Denník N

Marián Geišberg: Nestrkajme hlavy do piesku. Stále sme to my všetci, nie oni a my

To, čo naozaj cítim, je smútok. Vysvetlím.

Nechodím na stretnutia s ľuďmi len na podujatiach občianskej iniciatívy Zabudnuté Slovensko. Aj s Ľubošom, či Martinom z Living Memory…

A to nehovorím o individuálnych rozhovoroch, povedzme aj v krčmách a mimo hlavného mesta. To, čo sa naozaj dozviete je: mnohí nevedia, a netýka sa to iba mladých, čo to je Norimberský proces, kto to bol Tiso, o zverstvách v Nemeckej, kto to bol Gustav Husák, o čo išlo v Pražskej jari, et cetera, et cetera. Sú to pomerne mladé dejiny, ku ktorým sa asi nepovedalo dosť a rozhodne nie presne. Dejiny píšu víťazi, ale nie je jasné ani teraz, kto vlastne je víťazom. Nikto nestojí na stupienku a porazení, zdá sa, budeme všetci.

zs_marian-geisberg

Strkanie hlavy do piesku a obliekanie červenej košele na hnedú a následne pestrofarebnej na obe spôsobilo necitlivosť všetkých, apatiu a názor, že mlčať je zlato. Kto by to mal hovoriť? V prvom rade rodičia a sme pri probléme, ktorý som opísal, potom škola a sme pri probléme, ktorý som opísal, politici a sme pri probléme, ktorý som opísal, lebo ich volíme my a sú naším obrazom. Mladí sa nechcú učiť. Na vine je nielen škola, ale aj tí, čo vzdelávajú tých, ktorí majú vzdelávať. Tých, čo organizujú školstvo, teda štát, čo sme, naivne poviem, my, ergo naši politici. Charakter štátu je plnou mierou zodpovedný za frustrácie obyvateľstva, je prameňom ich zloby, inklinácie k extrémizmu, ale stále sme to my všetci, nie oni a my. Nie islamisti a kresťania, komunisti, globalisti. My všetci. Ak sa nedarí ich dohovor, je z toho smútok. Veľa sa zmeškalo a neviem, či sa to dá dobehnúť.

Smútok je ale menší, keď človek vidí energiu tejto iniciatívy. Iste to má zmysel, provokovať rozhovor. Je dôležité hovoriť nahlas, čo si ľudia naozaj myslia. Prvý stupeň vzdelania. Aby si ľudia nezačali pliesť slovo štátnik so slovom atentátnik.

Marián Geišberg, herec a spevák

Fotky: z podujatí Zabudnuté Slovensko v Brezne 05/2016 (autor Stanislav Spáč) a v Dolnom Kubíne 10/2016 (autor MsKS Dolný Kubín). Profilová fotka je z osobného archívu Mariána Geišberga.

Občianska iniciatíva Zabudnuté Slovensko je súčasťou projektu Spoločná krajina.

Teraz najčítanejšie

Spoločná krajina a Zabudnuté Slovensko

Občianska iniciatíva "Zabudnuté Slovensko" vznikla po voľbách v marci 2016. Organizátormi sú občiansky aktivista Michal Karako a novinár Andrej Bán. Ich cieľom je diskusia na témy extrémizmu a fašizmu, xenofóbie či intolerancie, ale podujatia sú zároveň vyjadrením spolupatričnosti jednotlivých regiónov Slovenska a podporou regiónov a ľudí v nich žijúcich. Od septembra 2016 Katedra politológie Filozofickej fakulty UK v spolupráci s Denníkom N spustila projekt “Spoločná krajina”, vrámci ktorého osobnosti, členovia Katedry politológie a redakcie Denníka N diskutujú so stredoškolákmi o tom, čo ich hnevá, čoho sa boja, prečo chcú odísť do cudziny a snažia sa pochopiť, prečo by niektorí z nich volili extrémistov. Zabudnuté Slovensko a Spoločná krajina sa spojili, aby vytvorili väčšiu hrádzu voči týmto negatívnym tendenciám v spoločnosti. V blogoch sú prezentované názory organizátorov, hostí podujatí a ich podporovateľov.