Denník N

Uganda – kúsok po kúsku (VI)

Remeslo má zlaté dno
Remeslo má zlaté dno

6. časť – Krajina kontrastov

Mlčky dohodnuté prímerie panujúce medzi nami a zvieratami nebolo narušené žiadnym sabotérom. Dokonca aj xenofóbne hrochy rešpektovali pokoj zbraní už druhú noc po sebe. Kto vie, či za tým nie je ich, až doteraz neodhalená náklonnosť k turistom pochádzajúcim zo stredu Európy… Chuť nadýchať sa čerstvého vzduchu a pocit relatívneho bezpečia ma počas brieždenia vyháňajú von. S vychádzajúcim slnkom za chrbtom naposledy obdivujem Kazinga Channel. Na diaľku sa lúčim s hrochmi, ktoré už takto včasne ráno okupujú jeho vodnú hladinu. Namiesto divej zvery okolo mňa pobehuje iba niekoľko poslíčkov obťažkaných batožinou. Ich kolegovia z personálu nás po raňajkách vyprevádzajú k pripraveným autám. Zvuk naštartovaných motorov je neklamným znamením, že čas nášho pobytu v tomto parku sa definitívne naplnil.

Cestou kopírujúcou jeden z poludníkov mierime stále južnejšie. Zem je tu čierna ako pokožka miestnych ľudí alebo duša väčšiny slovenských politikov. Jej sfarbenie dramaticky kontrastuje s farbou, akú má pôda v severnejších oblastiach krajiny. Provokujúcim červeným nádychom sa pýši predovšetkým tá v okolí metropoly Kampala. Nazdávam sa, že dokonca aj vlajka Sovietskeho zväzu alebo obľúbená kravata Ľuboša Blahu by pri pohľade na jej odtieň okamžite zbledli závisťou.

Množstvo poľnohospodárskych políčok obkľučujúcich cestu po celej jej dĺžke svedčí o úrodnosti okolitého terénu. Povrch vozovky je snáď jediným kúskom zeme doposiaľ neobhospodarovaným domorodými farmármi. Tí s obľubou pestujú predovšetkým banánovníky, ktorých tu rastie nespočítateľné množstvo. Sladké pochúťky žltej farby by ste však na týchto nevysokých stromoch hľadali márne. Tunajšie banány sú aj po dozretí jedovato zelené a uvarené chutia ako slovenské zemiaky najnižšej akosti. Domorodci na ne síce nedajú dopustiť, no pri príprave krtkovej torty odporúčam naďalej  siahať po osvedčenej odrode. Ak predsa len pocítite neprekonateľnú chuť na kuchynské experimenty, navštívte v ktorejkoľvek miestnej dedine jej trh. Ten bude zaručene zamorený obrovským množstvom čerstvo odťatých banánových trsov. Samostatne hospodáriaci ugandskí farmári ich s obľubou prepravujú svojimi rozheganými bicyklami. Raz-dva si uvedomujem, že dvojkolesové dopravné prostriedky naložené tropickým ovocím do výšky nadštandardne urasteného basketbalistu z NBA sú zrejme africkým štandardom.

img_0167u
Zásobený cyklista

Pár minút po poludní sa dostávame k brehom druhého najhlbšieho jazera Afriky. Na prvý pohľad nepôsobí nijak výnimočným alebo impozantným dojmom. Jeho vody vypĺňajú pomerne úzke údolia tohto, čoraz viac kopcovitého kraja. V opozícii voči viacerým ugandským jazerám, toto svojím pomenovaním neoslavuje majestát niekdajšieho britského kráľa či kráľovej. Názov Lake Bunyonyi však aspoň podľa môjho názoru vyznieva o mnoho autentickejšie. Po krátkej zastávke prelamujeme blokádu, ktorú okolo nás vytvorili žiaci neďalekej školy. Rovnošatami zaodetých školákov nechávame za sebou a rovnobežne s dráhou slnka ideme v ústrety nášmu dnešnému cieľu.

img_0136u
Magická hlbočina

Nevyasfaltovaná cesta sa začína dvíhať v čím ďalej znepokojivejšom sklone. Tiahle prudké stúpanie testuje odolnosť trojice našich áut až na samý okraj ich možností. Za takýto dojazd by sa nemusela hanbiť ani kráľovská horská etapa na Tour de France. Chvalabohu, ja sa namiesto vyčerpávajúceho šliapania do pedálov iba spokojne kochám panoramatickými výhľadmi na okolitú krajinu. Vďaka krátkej vzdialenosti a dobrému počasiu je odtiaľto vidieť až za hranice Ugandy. Tú od jej susedov oddeľuje ľahko identifikovateľné hraničné pásmo tvorené niekoľkými, vedľa seba zoradenými sopkami. Vrchol najzápadnejšej z nich, Mount Sabyinyo, si bratsky podelil až trojlístok štátov: Uganda, Rwanda a Konžská demokratická republika.

kimg_0037u-104
Lávou vyplnené kopčeky

Znova sa utvrdzujeme v presvedčení, že vynaliezavosť miestnych obyvateľov nepozná limity. Preplnená kolekcia lokálnych kuriozít sa tak opäť rozrastá o ďalšie jedinečné kúsky. Áno, chlapcov zvierajúcich vo svojich rukách veľké mačety sme stretli aj v iných kútoch krajiny. Až v jej juhozápadnom cípe však vidíme, ako s týmito smrtonosnými nástrojmi vyrezávajú drevené kolobežky. Správny slovenský hipster by určite ocenil nie len ekologickú nezávadnosť, no aj celkom prekvapivú funkčnosť takéhoto handmade vozidla.

kimg_0037u-73
Testovacia jazda

Zatiaľ čo sa deti venujú remeselných prácam, ich rodičia obrábajú políčka priklincované na absurdne strmých svahoch lemujúcich nekvalitnú cestu. Tunajšia pôda je nesmierne úrodná a svoj sopečný pôvod by zapierala márne. Práve kvôli nej neváhajú domáci deň čo deň absolvovať stúpanie, ktorého uhol sa povážlivo blíži k deväťdesiatim stupňom. Dych vyrážajúce výhľady na týchto extrémnych poľnohospodárov si užívame aj z miesta, ktoré bude našim útočiskom počas najbližších dvoch nocí.

kimg_0037u-68
Horolezkyne s motykami

Ubytovali sme sa na samom okraji oparom zahaleného dažďového pralesa. Husto poprepletané stromy tu vymedzujú začiatok národného parku, ktorý je pýchou celého kontinentu. Názov tohto chráneného územia odkazuje na tisícky hektárov jeho takmer nepreniknuteľného terénu. Bwindi Impenetrable National Park je spolu s pohorím Virunga jedinou oblasťou Afriky, kde sa stále vyskytujú voľne žijúce horské gorily. Kvôli zlej bezpečnostnej situácii v Konžskej demokratickej republike zostali Uganda a Rwanda dvomi poslednými štátmi, na území ktorých môže turista pozorovať tieto kriticky ohrozené a legendami opradené zvieratá. Z ich celosvetovej populácie nedosahujúcej ani deväťsto kusov žije približne polovica práve v tomto ugandskom národnom parku. Miestni vravia, že stretnúť týchto pokojných obrov je zážitok na celý život. Už zajtra sa o tom snáď presvedčíme na vlastnej koži.

Teraz najčítanejšie