Denník N

Je Slovensko v EÚ po Brexite iba divákom?

Séria diskusií organizovaných Konzervatívnym inštitútom M. R. Štefánika dorazila 12. decembra aj do Žiliny. Na Stanici Zárečie sme mali šancu si vypočuť alebo vyjadriť svoje názory spoločne s analytikmi a publicistami na tému Brexit.

Emočný a mediálny vrchol okolo celého Brexitu už poklesol a tak nastal čas zosumarizovať a vzniesť možné alternatívy pokračovania Európskej únie a tiež našej krajiny v prostredí zmien, ktoré sa vyskytli rozhodnutím samotných obyvateľov Británie. Zistenie, či už tieto rozhodnutia obyvateľov vzišli z čistých myslí alebo iba z hrdosti a pomyselného nebezpečia byť súčasťou projektu, ktorý nadobúda trhliny už stráca na význame, pretože referendum prešlo a jediné, čo Británii a Európe zostáva, je sa čo najlepšie vysporiadať s týmto rozhodnutím.

V Európe, ale aj na Slovensku vzniká nespočetné množstvo diskusií, či už v sfére odbornej alebo krčmovej a jedna z nich zavítala 12. decembra do Žiliny v rámci série diskusií organizovaných Konzervatívnym inštitútom M. R. Štefánika. Tieto diskusie si dávajú za úlohu nám priblížiť celú problematiku a zároveň odhadnúť to, čo v roku 2017 bude na európskej scéne nasledovať. Diskusie sa zúčastnil riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Peter Gonda, analytik Ivan Kuhn, ekonomický expert a podpredseda OKS Martin Mlýnek, redaktor týždenníka .týždeň Lukáš Krivošík a právnik zároveň podpredseda OKS Juraj Petrovič, ktorý bol poverený viesť túto debatu. Ja a moji spolužiaci Mediamatiky sme si túto diskusiu vybrali ako súčasť jedného predmetu, na ktorý sme mali za úlohu spracovať textové či obrazové výstupy a jeden z nich je práve tento článok.

Rovnako ako napríklad manželstvo, tak aj Európska únia môže vkročiť do krízy. V tomto prípade Veľká Británia podala žiadosť o „rozvod“ a druhá strana – únia musí zachovať chladnú myseľ. Nebola to však prvá žiadosť, Británia stále nebola naplno zosobnená úniou. Už v roku 1975 bolo vyhlásené referendum o zotrvanie v spoločenstve európskych krajín a otázka referenda bola bližšie špecifikovaná na spoločný trh európskeho spoločenstva. Šlo teda o odtrhnutie od spoločného trhu európskeho spoločenstva. Tento prvý pokus o „rozvod“ bol však neúspešný. Obyvatelia hlasovali vo väčšine za zotrvanie a boli teda v omnoho pozitívnejšom postavení voči vtedajšiemu Európskemu spoločenstvu, ako je to dnes. Tento fakt podčiarkuje to, že aj keď Británia je členom únie od roku 1973, tak vo vnútri boli neustále myšlienkové rozpory ohľadne tohto projektu.

Pampflety referenda z roku 1975
                                                                     Pamflety referenda z roku 1975

Aby sme mohli zhodnotiť situáciu, tak musíme byť oboznámení aj s históriou. Dnešná situácia nevznikla len kvôli veciam, ktoré dokola počúvame v médiách. Nedôverčivosť britov je zakorenená už od úplných začiatkov. Je to tým, že samotná Británia vie byť sebestačná, bola ňou dlhé roky, tak prečo nie je aj dnes, hovorí si mnoho britov. Pritom zabúdajú, z akej udalosti prišla na svet myšlienka Európskej únie. Ak chce svet predchádzať ozbrojeným konfliktom, tak sa musí spájať a nie rozdeľovať a hľadieť na svoje malé čiastkové potreby. Únia má zabrániť tomu, aby sa už nikdy civilisti nestali objektom bombardovania a iných útokov, akým boli vystavení briti počas 2. svetovej vojny. Áno je pravda, že Spojené kráľovstvo má armádu, ktorá je určite schopná, ale prečo zostať sám? Poriadok a mier vo svete bol vybojovaný spoločne, tak je protichodné sa osamostatňovať hneď, keď nastávajú v spolupráci nezhody, nech sú vyjadrované kadejakými vonkajšími vplyvmi. Ďalšia veľká výhoda únie bola v odstraňovaní bariér pri výmene tovaru. Sami sme boli svedkom paniky na trhoch a prispôsobenie ekonomiky bude pre britov a zbytok únie po referende tvrdý oriešok. Je však známe, že na históriu sa však zabúda a zostáva iba hrdosť, ktorá samozrejme je potrebný prvok človeka v štáte, ale jedinec by mal zároveň premýšľať triezvo, nenechať sa unášať svojimi pocitmi a hlavne nie klamármi, ako bol hlavný predstaviteľ odchodu z únie Farage.

