Prečo si myslím, že Bratislava nemá za sebou úspešný rok

Už novembrový primátorov odpočet rokov 2015 a 2016 bol prinajmenšom vágny a častokrát nie celkom pravdivý. Z informácií z odpočtu vytiahnem len jednu – a to tú ktorá hovorila o otvorení dvoch nových parkov. Ten prvý, na Belopotockého nebol už dávno otvorený len kvôli pomalej a viackrát zastavenej príprave ešte počas obdobia starostky Rosovej a otvorenie parku na Uršulínskej spočíva v častejšom odomykaní bráničky, ktorou je park uzavretý. Ináč to je nápad, ktorý bol už v prvých bratislavských Mestských zásahoch v roku 2008 a v roku 2009 bol aj na chvíľu realizovaný.

Prekvapila ma aj iniciatíva alebo projekt (?!) magistrátu Milión pre Bratislavu. Mesto našlo finančné prostriedky a tak venovalo bratislavčanom milión eur. Ako prosím? Magistrát sa chváli tým, že robí čo má a venuje svojim obyvateľom ich vlastné peniaze? A načo to bolo? Okrem iného aj na natretie 22 km zábradlí. Nech žije červeno – biela.

Odpočet postavený na počte osadených smetných košov, kilometrov chodníkov, ciest alebo počte odstránených trojnožiek a dokončených projektov svojho predchodcu môže byť fajn pozícia pre starostu okresného mesta. Myslím si, že Bratislavčania sú oprávnene náročnejší a od svojho mesta majú a musia mať väčšie očakávania. Žijeme v hlavnom meste európskej krajiny, ktoré už roky nezorganizovalo žiadnu architektonickú súťaž. Mestom preteká, v našom prípade skôr mesto rozdeľuje, najväčšia európska rieka a my ani nevieme, ako bude vyzerať a akú funkciu bude plniť jej nábrežie. Primátor aj so starostom sa medzitým kľudne chvália jeho vyasfaltovaním. Hlavná stanica je odstrašujúci príklad vstupu do mesta a my sa len tak medzi rečou dozvedáme, že jej sľubovaná rekonštrukcia skončí niekde pri nových eskalátoroch a odstránení bufetov. Bratislava prišla o ďalšiu dôležitú stavbu a pamiatku moderného hnutia. Nemocnicu na Bezručovej „zrekonštruoval“ developer. Počuli ste pri tom hlas primátora? Ja nie.

Skúsme si to ale celé zjednodušiť a pýtajme sa základné otázky odprostené od hlbšieho poznania situácie. Kedy ste v Bratislave cítili na niečo hrdosť? Kedy ste mali pocit, že tu vzniklo niečo moderné, aktuálne, kvalitne urobené a je to pre vás? Lavička, dobrý nápad, kvalitná služba? Kedy ste naposledy zacítili ten pocit, že fíha tak toto funguje, toto sa podarilo, kvôli tomuto sa mi tu bude žiť ešte lepšie, kvôli tomuto som na Bratislavu hrdý? Alebo ešte jednoduchšie. Zdá sa vám Bratislava za posledné obdobie čistejšia? Zdá sa vám menej áut zaparkovaných na chodníku pred vašim domom?

V decembri poslanci prijali VZN o parkovacej politike. Napriek tomu, že som pôvodnému návrhu fandil a tešil som sa naň, mestskí poslanci zmenili a následne prijali totálne nefunkčný a alibistický variant, ktorý prakticky nič nerieši. Nasledujúce dva roky (do volieb) v podstate nikto nemusí nič platiť a rezidenčná karta vám umožní parkovať prakticke všade (okrem Starého Mesta). Ako doteraz.

Mám pocit že posledné obdobie bolo pre Bratislavu také ako toto všeobecne záväzné nariadenie o parkovaní. Veľa sa toho hovorí a to minimum, čo sa urobí sa dá celkom dobre predať voličom. Magistrátny PR stroj sa dal do pohybu až by si človek mohol myslieť, že žije v ideálnom meste.

Realita je však iná. Nevidím tu zlepšenie súčasného stavu a neregistrujem ani zmysluplnú snahu získať pre mesto jasnú víziu do budúcnosti. Vedenie mesta nepriťahuje k sebe kvalitných ľudí, skôr naopak a strategické dokumenty, ktoré sú základom každého kvalitného rozhodovania sú stále len v tlačových správach magistrátu. A ak mesto žije, ak vo vzduchu občas cítiť vzrušenie a vibrácie, ak sa mesto niekam posúva, tak je to skôr napriek jeho vedeniu a vďaka ľuďom, ktorí v ňom bývajú a ešte nerezignovali. Som zvedavý na ďaľšie dva roky.