakov. Najmorálnejšia armáda na svete vtedy (a odvtedy ešte niekoľkokrát) zrovnala Gazu so zemou, vojenská operácia mala znaky genocídy. Vraj najmorálnejšia armáda neznáša porušovanie predpisov. Aké sú potom tie predpisy?

Izraelská organizácia Becelem ukončila snahu dosiahnuť spravodlivosť zo strany armády. V podstate všetky incidenty, ktoré najmorálnejšia armáda najtransparentnejšie samovyšetrila, skončili zametené pod koberec. Vojaci konali správne a v súlade s predpismi najmorálnejšej armády. Trestuhodný skutok sa nestal. Palestínskych obetí svojvôle izraelských vojakov sú pritom ročne stovky. Defense for Children International hovorí o 32 palestínskych deťoch zabitých na Západnom brehu počas roku 2016, čo je najvyšší počet za 10 rokov. To, že by sa niekto zodpovedal za zabitie palestínskych detí, je extrémne vzácny úkaz – iba v jednom prípade z roku 2014 prebehlo vyšetrovanie a bolo vznesené obvinenie. Smrť dvoch chlapcov je zdokumentovaná na videu, ktoré bolo uverejnené vo svetových médiách. Tam treba hľadať príčinu.

Peter Morvay o podpaľačskom útoku, pri ktorom uhoreli v dome 3 Palestínčania (rodičia a jednoročné dieťa), napísal, že Izraelčania sa so židovským terorizmom vedia po demokraticky vyrovnať (asi na rozdiel od primitívnych Palestínčanov, ktorí stále Izrael ohrozujú, ako nám článok pripomína). A ako sa teda – ako sa od demokracie očakáva – Izrael vyrovnal s týmto zločinom? Meir Ettinger, mozog celej akcie, je po 10 mesiacoch väzby na slobode. Jeho rodina žije, predpokladám, normálnym životom vo svojom dome.

V prípade Palestínčanov, o ktorých si Izrael myslí, že sú teroristi, vyzerá izraelská demokratická reakcia inak. Súdneho procesu sa podozrivý často nedožije a ak áno, bežný trest je od 20 rokov vyššie, prípadne 35 doživotí. A ako bonus zbúranie domu, v ktorom žije jeho rodina. Palestínčanov z okupovaných území súdia vojenské súdy, hoci sú to civilisti. Deti – na rozdiel od seržanta Azariu – na súdoch sú bez rodičov, mnohokrát ani nerozumejú, čo sa robí, lebo pojednávanie je v hebrejskom jazyku. Netanjahu im nevolá domov, aby ich ubezpečil, že bude bojovať za ich oslobodenie. Naopak, pred časom Avigdor Lieberman vymyslel, že by Izrael mal používať trest smrti, ale správne demokraticky iba pre Arabov/Palestínčanov.

Keď už sa hráme na Veľký Izrael, kde sú si všetci rovní pred zákonom, ako to má v právnom štáte byť, nuž pripomeňme si, že Palestínčania v tomto Veľkom Izraeli väčšinou nemajú volebné právo.

Akokoľvek sa novinári snažia slová ohýbať tak, aby Izrael na prvý pohľad vyzeral čo najlepšie, ak sa človek naozaj pustí do overovania faktov, ľahko sa mediálny obraz zosype. Na záver pre spin doktorov jeden oriešok. V máji 2016 bývalý šéf Mosadu v rozhovore s Mehdim Hasanom povedal, že by Izrael odmietol ošetriť zranených bojovníkov Hizballáhu. Spomínalo sa to v súvislosti s pomocou, ktorú Izrael poskytol bojovníkom z Frontu an-Nusra, čo je sýrska odnož Al-Kájdy. Podľa Halevyho je to v poriadku („je výhodné s nepriateľom zaobchádzať humánne“), lebo Al-Kájda – na rozdiel od Hizballáhu – nikdy nezaútočila na Izrael.

V mainstreame nám všetkým želám do nového roku menej Sputnik News.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie