Sebabičovanie redakcie New York Times nahradil mierny optimizmus

Keď pred vyše dvomi rokmi unikla z denníka New York Times štúdia o tom, ako je redakcia pripravená na digitálnu éru, bola to medzi novinármi a odborníkmi na médiá veľká vec. Takzvaný Innovation Report totiž ukázal, že jedna z najlepších a najvplyvnejších redakcií sveta má v online prostredí viaceré vážne problémy. Štúdia zásadne ovplyvnila debaty o budúcnosti žurnalistiky a stala sa povinným čítaním pre novinárov a manažérov médií, ktorí chceli fungovanie svojich firiem posunúť do 21. storočia.

V utorok New York Times zverejnil voľné pokračovanie štúdie – 2020 report. Posledný rok na ňom pracovalo sedem ľudí (ktorí počas toho, samozrejme, naďalej robili na svojich témach), robili rozhovory s novinármi, šéfmi oddelení, študovali správanie čitateľov a zúčastnili sa výskumov na focus groups.

Výsledkom je článok popisujúci priority a ciele redakcie. “Zatiaľ čo posledné dva roky boli obdobím významných inovácií, tempo sa musí zrýchliť,” píšu hneď v úvode. “Musíme sa meniť. Vlastne sa musíme meniť rýchlejšie, než sme sa menili.”

Z vyše 50-tisíc znakového textu som vybral niekoľko zaujímavých postrehov:

• Dvakrát väčšie digitálne príjmy do roku 2020, to je plán redakcie, ktorá ešte v roku 2014 zarábala na digitále 400 miliónov dolárov a v 2020 to má byť 800 miliónov. Redakcia sa teda nesústredí na kliky a pageviews, ale na počet predplatiteľov. Aj preto potrebuje nové a sofistikovanejšie metriky, ktoré budú definovať úspešné a hodnotné príspevky.
• Redakcia denne zverejní zhruba 200 príspevkov. Okrem naozaj dobrej novinárčiny sú medzi nimi aj priemerné príspevky (“dutiful 800-word stories”), ktoré sú fajn do printu, ale online ich číta len málo ľudí, dajú sa nájsť kdekoľvek inde zadarmo, redakciu stoja veľa prostriedkov (finančných, ale tiež zaberajú čas reportérom, editorom, foto editorom a ďalším) a riedia kvalitnú novinárčinu.
• Príspevky musia byť viac vizuálne, redakcia preto potrebuje ďalších “visual expertov”. Novinári totiž už vedia, že lepšia grafika by ich textom prospela, ale neraz im s tým nemá kto pomôcť.
• Písaná žurnalistika musí využívať viacero digitálnych formátov. Jedným z najúspešnejších produktov Timesov sú “daily briefings”, teda zhrnutia najdôležitejších udalostí. Redakcia si ale uvedomuje, že potrebuje viac iných formátov – newslettre, upozornenia, audio, video alebo žánre, ktoré ešte ani neboli vymyslené, ale sú bližšie zvykom čitateľov a umožňujú použiť aj viac konverzačný, nie len inštitucionálny štýl písania.
• Poradne a recenzie produktov stále vznikajú len v “print-centric” podobe. Je v nich pritom obrovský potenciál, ľudia očakávajú od Timesov užitočné a spoľahlivé rady do života. Aj preto napríklad redakcia na jeseň kúpila projekt odborných recenzií Wirecutter za 30 miliónov dolárov.
• Čitatelia sa musia stať pevnejšou súčasťou žurnalistiky. Cieľom je preto budovať komunitu čitateľov a zvyšovať ich lojalitu.
• Veľká časť redakcia musí ostať nezmenená. V New York Times robia jedni z najlepších novinárov a hoci redakciu v najbližších rokoch určite čaká mierne prepúšťanie, nesmie to na kvalite tímu nič zmeniť. Redakcia musí ostať zdravým mixom rôznych typov novinárov – „newshounds, wordsmiths and analysts“.
• Potrebné je zvýšiť rôznorodosť v redakcii. Každá nová otvorená pozícia je príležitosťou zvýšiť pestrosť – redakcia Timesov chce viac žien, viac “people of color”, viac ľudí mimo metropol, viac mladých a Neameričanov.
• Vyhýbanie sa zbytočným chybám. Za preklepy a gramatické chyby platí redakcia vysokú cenu – vysiela čitateľom signál, že ich príspevky sú urobené lajdácky a chýba im úroveň. Aj preto v štúdii 2020 pripomínajú dôležitosť dobrého editovania.
• Spolupráca novinárov s programátormi je nedostatočná. Vo väčšine prípadov sa sústredí len na riešenie krátkodobých problémov. Dôsledkom je napríklad to, že dizajn a funkcionalita hlavnej stránky sa v poslednej dekáde veľmi nezmenili. Žurnalisti a produktový tím musia užšie spolupracovať. Zatiaľ je to ale tak, že produkťáci nedostatočne rozumejú fungovaniu redakcie a novinári nevedia, čo produktový tím robí.
• Zredukovať dominantnú úlohu tlačených novín a zároveň zabezpečiť, aby boli lepšie. Noviny už ale nemôžu určovať rytmus redakcie.
• Zjemniť hranicu medzi editormi a reportérmi. Aspoň za to sa prihovárajú viacerí novinári Timesov, ktorí vravia, že redakcia by mala viac experimentovať s hybridnými rolami, v ktorých môžu reportéri editovať a editori písať. Cieľom je sploštiť hierarchiu v redakcii, povzbudiť tímovú prácu a kolegialitu, obmieňať to, čo ľudia v práci robia.

Môžeme povedať, že 2020 report je napísaný pútavejšie ako jeho predchodca spred vyše dvoch rokov, má ale aj úplne iný charakter. Už nejde o sebabičujúce PDF, ktoré uniklo na verejnosť, ale je to manifest, ktorý bol celý čas pripravovaný ako verejne dostupný článok (a teda je aj silnejší v promovaní dôležitosti a výnimočnosti Timesov). To nie je výčitka. Je výborné, že jedny z najvplyvnejších novín sveta otvorene hovoria o svojich plánoch, istotách a slabinách.

Ešte stále je to skľučujúce čítanie, ale dobrá správa je, že tých istôt pribúda.

A nie je to dobrá správa len pre redakciu New York Times.