Denník N

Čierna Hora sa stane novým členom NATO, mýtická dohoda o nerozširovaní ožíva

Zdroj: balkaneu.com
Zdroj: balkaneu.com

Výbor Senátu USA pre zahraničné vzťahy odobril snahu západobalkánskeho štátu pridať sa k Severoatlantickej aliancii. A ako to je pri každom potenciálnom rozširovaní NATO, aj pri tomto sa ozývajú kritické hlasy zdôrazňujúce „dohodu o nerozširovaní“ Severoatlantickej aliancie. Bolo by to v poriadku, keby v tom nebol jeden háčik. Taká dohoda neexistuje.

Čierna Hora dostala oficiálnu pozvánku do Severoatlantickej aliancie 2. decembra 2015, prístupový protokol bol ratifikovaný ministrami zahraničných vecí členských krajín NATO 19. mája 2016. Posledným krokom ostáva ratifikácia nového člena do Aliancie parlamentmi členských štátov. Členstvo ešte musí schváliť parlament Kanady, Francúzska, Grécka, Holandska, Španielska, Spojených štátov amerických a samotnej Čiernej Hory.

Slovenský parlament schválil členstvo Čiernej Hory 14. mája 2016 tesnou väčšinou 78 poslancov, keďže poslanci strán SaS a OĽANO neboli pri hlasovaní tak kľúčovej otázky v pléne prítomní (až na niekoľko výnimiek). Podľa ich slov išlo o to, že vláda nechce podporovať opozičné návrhy. Otázkou je, či aj v takých dôležitých hlasovaniach sú také kroky namieste. Protestné prejavy je stále možné urobiť aj pri schvaľovaní „menej dôležitých“ zákonov. Postoj ĽSNS k otázke NATO je pomerne známy, postoj hnutia SME RODINA menej.

Zdroj: nationalia.info
Zdroj: nationalia.info

Opakovaná dezinformácia o fiktívnej dohode

Ruskí predstavitelia a stúpenci ruskej politiky si osvojili mantru o údajnej dohode, ktorú donekonečna opakujú pri akomkoľvek náznaku o rozširovaní NATO o ďalších členov alebo v akejkoľvek otázke súvisiacej s NATO. „Máme právo pýtať sa: proti komu je namierená expanzia NATO? Čo sa stalo so zárukami našich západných partnerov, ktoré nám dali po rozpustení Varšavského paktu? Chcel by som citovať prejav generálneho tajomníka NATO pána Wörnera v Bruseli zo 17. mája 1990. V tom čase povedal, že: „fakt, že sme pripravení neumiestniť jednotky NATO mimo nemeckého teritória, poskytuje Sovietskemu zväzu silnú bezpečnostnú záruku.“ Kde sú tieto záruky?,“ pýta sa Putin 10. februára 2007 na 43. Konferencii o bezpečnostnej politike usporiadanej v Mníchove.

Odporcovia NATO (a jeho rozširovania) argumentujú, že Severoatlantická aliancia sa snaží jej rozširovaním o dalšie štáty obkolesiť územie Ruskej federácie. Ruské pozemné hranice majú dlžku viac než 20 000 km, z toho len okolo 1 215 km predstavuje hranice s členskými štátmi NATO. Akokoľvek to popiera geografickú logiku, je to stále opakované tvrdenie (obkolesenie Ruska Alianciou). Pozrime sa, k čomu dôjde, keď toto tvrdenie podrobíme kritickej analýze z pohľadu faktov.

Aká je realita

Z 28 štátov majú s Ruskom pozemné hranice len tri členské štáty NATO: Nórsko, EstónskoLotyšsko. Čierna Hora tento počet nezmení. Môže nastať argumentácia, že k NATO sa v budúcnosti môže pridať Gruzínsko či Ukrajina. Naskýta sa ale otázka: nie je to na slobodnom rozhodnutí suverénnych štátov, kam chcú patriť? Obyvatelia Ukrajiny a Gruzínska by o tom určite vedeli rozprávať, pretože Človek mieni, Rusko mení.

Zdroj: iiss.org
Zdroj: iiss.org

Pokiaľ ide o vojenskú prítomnosť NATO mimo územia jej členských štátov, vojaci NATO pôsobia v Kosove, Afganistane a v oblasti Afrického rohu. V každom prípade ide o misie schválené Bezpečnostnou radou OSN, a teda aj Ruskou federáciou.

Došlo k podpísaniu právne záväzných sľubov zo strany NATO voči ZSSR?

Platí len to, čo je na papieri, v medzinárodnej politike obzvlášť. Iste, našli by sme, mimo iného, príklady podpísaných prímerí, ktoré boli a sú často porušované. Došlo ale medzi NATO a ZSSR k právne záväznej dohode? Je možné nájsť takú dohodu na internete, na ktorom je všetko? Niet pochýb, že dohoda takej dôležitosti by na internete bola. Ale nie je.

Nevedel som nájsť žiadny právne záväzný dokument v žiadnom zakutí internetu. O neexistencii takej dohody nehovorím len ja, odborníci na medzinárodné zmluvy alebo ľudia znalí v politickej histórii. Hovoria to samotní aktéri vtedajších vyjednávaní o osude rozdeleného Nemecka.

Michail Gorbačov sa na túto tému vyjadril v jednom rozhovore, keď sa ho spýtali na výrok Jamesa Bakera, vtedajšieho amerického ministra zahraničných vecí, ktorý povedal, že „NATO sa nepohne ani o kúsok ďalej na východ.“

Gorbačov sa vyjadril nasledovne: „Téma „expanzie NATO“ nebola rozoberaná vôbec, ani v tých rokoch. Hovorím to s plnou zodpovednosťou. Túto otázku nenadniesla ani jediná východoeurópska krajina, ani po tom, ako v roku 1991 prestal Varšavský pakt existovať. Túto tému nenadniesli ani západní lídri. Nadniesli sme inú otázku, o ktorej sme rokovali: uistiť sa, že vojská NATO nebudú postupovať ďalej a že dodatočné ozbrojené sily Aliancie nebudú rozmiestnené na území vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky (NDR) po zjednotení Nemecka. Výrok Bakera, na ktorý ste sa pýtali, vyznel v tomto kontexte.“

A to je práve problém tohto mýtu. Kontext. Neustále dochádza k zámernej dezinterpretácii rozhovorov na prelome 80. a 90 rokov minulého storočia a funguje to ako účinný spin-doctoring ruskej (zahraničnej) politiky a jej obhajcov, keď sa objaví téma Severoatlantickej aliancie a jej rozširovania. Ak sa argumentuje spôsobom „bol porušený duch vyhlásení a záruk“, neznamená to nič, tobôž nie v geopolitike realizmu. Je to len legitímny názor a tým aj ostane.

Stará legenda o „nerozširovaní NATO“ bude vychádzať pri každej možnej príležitosti, aj preto som považoval za dôležité objasniť súvislosti s údajnými zárukami sľúbenými Severoatlantickou alianciou.

Teraz najčítanejšie