Rady blogerom vol. 2
Som vďačný za možnosť písať blogy na Denníku N. Zhrnul som skúsenosti a blogerský know-how pre ambicióznych autorov. Druhá z dvoch častí.
Zopakoval som si zážitky z pôsobenia v blogerskej komunite a spísal ponaučenia, ku ktorým som časom prišiel. Nie sú zaručené ani univerzálne. Ak však chcete pritiahnuť na svoje články publikum presahujúce okruh priateľov, som si istý, že v nasledujúcom texte nájdete dobré rady. Napíšte mi na kandrac2(at)gmail(dot)com alebo do komentáru, ak máte čas o téme diskutovať.
Ako nováčik v blogerskej komunite som vymyslel nasledovnú stratégiu. Pravidelne som číhal na webstránke a čítal pribúdajúce blogy. Postupne som natrafil na schopných autorov. Aj keď som sa s ich názormi nestotožnil, videl som, že píšu racionálne a že na seba nechali kontakt. Iniciatívne som im napísal email, predstavil som sa, prehodil pár viet o ich blogu, nech vidno, že som o texte porozmýšľal. Na konci som nechal odkaz na môj článok s výzvou, že som nováčik a pozornosť venovanú môjmu článku si budem vážiť.
Využíval som sociálne siete, ktoré som mal poruke. Namiesto profilových fotiek som použil obrázky s oznamom, že mám nový blog a odkazom, kde ho nájsť. Vyskúšal som, či hypertextový odkaz funguje správne. Pravidelne som moje blogy zdieľal v rôznych denných hodinách. Ak to bolo vhodné, napísal som mojim známym aj osobné správy. Nebál som sa poprosiť, nech môj článok pošlú ďalej aspoň jednej osobe. Strategická zmena prišla, keď sa môj článok dostal do zoznamu najčítanejších blogov. Odvtedy som ho prestal propagovať medzi priateľmi. Nechcel som ich zahlcovať aktivitou a spoľahol som sa, že ľudia čítajú blogy prioritne zo zoznamu najčítanejších blogov. Vyplýva z toho ponaučenie – podstatnejšie, ako kvalita vášho blogu je kvalita blogov publikovaných v rovnakom čase. Je to kruté, ale je to tak – ste dobrý, kým autor lepší od vás ešte nepublikuje.
Neskôr som začal robiť aj „upútavky“ na pripravovaný text. Keď mi bolo jasné, že text dokončím, uverejnil som na internete krátky oznam, napr. „Zajtra bude nový blog“. Nebol to manier, lebo text som v tej chvíli nemal dokončený, ale vedel som, že do zajtra to stihnem. Hľadal som marketingové príležitosti a nástroje, ktoré boli aktuálne k dispozícii. Z každého činu muselo vychádzať sebavedomie a rozhodnosť, ale zároveň uvoľnenosť.
Časom som prestal venovať pozornosť autorom, ktorí publikujú bez toho, aby uviedli svoj email, webstránku alebo inú možnosť kontaktovať ich. V prvom dieli tohto článku som spomenul formátovanie a kultúru. Do prezentácie sa kultúra premieta ešte výraznejšie. Blogeri sa spoliehajú na jednostrannú komunikáciu, ako kedysi vedúca komunistická strana. Na druhej stane majú blogeri nedostatok sebavedomia a nevedia odprezentovať svoje články. Dlhoročné oblbovanie národa vedúcou stranou sa prejavuje aj v tejto komunite. Autori publikujú bez kontroly, takže sa naplno prejavujú ich vžité a neproduktívne praktiky. Možno je to z mojej stany chyba. Sám za seba som sa rozhodol poskytovať emailovú adresu v každnom článku.
Krátky text o všeobecne známom fenoméne, ktorý provokuje zaužívené myšlienkové postupy. Slovná zásoba je jednoduchá, využíva úderné vety. Autor sa za text postaví menom, fotografiou a vlastnou energiou ho propaguje medzi známymi. Nereaguje na každý verejný komentár, ale reaguje na každý osobný email. Čím viac hitov má autor na konte, tým viac ľudí pozná, nie naopak. Ak je to naopak, autor nie je tvorca hitov, ale útočný populista.
Prvý diel „Rady blogerom vol. 1“ vyšiel 8.1.2017.
Rád by som obhájil význam predchádzajúcich riadkov, preto v krátkosti nasledujú moje výsledky v publikačnej činnosti: Štyri roky som ako dobrovoľník pracoval v študentskom časopise (z toho jeden rok ako šéfredaktor). V roku 2015 som na Denníku N publikoval tri blogy, každý z nich dosiahol čítanosť desaťtisíc ľudí do troch týždňov. Začal som písať blog aforizmov fiftyshadesofzen.tumblr.com. V roku 2016 som vydal moju prvú knihu a začal písať anglický blog na Medium.com.
Tento účet je už neaktívny. Pozri nové texty na worldpaintedblog.com