Unášanie pocitmi, to je obľúbený trend posledných rokov na Slovensku a tiež v celej Európe. Rozpory na politickej scéne poskytujú priestor tým, ktorý boli po celý čas ukrytí „za bučkami“ a hľadali vhodnú možnosť na vystúpenie na scénu. Do parlamentov vnikajú extrémistické strany, ktoré pred troma rokmi nemali ani jedno percento voličov. Dnes sa z nich stávajú dôležití hráči a naberajú na sile, veď oni predsa bojujú proti hrabivým „kravaťákom“ a tiež hlavne voči islamizácii. Prvé tvrdenie zakladá na realite, ale je to však len ťah. Bojovať voči vysoko postaveným politikom sa oplatí iba vtedy, ak sa naskytnú cestičky k prebratiu moci ku kohútikom. Boj voči rovnakému človeku je nezmyselný, teda ak nejde o počet vlasov. Druhé tvrdenie je ale to, na čom tieto strany stavajú. Hrdý slovák potrebuje byť pánom svojej krajiny, takže dianie v únii nasvedčuje tomu, že pánom nebude a ešte sa do našich domov nasťahujú imigranti a zoberú nám prácu. Presne toto je to, čo vie najviac nahnevať verejnosť a keďže iné politické strany dokážu iba o tom hovoriť, tak verejnosť sa prikloní hrubej sile bez žiadnych inteligentných riešení.

Táto diskusia nezhŕňala iba známe fakty, ale poukázala na chyby, ktoré sú príčinou trhlín v únii. Únia po dobu svojej existencie nebola bezchybná a problémy neprišli iba s príchodom migrantov. Napríklad ako intervencie v hospodárstve zo strany únie, colná únia či silné postavenie európskej komisie sú zásahy do vnútorných záležitostí štátov, ktoré ohrozujú suverenitu krajín. Tiež obrovské mrhanie financií v podobe fondov malo byť už dávno lepšie regulované. Veľmi zlým krokom je tiež naliehanie na vznik fiškálnej únie. Tento „sobáš z donútenia“ má v sebe mnoho rizík. Spoločné ručenie za dlhy a zdieľanie príjmov bude mať za dôsledok, že každá krajina bude chcieť byť príjemcom a nie darcom. V Európe sú medzi členskými krajinami veľmi veľké rozdiely v ich ekonomikách a v tomto prostredí by nebolo možné fiškálnu úniu udržať dlho zdravú.

Podľa diskutérov je najlepšia alternatíva  pre zlepšenie vzťahov decentralizácia. Teda presun kompetencií a zodpovednosti na nižšie úrovne riadenia. Zvýšilo by to teda zodpovednosť volených orgánov, kvalitu riešenia konkrétnych problémov, transparentnosť hospodárenia a tiež informovanosť občanov. Ďalšou možnou alternatívou priamo pre Britániu by bola spolupráca na báze rozšírenia už existujúceho Európskeho združenia voľného obchodu – EFTA. Veľká Británia v minulosti bola súčasťou tohto združenia, ale pred vstupom do Európskeho spoločenstva ho opustila. Síce Británia z územného hľadiska by opustila úniu, ale na európskych trhoch by mohla spolupracovať, tak ako doteraz.

Brexit by mal pre nás znamenať impulz na sebereflexiu. Bohužiaľ sa tak doteraz nestalo. Vytvoril iba úrodnú pôdu pre extrémizmus a tak ešte viac podporil protieurópske nálady. Slovensko doteraz čerpajúce výhody z únie by sa malo pokúsiť vystúpiť z pohodlnej role diváka a stať sa právoplatnou krajinou nesúcou európske myšlienky.  Ak únia bude ešte viac tlačiť štáty do tesnejšej únie, tak Veľká Británia nebude poslednou krajinou, ktorá sa pokúsi vystúpiť. Únia by sa mala voči členom správať solidárnejšie a vytvárať im slobodný priestor a nie pomalým tempom zužovať obojok na našich krkoch. Takto sa krajiny najmä východnej Európy budú ešte viac odkláňať od spoločnej európskej myšlienky o podľahnú tlaku z východu.

 

 

Teraz najčítanejšie