O čajových majstroch.

Ak by sme sa pridŕžali starých bratislavských legiend, mohli by sme tento príbeh nazvať aj: „O jednom z najlenivejších tvorov.“ Určite by sme sa nedostali až na úroveň leňochoda, pretože ten sa pohybuje rýchlosťou 2-3 metre za minútu a navyše, výraznejší pohyb robí len raz za týždeň, keď musí ísť na záchod. V porovnaní s leňochodom je čajový majster namydlený blesk. Aj napriek tomu hovoria staré legendy o čajových majstroch ako o neobyčajne lenivých a spomalených ľuďoch. Počas posedení pri čaji sa zvykli v dobrých časoch spomínať výnimočné skutky lenivosti a spomalenosti tých najlenivejších a najspomalenejších. Samostatnou kategóriou boli ešte motáci.

Spomínalo sa, čo všetko musel zákazník vykonať, aby bol obslúžený a niektorí majstri mali čo robiť, aby sa vôbec zdvihli zo stoličky. Práve v týchto časoch sa zrodil dnes už zriedkavý, ale stále prítomný typ zákazníka, ktorý sa dokáže sám obslúžiť, sám od seba pustí hudbu keď dohrá a nakoniec aj sám zaplatí. V tých časoch nebolo prácou byť čajovým majstrom, bolo to výsadou! To, čo ušetril na energii pri obsluhe, mohol investovať do hlbokého poznania. Čajový majster oplýval poznaním o hĺbke vlastnej lenivosti, o limitoch trpezlivosti zákazníka a možnostiach ako pripraviť čaj od nedolúhovaného až po nekonečne prelúhovaný. Poznal ticho a prázdnotu priestoru čajovne v pekných dňoch a rušné hemženie a džavot v dňoch daždivých a na konci týždňa. Toľko sa dozvedáme z legiend, ktoré nikto nikam nezapísal, a oni potichu doznievajú v posledných konvičkách a šálkach pamätajúcich staré čajové časy. Všetko sa mení a tak ako aj v čajovni jedného dňa niekto utrie prach, vytratia sa spomienky na časy, kedy legendy boli živé aj z pamäti čajovníkov. Ostane iba nejasné tušenie, že kedysi nás to akosi inak bavilo.

Dnes to vyzerá, že byť čajovým majstrom je práca ako každá iná. Už sa netrénuje trpezlivosť zákazníkov, ale rýchlosť obsluhy, necení sa ticho ale komunikatívnosť, jedno sa však nezmenilo: Majster musí poznať možnosti ako pripraviť čaj od nedolúhovaného až po nekonečne prelúhovaný so zvláštnym dôrazom na tú správnu prípravu. Veď ostatne je to Čajový majster. A keď to občas vyzerá tak, že v čajovni obsluha spí, opak je pravdou. Dnes sa pri čaji netradujú historky o lenivosti, ale o hrdinských činoch. Len tí od čaju vedia, čo to znamená: „naraz mi prišli tri skupinky a dva páry. Mal som tri šíše, šesť čajov, homos, babu, zapekanú pitu a ešte dva laďáky.“ Takáto objednávka znamená: umyť vázy od šíš, naplniť kotlíky, nažhaviť uhlíky, zohriať asi štyri litre vody, navážiť čaje, pre každý čaj vodu vychladiť na správnu teplotu, lúhovať ho správny čas, ľadové vyšejkrovať s ľadom, zamiešať a naaranžovať homos, zamiešať a naaranžovať babu, pripraviť a zapiecť pitu a poroznášať to. Len táto aktivita trvá minimálne trištvrte hodinu za predpokladu, že sa v tomto čase neukáže nikto iný, komu treba odniesť lístok, povysvetľovať a poradiť s výberom. Pravidelným javom však býva: „potom mi prišla naraz plná čajovňa.“ Na to, aby to vyzeralo „naraz“ stačí ak sa prichádza v 20 minútových intervaloch. Človek je niekde v polovici prvej objednávky a už je tu druhá, kým prvú dokončí je tu tretia, alebo aj štvrtá, keď je už čajovňa plná a objednávok na pár hodín, začnú ľudia aj odchádzať. Treba robiť účty, znášať zo stolov a umývať riad. Voľný stôl potom znamená ďalší ľudia a objednávky.

Dnešný čajoví majstri majú aj pomocníkov, a tak sa čas trocha zrýchľuje, práca prerozdeľuje je však veľkým šťastím, že náročnosť a jedinečnosť prípravy čaju nedovoľuje prácu mechanizovať. Dobrý čaj stále potrebuje správne množstvo, teplotu a čas. Čajový majster musí napriek zhonu, tlakom očakávaní a nárokom rýchlej doby, či potrebe uživiť priestor aj seba, dopriať čaju a jeho príprave všetko, čo si vyžaduje. A to vlastne nie je len voda, teplota a čas, ale v rámci priestoru fyzického aj sociálneho, dostatočné zázemie. Môže sa zdať, že pre dnešnú dobu je to neľahká úloha, čajový majstri sa však už museli so všeličím vysporiadať. Ustáli spletitosti intríg japonského šogunátu aj obdobia anarchie v Číne. Dnešná doba je naproti tomu ohromne prajná. Či už je zhon, alebo nuda, nasadenie alebo lenivosť, čaj je umením a čajovanie je vizitkou čajových majstrov.

V Bratislave ich je niekoľko, a kým tu budú čajuchtiví ľudia, ostanú tu so svojím umením aj majstri. Ostatne, veď tak je to s každým umením a s každou prácou. Ich hodnota sa meria rozvojom a kultiváciou ľudskosti. Ako vraví jeden z Majstrov: „Každý si má robiť poriadne svoju robotu.“ A tak by sme tento príbeh mohli vkľude nazvať aj: „O človeku a jeho umení.“

(Autorkou obrázka je fotografka a výtvarníčka Lenka Cisárová)