Denník N

Ďalší zákaz – opäť o krok bližšie k totalite

Vďaka zvláštnemu politickému kartelu štát opäť posúva hranicu, ktorou okliešťuje nielen osobné slobody, ale aj podnikanie. Tentokrát sú to obchody, ktoré majú byť počas sviatkov zatvorené. Akých argumentov sa ešte dožijeme a aké príkazy a zákazy môžeme očakávať nabudúce?

Často sa zamýšľam nad hranicou, ktorú by politická moc nemala prekročiť. Kde je ten limit a pokiaľ siaha výška mandátu, ktoré by politici nemali prekročiť a rozhodovať za iných? Zjavne sú na to rôzne  názory ovplyvnené hlavne hodnotovou výbavou. Počas komunistického režimu si politici vzali do rúk obrovskú moc a len štát mohol vyrábať, len štát mohol „podnikať“, len štát rozhodoval, kto, čo, koľko a ako. Žiadne súkromné podnikanie, žiadny trh so svojím dopytom a ponukou. Výsledok? Ešte aj toaletný papier bol často podpultový, no hliníkových lopát boli plné sklady. Dnes sú politici rôzni. Jedni sa prikláňajú viac k bývalému režimu a chcú držať maximum rozhodovacej moci v štáte, teda u seba. Má to svoje, hoci zvrátené, rácio – určite je to spôsob, ako nechutne ovládať a manipulovať ľudí. Ja som naopak presvedčená, že demokratická spoločnosť má dať ľuďom čo najviac slobody, samozrejme spojenú s príslušnou zodpovednosťou. Štát má zabezpečovať verejné statky, určovať rámce a vytvárať vhodné podmienky. Nemá klásť polená pod nohy, vytvárať bariéry, nerovnaké podmienky alebo ničiť konkurenciu.

Aktuálnu snahu súčasnej vlády o zákaz predaja počas sviatkov považujem presne za oblasť, ktorá je za hranicou. Som šokovaná, ako súhlasne sa k tomuto návrhu z dielne SMER-u stavajú aj vládne strany MOST HÍD a SNS, ktoré sa ešte nedávno tvárili ako podporovatelia slobody v podnikaní. Dnes nad ich pohnútkami môžem len špekulovať. Môžem sa pýtať, prečo im vadia len obchodníci? Prečo toľko výnimiek? Kto a prečo výnimky dostane? Prečo sa podnikateľov s iným tovarom a službami zákaz nemá týkať? Môže to byť akási zmes náboženskej ideológie, populizmu a politických kšeftov, ktorých hlavné dejstvo sa odohráva v zákulisí, v skrytosti pred očami verejnosti. Dohodu vládnej koalície na tomto obmedzení maloobchodného predaja považujem za podivuhodný kšeft, ktorého jediná sila spočíva v jeho forme, nie však v obsahu. Zákon, nepochybne zlý, bude musieť rešpektovať každý.

O dôvodoch, pre ktoré som kategoricky proti takýmto zákazom, som už písala mnoho. Či už o ekonomických dopadoch (strata pracovných miest, nižší výber daní, atď.) alebo nezmyselnom prikazovaní a zakazovaní v duchu kresťanských pravidiel v sekulárnej krajine, ktoré v pravidlách pre všetkých, teda zákonoch, nemajú čo hľadať. Som presvedčená, že ak spoločnosť počas uplynulých rokov ukázala, že je tu po otvorených obchodoch dopyt (plné obchody ľudí) a je tu ochota ten dopyt uspokojiť (otvorené obchody a ochota predávať), štát do toho nemá zasahovať. No argumenty, ktoré sú v prospech tohto selektívneho zákazu komunikované, by ma ani vo sne nenapadli.

Obchodníci vraj súhlasia, lebo aspoň zavrie aj konkurencia.

Takže ak tomu správne rozumiem: „Som obchodník, chcem mať voľno, ale nechcem zavrieť obchod z vlastného rozhodnutia. Chcem, aby mi to niekto zakázal. Ideálne štát zákonom, nech už to má aj nejakú tú vážnosť. Pretože keď sa mne nechce, nech nesmie ani konkurencia. A hlavne, nech viem prstom ukázať na toho, kto spôsobil, že niečo nerobím.“. Nemali by sme v optike tejto argumentácie zakázať rovno ponúkať všetko, čo môže byť pre podnikateľov, predajcov, obchodníkov alebo výrobcov konkurenčnou výhodou? Napríklad rôzne služby a ich rozličnú úroveň, rôzne doplnkové benefity pre zákazníkov a zaviesť ich unifikáciu?

Obchodníci vraj súhlasia, lebo aj tak nemajú na sviatočné dni a nedele dostatok pracovnej sily.

Nedostatok pracovnej sily má byť dôvodom zákonného zákazu sviatočného predaja? Ten sa prejavuje aj v automobilovom priemysle a štát ho na základe toho nijak neobmedzuje. Naopak, štedro ho z daní tých, ktorých obmedzuje, dotuje. Nemali by sme teda v duchu tejto logiky obmedziť automobilkám výrobu?

