Denník N

Únik mozgov – riziká ale aj nevyužitý potenciál?

Únik mozgov môžme premeniť v prospech Slovenska, ak sa migranti budú vracať.

Podľa najnovších odhadov tesne pred vypuknutím krízy pracovalo v zahraničí asi 250,000 slovenských občanov (10 % pracovnej sily). Ekonomické problémy, ktoré zasiahli celú EÚ zrejme motivovali niektorých krajanov k návratu, ale pretrvávajúca realita nízkych miezd, vysokej nezamestnanosti a nedostupného bývania u nás naďalej vedie mnohých Slovákov za hranice. Ako sa na dá na tento trend pozrieť z hľadiska trhu práce?

Určite neplatí povera, že „každý kto šiel von sa uchytil“. Dáta ukazujú, že východoeurópski imigranti sú typicky zamestnaní na pozíciách, ktoré sú spojené skôr s nižšie platenou a menej prestížnou prácou.

Zároveň však tiež nie je pravda, že všetci Slováci v zahraničí pracujú ako au pair či zamestnanci sietí rýchleho občerstvenia. Približne 10 % slovenských emigrantov do iných štátov EÚ pracuje na pozíciách technikov, profesionálov a manažérov; 20 % v službách a predaji, asi tretina v remeslách a len zvyšná tretina robí manuálnu prácu v továrňach alebo nekvalifikovanú prácu (viď graf 1).

Graph 1 xx

Graf 1: Kategórie zamestnaní Slovákov pracujúcich v zahraničí 2013-2011. Výpočet Kureková a Kahanec 2014. Dáta: LFS

Pohľad na vzdelanie emigrantov za prácou ukazuje, že slovenskí emigranti pomerne často pracujú na nižších pozíciách, než na aké ich predurčuje ich vzdelanie. Približne každý desiaty emigrant má vysokú školu, 40 % maturitu a zvyšná polovica je vyučená. Ľudia len so základným vzdelaním sa medzi našimi emigrantmi prakticky nevyskytujú. Je teda zrejmé, že medzi remeselníkmi, či robotníkmi v továrni v západnej Európe nájdeme aj mnoho Slovákov s maturitou a možno dokonca vysokoškolským diplomom (viď graf 2).

 Graf 2 xx

Graf 2: Rozdelenie slovenských emigrantov za prácou podľa vzdelania 2013-2011. Výpočet Kureková a Kahanec 2014. Dáta: LFS

Snaha o hľadanie uplatnenia za hranicami je celosvetový fenomén. Frédéric Docquier, profesor na Katolíckej univerzite v Louvain, si všimol že omnoho viac ako v minulosti dnes migrácia smeruje do bohatých štátov.

Svet sa stal globálnou dedinou, v rámci ktorej sú presuny omnoho jednoduchšie ako kedykoľvek v minulosti a ľudia idú tam, kde vidia príležitosť bez ohľadu na geografické vzdialenosti. To však krajiny ako Slovensko, ktoré nie sú pre migrantov príťažlivými destináciami, znamená, že strácajú pracovnú silu, často mladú a vzdelanú.

Inými slovami čelíme a budeme čeliť úniku mozgov. Profesor Docquier menuje niekoľko dôvodov, prečo sa takého vývoja obávať:

  1. Štáty trpiace únikom mozgov prichádzajú o peniaze investované do vzdelania budúcich daňových poplatníkov cudzích štátov.
  2. Únikom mozgov netrpí celá ekonomika rovnako, ale špeciálne sektory ekonomiky, ktoré vyžadujú schopnosti, ktoré sú ľahko prenosné medzi štátmi. Odchádzajú predovšetkým lekári či inžinieri, ktorí majú vysokú šancu venovať sa svojej profesii aj v novej domovine. Naopak učiteľ dejepisu takmer určite v zahraničí prácu v odbore nezíska. Preto môžeme do budúcna trpieť nerovnováhou medzi dopytom a ponukou rôznych typov odborností; v niektorých odboroch budú odborníci chýbať, inde ich môže byť naopak priveľa.
  3. V dôsledku odchodu odborníkov špeciálne v niektorých oblastiach môže dôjsť k nárastu nerovností v spoločnosti, keďže platy v týchto sektoroch budú rásť, zatiaľ čo v odboroch menej dotknutých emigráciou budú stagnovať. S týmto vývojom je spájaný trend pozorovateľný aj v našom regióne, keď dochádza k pomerne rýchlemu nárastu platov lekárov (ktorí ľahko môžu odísť za lepším) pri súčasnej stagnácii platov učiteľov.
  4. Tým, že odchádzajú vo zvýšenej miere technickí špecialisti znamená tiež, že budeme mať znížené šance rozvinúť ekonomiku založenú na technologických inováciách.

