Denník N

Rozsudok v kauze Veľký Slavkov nemá pre spoločnosť veľký zmysel a viac jej škodí ako pomáha

Ak okrem uloženého trestu ešte vezmeme do úvahy, že prišiel až 10 rokov od spáchania skutku potom má v dnešnej realite vo vzťahu k ostatnej verejnosti a osobitne k verejným funkcionárom, ktorých „svrbia ruky“ skôr opačný ako odstrašujúci účinok. V tom prípade však rozsudok (a jemu podobné) s takým trestom spoločnosti viac škodí, ako pomáha.

Včera 11. 01. 2017 Krajský súd v Bratislave rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 8. 9. 2015 ktorým tento bývalého námestníka Slovenského pozemkového fondu (SPF) v kauze Veľký Slavkov uznal za vinného a uložil mu dvojročný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu tri roky. Bývalého námestníka prokurátor v tejto veci obžaloval z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa ku ktorému malo dôjsť ešte v r. 2007. Kauza Veľký Slavkov vyvolala aj vládnu krízu a pripravila o kreslo aj vtedajšieho ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu z ĽS-HZDS. Prepukla potom, ako vyšlo najavo, že viac ako milión štvorcových metrov pôdy v okolí Veľkého Slavkova pod Tatrami, ktorej hodnota by sa mohla vyšplhať na 1,5 miliardy Sk (49,8 milióna eur), sa krátko po reštitúcii ocitlo v rukách firmy GVM. Tá mala údajne blízko k ĽS-HZDS a za pozemky zaplatila necelých 13 miliónov Sk (431.500 eur). Vtedajší námestník SPF  mal v rozpore s internými predpismi a nedodržaním úradného postupu podpísať s reštituentmi z južného a východného Slovenska zmluvy o prevode pozemkov, na základe ktorých sa dostali k lukratívnej pôde vo Vysokých Tatrách aj podnikatelia blízki ĽS-HZDS. Iba v dôsledku zásahu prokuratúry, ktorý však nemá súvis s týmto rozsudkom nedošlo k uvedenej škode na strane štátu.
Právoplatný rozsudok, ktorým bol uznaný za vinného za konanie v súvislosti s ktorým štátu hrozila uvedená škoda bol vynesený po cca. 10 rokoch odkedy ku skutku došlo. Odsúdenému bol uložený 2 ročný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na 3 roky. Na postavení a teda na bežnom živote tejto osoby sa pred a po uložení trestu v podstate nič nezmenilo, keďže nebol uložený nepodmienečný, alebo peňažný trest. Asi najväčším „trestom“ bola pre neho psychická trauma spôsobená vedením a najmä dĺžkou trestného konania. Paradoxne túto psychickú traumu by však mal aj v prípade, ak by bol spod obžaloby oslobodený. Je preto otázka, čo takýto rozsudok vlastne prináša spoločnosti, ktorá musela vynaložiť nemalé finančné a ľudské prostriedky na celé konanie. Jedno pozitívum tu iste je, ak by bol nebodaj oslobodený spod obžaloby musela by spoločnosť vynakladať ďalšie finančné prostriedky na jeho odškodnenie. Predpokladám však, že táto okolnosť nemá hlavný zmysel odsudzujúcich rozsudkov.
Právna teória hovori, že trest má mať viac funkcií. Prvotnou je ochranná funkcia, ktorá má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom. Táto funkcia má však svoju úlohu hlavne pri násilných trestných činoch, čo nie je tento prípad. V súvislosti s rozsudkom nebola uvedená informácia, že súčasťou trestu je aj zákaz výkonu verejných funkcií. V tom prípade možno pri tomto treste ťažko hovoriť o jeho ochrannej funkcii. Ďalšou funkciou trestu je represívna funkcia, teda určitá ujma na osobnej slobode, majetku, alebo iných právach odsúdeného. Nech si každý sám pre seba zváži, či a v akej miere uložený trest túto represívnu funkciu spĺňa. Poslednou dôležitou funkciou trestu je prevencia t.j. záujem spoločnosti o predchádzanie páchania (takých) trestných činov. A to buď vo vzťahu k páchateľovi (individuálna prevencia), ako aj vo vzťahu k spoločnosti (generálna prevencia). Ide teda o to, aby trest bol spôsobilý „odstrašiť“ nie len odsúdeného, ale aj ostatnú verejnosť (v danom prípade osobitne verejných funkcionárov) od toho, aby páchali takéto, alebo podobné trestné činy. Aj tu si môže každý urobiť svoj úsudok. Predmetný trest však podľa môjho názoru túto preventívnu funkciu jednoznačne nespĺňa. Naopak, ak ešte vezmeme do úvahy, že prišiel až 10 rokov od spáchania skutku potom má v dnešnej realite vo vzťahu k ostatnej verejnosti a osobitne verejným funkcionárom, ktorých „svrbia ruky“ skôr opačný než odstrašujúci účinok. V tom prípade však rozsudok (a jemu podobné) s takým trestom spoločnosti viac škodí, ako pomáha.

Teraz najčítanejšie