Akú váhu majú premiérove slová?
Ak hovorí premiér o vojne, tak to nemôže byť nikdy diskusia typu len, aby reč nestála. Predseda vlády Slovenskej republiky Róbert Fico na verejnom diskusnom fóre v uplynulých dňoch hovoril o veľkom vojenskom konflikte, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou vypukne na východ od našich hraníc. Sú to slová premiéra členského štátu Európskej únie a zároveň i Severoatlantickej aliancie. Človeka, ktorý nesie rozhodujúcu zodpovednosť za to, čo je základnou úlohou každého štátu – chrániť svojich občanov. Preto nad nimi nemožno len tak mávnuť rukou a brať ich ako súčasť ľahkomyseľnej rétoriky súčasného politického zápasu. Tieto slová sú naozaj vážne, a to predovšetkým vtedy, ak zodpovedajú realite. Ak nie, tak potom záleží na tom, čo nimi premiér Fico sleduje.
Ak premiér Fico hovorí pravdu a rozsiahly ozbrojený konflikt v našej bezprostrednej blízkosti naozaj hrozí, tak by ale takúto tému nemal po prvý krát nastoliť kdesi na súkromnej diskusnej akcii jedného zo slovenských denníkov. Mal by nechať najskôr zvolať parlament a informovať poslancov. Im sa jeho vláda zodpovedá. Mal by im podať správu o tom, čo naozaj hrozí, vrátane toho o čo svoje videnie opiera, a predovšetkým by mal informovať o opatreniach, ktoré vláda pripravuje, aby Slovensko nebezpečná situácia nezastihla nepripravené.
Ak by mal premiér Fico pravdu, tak by mal urýchlene sústrediť zdroje a energiu na posilňovanie obranyschopnosti štátu. Nie plytvať prostriedky na populistické opatrenia, ale predovšetkým modernizovať slovenské ozbrojené sily.
Ak by mal premiér Fico pravdu, mal by posilňovať našu pozíciu v jedine účinnom systéme kolektívnej bezpečnosti, ktorého je Slovenská republika členom, a ktorý je hlavnou zárukou nedotknuteľnosti nášho územia, teda v Severoatlantickej aliancii. Nemal by spochybňovať jej úlohu a ciele a vyjadrovať sa o nej a jej členských štátoch rétorikou niekdajšej komunistickej a súčasnej ruskej propagandy.
Ak by mal premiér Fico pravdu, tak by mal do rozpočtu Slovenskej republiky, ktorý v týchto dňoch parlament prijíma, premietnuť i ďalšie možné dôsledky konfliktu, o ktorom hovorí. A tým nemám na mysli len vojenské dôsledky, ale aj humanitárne a ekonomické dôsledky.
A napokon, ak by mal premiér Fico pravdu, mal by občanom Slovenska poskytnúť oficiálnu informáciu o tom, ako je Slovensko na takúto situáciu pripravené, a čomu budú jeho obyvatelia v najbližších mesiacoch a rokoch možno musieť čeliť.
Ak teda premiér Fico hovoril pravdu, tak mnoho dôležitých vecí zanedbal. Ale treba si uvedomiť, že napriek tomu v takom prípade jeho slová majú najvyššiu možnú váhu. A to i keď boli vyslovené na nenáležitom mieste a nie vhodnou formou. Treba ich preto povedať čo najskôr tam, kde treba, a spôsobom, ktorý je pre členský štát Severoatlantickej aliancie a Európskej únie náležitý. A hlavne, treba urýchlene konať. A v prvom rade je nutné sústrediť na ohrozenie celú politickú scénu. V čase ohrozenia vlasti musia ísť stranícke prekáračky bokom. V takom prípade je potrebné, aby všetky zodpovedné politické sily odložili nabok veci druhoradého významu a skoncentrovali sa na to, ako tejto bezpečnostnej hrozbe čeliť.
Ak však reči o veľkom vojenskom konflikte nie sú podložené, tak sa natíska iná vážna otázka: čo tým Róbert Fico asi tak sleduje? V tom lepšom prípade by mohlo ísť len o rétorické povzdychnutie, ktorého úlohou bolo poukázať na to, ako vážne problémy jeho autor, ako premiér musí riešiť. To sme tu už takého mali, keď raz po rozhovore so svetoznámym americkým politológom potom údajne nemohol v noci zaspať. V takom prípade by tieto slová premiéra nemali žiadnu relevantnú váhu. Bolo by to dosť málo štátnické a neprispievalo by to dôveryhodnosti a spoľahlivosti Slovenska v Európe a vo svete, ale inak by sa to do análov našich novodobých dejín zaznamenalo len ako neškodný nezmysel.
Oveľa horšie by však bolo, ak takáto poplašná pseudospráva bola súčasťou premysleného programu, ktorý zatiaľ predseda vlády nechce verejne naplno prezradiť, a to cieľavedomého plánu na zmenu zahraničnopolitickej pozície Slovenska. Podobného tomu, čo urobili československí komunisti po druhej svetovej vojne. Odtrhli územie našich predkov od Západu a vydali ho na štyri desaťročia záujmom vtedajšieho hegemóna Východu, Sovietskemu zväzu. Ak štvrtkové slová predsedu vlády zapadajú do takejto vízie, tak majú naopak mimoriadne veľkú váhu.
V takom prípade je potrebné, aby sa všetky prozápadné sily na Slovensku prestali zaoberať pletkami a sústredili sa na to, ako takejto civilizačnej hrozbe čeliť.