Nemal by byť náhodou presne toto želaný cieľ ekonomického snaženia – teda dostatok pracovných pozícií? Veď dostatok pracovných pozícií je najlepšia ochrana zamestnanca a najprirodzenejšia cesta k zvyšovaniu platov.

Pri dostatku pracovných miest nebude zamestnanec ten, čo ťahá za kratší koniec. Nebude ten, kto musí so všetkým súhlasiť. Nemusí. Ak odmietne alebo si vypýta vyšší plat, nebude na jeho miesto čakať 10 ďalších, odkázaných na prácu a ochotných pristúpiť na čokoľvek. Toto je presne cesta, ako dosiahnuť vyššie platy a lepšie podmienky pre zamestnancov. A nemusia to byť len matky s malými deťmi, za ktorých sa zástancovia zákazu sviatočného predaja skrývajú. Môžu to byť študenti, dôchodcovia alebo rodičia s odrastenými deťmi, ktorí lepšie podmienky uvítajú.

A ak to obchodníkom nebude pri vyšších platoch (teda nákladoch) vychádzať, budú mať viacero možností, ako to vyriešiť. Budú môcť obchody cez sviatky zavrieť. Dobrovoľne, ako reakciu na tento ekonomický stav. Alebo budú mať možnosť zamestnancom za tieto dni priplatiť a možno uplatniť nejaké „sviatočné prirážky“ na tovar, aby sa im náklady vrátili. A zákazníci si budú môcť vybrať. Buď nakúpim v iné dni, alebo si v tieto dni priplatím. Ak bude dostatok tých, čo si budú ochotní priplatiť, dajú možnosť niekomu si viac zarobiť. Ak takých nebude dostatok, tak sa obchody v tieto „neefektívne dni“ zavrú. Všetko ako dôsledok dopytu a ponuky. A to má v trhovom hospodárstve platiť. Nie štátom nariadené otváracie doby predajní.

Fakt, že ide o vylobovaný zákon a nastavený proti niekomu konkrétnemu, je asi zjavné na prvý pohľad. Ako každý správny zákon z dielne Ficovej vlády, aj tento počíta s výnimkami. Preto tu budú živnostníci, ktorí v maloobchode predávajú síce tovar rovnaký ako obchodné reťazce, napriek tomu sa ich však obmedzenie týkať nebude. Tu už zrejme nevadí, že jeden obchodník zavrieť musí a konkurencia (štátom zadefinovaná výnimka) nezavrie. Rovnako obmedzovaní nebudú ani majitelia barov, reštaurácií, pohostinstiev, čerpacích staníc a celý rad ďalších služieb. Nie je toto diskriminácia pán premiér? Nebude priamym následkom tohto zákona v snahe získať konkurenčnú výhodu práve jeho obchádzanie? Tieto výnimky sú v hrubom rozpore so zásadami hospodárskej súťaže, ktorú má chrániť a podporovať aj Ústava.

Je nesporné, že dohodnutý výsledok sa už zrejme nedá zastaviť. Jednoduchí ľudia realizujú jednoduché riešenia. Ako v mnohých iných prípadoch aj táto norma už možno zostane zakomponovaná naveky v slovenskej legislatíve. Ale dajme si ruku úprimne na srdce a zamyslime sa, či chceme žiť v štáte, ktorý spoločnosti určuje kedy musí nakupovať a kedy musí oddychovať? Nie je toto práve tá oblasť, ktorá sa má riadiť hodnotovými postojmi jednotlivca a nie názorom politického kartelu?

Čo bude nabudúce? Zákaz predaja konkrétnych značiek? Príkaz predaja konkrétnym cieľovým skupinám? Minimálna výška nákupu? Maximálny počet nákupov za týždeň? Hranica, ktorú prekonáme raz, láka k tomu, aby bola prekonaná znovu a znovu, ďalej a ďalej.

Ja hovorím jasné nie.

Teraz najčítanejšie

Jana Kiššová

V súčasnosti pracujem v komerčnej sfére ako výkonná manažérka a vo voľnom čase sa venujem obchodovaniu na burze. V minulosti som pôsobila ako poradkyňa ministra hospodárstva, poslankyňa Národnej rady SR a zároveň predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti. V strane Sloboda a Solidarita som zastávala pozíciu podpredsedníčky. V septembrových voľbách kandidujem za stranu SaS. Venujem sa hlavne podnikateľskému prostrediu a jeho zjednodušovaniu. Mojím cieľom je odbúrať z neho nezmyselné povinnosti a šikanu, finančnú záťaž, byrokraciu a škodlivé bariéry. Poukazujem na potrebu rovnakého metra pre štát a podnikateľov a potrebu podporovať strednú vrstvu. Slobodu považujem za jednu z najvyšších hodnôt. Rovnako ekonomickú aj osobnú. Som presvedčená, že sú to nevyhnutné podmienky na to, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať, podnikať a žiť. O tomto všetkom píšem. Verím, že aj moje príspevky si tu nájdu svojich čitateľov :-).