Denník N

Ako mi na čerpacej stanici pumpárka zhabala tablet II.

Aneb – Ľudia zamestnaní v službách sa vedia aj pekne správať k zákazníkom.

Začiatok celého príbehu sa skrýva v mojom predošlom blogu.

V skratke, o čo šlo – na čerpacej stanici Shell nefungovali terminály pre platbu kartou a nešťastnou zhodou náhod sa táto informácia nemala ku mne ako dostať. Čo spôsobilo okrem plnej nádrže v mojom aute aj neschopnosť zaplatiť požadovanú sumu v hotovosti. Zamestnankyňa čerpacej stanice sa ku mne správala nie zrovna najprívetivejším spôsobom, čo spôsobilo reakciu vo forme mojej oficiálnej sťažnosti na Shell a ich prístup. Navyše som na pár dní prišiel o tablet, ktorý som musel ponechať ako zálohu na pumpe.

V mojom historicky prvom blogu som preto apeloval na seriózny a ľudský prístup. A aby som hral fér, odhalím vám, ako celá táto kauza nakoniec dopadla.

Toto nešťastie sa stalo 12. januára večer. V ten istý večer som poslal mailom sťažnosť, 13. januára na obed uzrel svetlo sveta aj môj mierne nahnevaný blog. V pondelok, 16. januára na obed, som mal telefonát z pobočky Shell Červeník, v ktorom sa mi zamestnankyňa ospravedlnila za problémy, ktoré mi boli spôsobené a tiež, že mi vykompenzujú spôsobenú škodu (ktorá činila jedno vytočenie sa, zvýšený tlak a pár dní nedostupný tablet). A práve dnes som mal cestu na túto pobočku, kde som sa osobne stretol so zamestnancami čerpacej stanice.

Pani, ktorá bola za celý incident zodpovedná, tam bohužiaľ nebola. Preto sa ma ujali dvaja zamestnanci, ktorí sa mi dostatočne ospravedlnili, vysvetlili ako celá situácia nastala, priznali chybu, a taktiež mi poskytli malú kompenzáciu:

  • Fľašu francúzskeho vína
  • Voňavý stromček do auta
  • Benzín zdarma v hodnote 30 €

Tieto veci ma istotne potešili. Čo ma ale potešilo najviac, bol ľudský prístup zamestnancov, ako aj celej pobočky  – to, že si priznali chybu, že mi vysvetlili, že sa jednalo o skrat, ktorý bol spôsobený nešťastnou zhodou náhod, a že pumpárku, ktorá bola na mieste činu, to úprimne mrzí. Nakoniec, práve o to mi šlo, keď som môj lampárenský blog vytvoril.
Okrem toho mi hovorili, že asi prebehnú v ich firme školenia, kde si vysvetlia, ako jednať v podobných situáciach – čo ak by bola pravda, by ma potešilo asi najviac. Pretože čím menej sa takýchto situácii bude diať, tým lepšie nám tu bude. (OK, chápem že toto nie je problém č. 1 na Slovensku, ale aj toto občas poteší).

Schválne ma zaujímalo, čo pomohlo udať veci do pohybu – dozvedel som sa, že tak, ako mailová správa, tak aj BLOG tu, na Denníku N. A to je, myslím si, dobrá správa aj pre ostatných. Niektoré veci je možné ovplyvniť, pokiaľ sa človek nesťažuje iba doma v obyvačke, ale spraví pre to aj o malý kúsok naviac. Ideálne, keď to spraví vecne, neagresívne, a je pripravený odpustiť, ak sa daný problém vyrieši.

Teraz najčítanejšie

Matej Lipták

Pochádzam z malej obce Ladce. Vyštudoval som Gymnázium v Trenčíne. Aktívne sa venujem hudbe, som členom kapely Dreamfield. Živím sa ako grafik.