Denník N

Albumy, pri ktorých zabudnem, že práve umývam riad

Ak na svete existuje aktivita, ktorú neznášam viac, než kelovú polievku a vstávanie o štvrtej ráno v pondelok po predĺženom víkende, je to umývanie riadu. Vždy, keď prežívam utrpenie spojené s touto činnosťou, spomeniem si na hudobné albumy, ktoré moju bolesť dokážu zmierniť od prvého taktu. Tu je pár z nich.

Ak na svete existuje aktivita, ktorú neznášam viac, než kelovú polievku a vstávanie o štvrtej ráno v pondelok po predĺženom víkende, je to umývanie riadu. Vždy, keď prežívam utrpenie spojené s touto činnosťou, spomeniem si na hudobné albumy, ktoré moju bolesť dokážu zmierniť od prvého taktu. Tu je pár z nich:

  1. AC/DC – Highway to Hell

Každý z nás sa raz za čas ocitne v situácii, keď už je všetkého prepočúvaný a vadí mu aj tá muzika, ktorej sa ešte pred mesiacom nevedel nabažiť. Presne pre tieto chvíle sú tu AC/DC. Keď zlyhajú všetky nápady a každý jeden playlist už poznáte skoro naspamäť, treba do vyhľadávania ťuknúť tie štyri magické písmenká a razom to človeka odstrelí do čias, keď sa ani naši rodičia ešte neodvažovali rebelovať, lebo mali práve zaracha. Tento album je pre mňa to najsladšie a najkrajšie, čo rockeri zo Sydney v klasickej zostave s večne opitým a napriek tomu (alebo vďaka tomu?) vždy dokonalým Bonom Scottom vyprodukovali. Mojou osobnou srdcovkou je záverečná skladba Night Prowler.

  1. HT – Hotentot’n’roll

Rasisti, fašisti, pozrite sa do riti, to je vaša pravá tvár…“ Môj prvý kontakt s punkom a spolu s Meteorou od Linkin Parku aj moje prvé napálené CDčko. Texty, ktoré režú do mäsa, občas z nich zamrazí a inokedy vyčarujú úsmev, hoci len trpký. Surový zvuk, v hudbe kopec energie. Prosím, presvedčte niekto Sveťa, nech to dá jedného dňa znovu dokopy.

  1. Enter Shikari – The Mindsweep

Sympatickí chalani – zahrajú si Wembley, ale nemajú problém odbehnúť aj do MMC a odohrať koncert pre 500 ľudí. Pred odchodom si ešte skromne vypočujú kritiku od fanúšika, že zvuk nič moc – lebo však Slováci sme, tak sa u nás ďakuje – a idú späť domov do Británie vypredávať arény.  Keď počujem Torn Apart, v čase 2:31 mám sto chutí otvoriť okno a zakričať si spolu s Rouom pre všetkých susedov, nech vedia. Skúste.

  1. Jaro Filip – Ten, čo hrával s Dežom

Tu by som ani nemal nič písať, lebo nie som hoden sa k majstrovi vyjadrovať. Skúsim len tak okľukou, že keď začne Absolútne, musím si vždy na chvíľku sadnúť a priznať si, aký som s prihliadnutím na nekonečnosť vesmíru iba bezvýznamný kúsok ničoho. No a v playliste to potom väčšinou cez klasiky s Lasicom a Satinským preklikám až na Jarove skvosty písané pre Richarda Müllera.

  1. Foo Fighters – Wasting Light

Milujem Foo Fighters a platonicky asi aj Davea Grohla. Teda dúfam, že platonicky, lebo sem tam si pri ňom nie som úplne istý sám sebou a som z toho zmätený. Každopádne, ich koncert v Krakove bol pre mňa životným zážitkom a vôbec by mi nevadilo, keby sa raz ukázali na Slovensku. Alebo môžu aj častejšie, kľudne namiesto Kabátu každý rok na Topfeste. Keď mi dohrá Wasting Light a potom aj celá diskografia, ďalšou prirodzenou voľbou je Nirvana. Inak Dave sa dosť podobá na ich bubeníka.

  1. Green Day – Dookie

Ts, ts, tarara tararáj declare I don’t care no more…“, otvára mierne mimo tóniny Billie Joe Armstrong úvodný track Burnout. A bodaj by nebol mimo tóniny, keď v tom období býval zriedka čistý. Ako celok je to ale všetko krásne uhladené a v rámci punkrocku na vysoko nadštandardnej úrovni. Navyše sa povráva, že vokály na tento dnes už legendárny album nahral Billie Joe na „jednu šupu“. Vždy, keď ho počujem, sa mi aj tak ako prvá vybaví spomienka, ako ležím vo svojej izbe a čítam Troch pátračov. Ech, detstvo…

  1. Iron Maiden – Brave New World

Keď som spomínal prvé napálené CD, musím spomenúť aj prvé napálené DVD, veď pokrok šiel, ide, aj pôjde neúprosným tempom. Mejdni tento album vydali v roku 2000, o rok na to ho v životnej forme zahrali na Rock in Rio a o ďalší rok dorazil v obrazovej forme aj do mojej DVD mechaniky. Bruce Dickinson mi už vtedy prišiel starý a nechápal som, že toľké skákanie ešte dáva. To som však netušil, že ho o viac ako dekádu neskôr uvidím naživo hopsať s rovnakou energiou a o ďalších pár rôčkov budem hrdým zberačom odpadu po jeho koncerte v Žiline! (Tam už ale bol o čosi vetchejší – treba priznať).

  1. From Our Hands – Individuals

Podľa mňa na Slovensku a v Čechách nemáme v tomto žánri veľa kapiel, z ktorých ide toľko srdiečka ako z FoH. Ešte John Wolfhooker mi napadajú. Tak či onak, keď sa rozbehne to epické outro v skladbe My Policy, vždy mám potrebu rýchlo začať krájať cibuľu, nech sa nemusím pred frajerkou hanbiť za slzy.

  1. Red Hot Chilli Peppers – Blood Sugar Sex Magik

Vnímanie tohto albumu si v mojom prípade prešlo podobným procesom ako film Pulp Fiction. Prvýkrát sa ku mne dostal ešte ako k čerstvému tínedžerovi a nezaujal ma. Potom som ho po pár rokoch oprášil, vypočul si ho znova a má prdel spoznala středověk. Keď sa nad tým zamyslím, Red Hoti sú s výnimkou výnimočného Jara Filipa jediným interpretom z tohto zoznamu, ktorého som ešte nemal tú česť vidieť naživo. Mal by som sa teda asi obrniť voči Anthonyho falošným živým výkonom a niečo s tým spraviť.

Ak Vám aspoň jedna z týchto štúdioviek poslúži na to, aby ste si pri utieraní taniera predstavovali, že hráte vo videoklipe, svoju úlohu som splnil. Taktiež budem veľmi rád, ak sa v komentoch podelíte o svoje obľúbené albumy a s vďakou sa nechám inšpirovať. Tak. Ešte tieto dve misky a mám hotovo…

Teraz najčítanejšie