Situácia však nie je čiernobiela. Sú rovnako dobré dôvody domnievať sa, že z emigrácie bude Slovensko aj profitovať:

  1. Pre ekonomiku nie je dôležité koľko “mozgov” odišlo, ale koľko sa ich v krajine nachádza. Ak aj vďaka emigrácii dôjde k zmene preferencií obyvateľov smerom, že budú viac investovať do vzdelania v perspektívnych odboroch a zároveň dostatočne veľká časť absolventov ostane doma, prínos pre ekonomiku môže prevýšiť straty z úniku mozgov. K tomu môže prispieť aj zvýšenie návratností investícii do vzdelania – ak sú dnes slovenskí lekári platení výrazne lepšie ako v minulosti aj vďaka odchodu ich kolegov do zahraničia, štúdium medicíny sa stáva lákavejšou možnosťou oproti odborom, pri ktorých k exodu nedošlo a tiež oproti rozhodnutiu neštudovať na VŠ.
  2. Vo svete je významná téma remitencií, teda peňazí, ktoré emigranti posielajú rodinám doma. Pre chudobné ekonomiky tieto peniaze často tvoria významný príjem. Zároveň platí, že existuje silná pozitívna korelácia medzi výškou remitencií a vzdelaním. Remitencie predsavujú na Slovensku príjem vo veľkosti asi 2 % HDP. To nie je úplne bezvýznamný objem prostriedkov. Podobný je napríklad podiel poľnohospodárstva na domácom produkte. Dá sa preto povedať, že zahraniční Slováci predstavujú pre našu krajinu významný prínos i z finančného hľadiska
  3. Niektorí migranti sa po čase strávenom za hranicami vracajú domov. Vzdelaní migranti si často so sebou prinášajú kapitál, schopnosti a kontakty, ktoré môžu využiť k rastu prosperity domácej krajiny.
  4. Ak sa aj migrant nevrátia, vytvárajú v zahraničí diaspóry, ktoré môžu napomôcť rozvoju biznisu medzi domácou krajinou a krajinou, kde sa usídlili.

Dôležitá je aj schopnosť Slovenska reagovať na túto dynamiku. Mali by sme byť pripravení využiť schopnosti, kontakty a kapitál emigrantov, ktorí sa chcú vrátiť domov predovšetkým odstránením byrokratických bariér brániacich ich návratu. Zároveň je potrebné budovať vzťahy s komunitami Slovákov v zahraničí a objaviť príležitostí pre vzájomný biznis.

Je potrebné hľadať spôsoby, ako sa stať nie len vývozcom mozgov, ale aj krajinou, ktorá dokáže lákať vzdelaných pracovníkov z celého sveta. Nebude to ľahké. Podľa predikcií bude kvalifikovaných migrantov nedostatok v celej Európe. Štruktúra našich emigrantov, z ktorých mnohí pracujú na nižších pozíciách, na aké ich predurčuje ich vzdelanie však vytvára potenciálne zaujímavú bázu ľudí, ktorí sa v zahraničí naučili nových technológiám, jazykom a pracovným návykom a ktorí by sa mohli chcieť vrátiť domov. Mali by sme skúsiť tento potenciál využiť.

Brian Fabo

Researcher, CEPS a Research Affiliate, CELSI

Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI) je neziskový nezávislý výskumný inštitút so sídlom v Bratislave. Zaoberá sa multidisciplinárnym výskumom o trhu práce a jeho inštitúciach, práci a organizáciách, podnikaní v spoločnosti a etnicity a migrácie v rámci ekonomického, sociálneho a politického života v modernej spoločnosti. www.celsi.sk

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

CELSIblog

Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI) je výskumný inštitút so sídlom v Bratislave. Zaoberá sa multidisciplinárnym výskumom o trhu práce a jeho inštitúciach, práci a organizáciách, podnikaní v spoločnosti a etnicity a migrácie v rámci ekonomického, sociálneho a politického života v modernej spoločnosti. CELSI je nezávislá nezisková mimovládna organizácia, ktorá sa neviaže na akúkoľvek ideológiu alebo politickú stranu, organizáciu, či vládu.