Zákonom garantovaná nezávislosť štátneho úradu po „slovensky“.
Proti neopodstatnenému nárastu energií a niektorých konkrétnych položiek možno oprávnene namietať a osobitne ak je tam podozrenie z rôznych lobistických dohôd. Faktom však je, že sa tejto situácií malo predísť iným spôsobom a nie za cenu, že vláda musela brutálnym spôsobom zasiahnuť do zákonom garantovanej nezávislosti štátneho úradu. Toto jasne dokazuje, že u nás zákonom garantovaná nezávislosť nejakej inštitúcie, alebo osôb má iba „papierovú“ a nie skutočnú hodnotu. Teraz sa tomu tlieska, ale keď sa to deje v tomto prípade logicky sa to musí diať aj v iných o ktorých verejnosť nemusí mať ani potuchy. A to už na potlesk určite nie je. Svoje o tom môže vedieť napr. odídený vyšetrovateľ z „Gorily“ M. Gajdoš.
V zákonoch to máme napísané pekne. Napr. zákon č. 250/2012 Z.z. o regulácií v sieťových odvetviach v § 4 ods. 2 uvádza:
Úrad (pre reguláciu sieťových odvetví) pri výkone svojej pôsobnosti postupuje nestranne a nezávisle. Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci ani ďalšie osoby nesmú ovplyvňovať úrad pri vykonávaní jeho pôsobnosti.
Nezávislosť tohto úradu je v zákone ešte zvýraznená postavením jeho predsedu a to v § 5 ods. 8) Predseda úradu pri výkone svojej pôsobnosti koná nezávisle od pokynov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a od ďalších osôb.
Každý a osobitne osoba s právnickým vzdelaním by tomu mal porozumieť tak, že tomuto Úradu a osobitne jeho predsedovi by pri výkone pôsobnosti z ktorých jednou z najdôležitejších je určovanie cien energií nesmie žiadny predstaviteľ výkonnej moci priamo, alebo nepriamo prikazovať, alebo nariaďovať ako má tieto svoje kompetencie vykonávať. V podmienkach slovenskej reality však táto zákonom garantovaná nezávislosť končí v momente, keď jej výkon ohrozuje vládnucu politickú silu.
A ako u nás také zasahovanie do nezávislosti garantovanej zákonom funguje? Pozrime sa na celkom čerstvý prípad. Koncom minulého roka ÚRSO oznámil, že v r. 2017 cena energií klesne. Predseda Úradu p. Holjenčík na konferencii konanej v septembri 2016 pri príležitosti 15. výročia vzniku Úradu povedal, že „ Výsledné hodnoty (kontroly majetku distribučných spoločností) vstúpia do cenotvorby a odrazí sa to v cenách za sieťové služby. V novom regulačnom období v roku 2017 sa už v plnom rozsahu premietne tento skutočne aktuálny stav hodnoty majetku spoločností. Toto precenenie bude mať pozitívny vplyv na koncové ceny. Môžeme očakávať pokles koncových cien elektriny aj plynu”. Slováci preto boli v očakávaní zníženia cien energií v r. 2017 a začiatkom roku sa mohol aj premiér v rovnakom očakávaní na bilbordoch pochváliť sloganmi „držíme slovo“ a „stabilné ceny energií“. Začiatok roka však priniesol nepríjemné prekvapenie, keď domácnosti, ale aj väčší odberatelia vrátane obcí najmä na strednom a západnom Slovensku začali dostávať výmery o zálohových platbách na r. 2017 s povážlivo vysokým nárastom zálohových platieb za energie. No nezvýšili sa iba zálohové platby za plyn a elektrinu, ale dokonca aj za vodu. A to je predsa v úplnom rozpore s tým, čo premiér hlásal zo svojich bilbordov. Avizované zlacnenie energií resp. ich stabilizácia v r. 2017 sa tak mnohým javilo ako podfuk. A ako zlý vtip tak mohol vyznieť aj premiérov slogan na jeho bilbordoch. V tom momente sa nezávislosť Úradu a jeho predsedu garantovaná zákonom vyparila ako gáfor. Musela jednoducho ustúpiť vyššiemu záujmu. Predseda sa síce zo začiatku snažil brániť cenové výmery Úradu, ale len do stredajšieho zasadnutia vlády (18. 01. 2017) na ktorom bol určite „z vlastného popudu“ prítomný“ a na ktorom si musel vypočuť slová jej predsedu, že „vláda ako kolektív vyslovila zásadný politický nesúhlas s regulačným rámcom“. Tým kľúčovým sa v tomto vyjadrení javí slovo „politický“ pretože naznačuje niečo viac ako iba konštatovanie vlády, že nesúhlasí s cenovými rozhodnutiami Úradu. Pretože iba na také konštatovanie má vláda v zmysle vyššie uvedeného zákona právo. Ak niekedy bolo veľmi ťažko dokazovať, že niekto neoprávnene zasahuje do zákonom garantovanej nezávislosti štátneho Úradu a jeho predsedu, tak v tomto prípade je to čítankový príklad. A pozoruhodné je aj to, že tu nie je ani snaha to nejako maskovať. Premiér totiž dodal: “ Požiadali sme predsedu regulačného úradu, aby ponúkol riešenie“ a ak by regulačný úrad nevyhovel a nezrušil vlastné rozhodnutia Fico uviedol, že „vláda a predstavitelia koalície boli pripravení použiť silu zákona a legislatívneho procesu. Vláda bola pripravená ešte počas zasadnutia schváliť legislatívne zmeny, aby tento krok regulačného úradu zvrátila. Boli sme pripravení na „krutý zásah“ do regulačného zákona, ak by regulačný úrad neponúkol riešenie“. Samozrejme, že riešenie nepríjemných cenových výmerov sa hneď našlo a to ich zrušením formou autoremedúry t.j. „samoopravy“ samotným Úradom.
Isté je aj to, že všeobecne sa „zákrok“ vlády proti Úradu schvaľuje. Dokonca tomu tlieskajú aj niektorý novinári. Ten z Pravdy to napísal jasne „To, že vláda zasiahla a povedala šéfovi úradu, aby s tým, čo navaril, išiel kadeľahšie, je asi najlepšie, čo sa mohlo stať“. Áno, proti neopodstatnenému nárastu energií a niektorých konkrétnych položiek možno oprávnene namietať a osobitne ak je tam podozrenie z rôznych lobistických dohôd. Faktom však je, že sa tejto situácií malo predísť iným spôsobom a nie za cenu, že vláda musela brutálnym spôsobom zasiahnuť do zákonom garantovanej nezávislosti štátneho úradu. Toto jasne dokazuje, že u nás zákonom garantovaná nezávislosť nejakej inštitúcie, alebo osôb má iba „papierovú“ a nie skutočnú hodnotu. Teraz sa tomu tlieska, ale keď sa to deje v tomto prípade logicky sa to môže diať aj v iných o ktorých verejnosť nemusí mať ani potuchy. A to už na potlesk určite nie je . Svoje o tom môže vedieť napr. odídený vyšetrovateľ z „Gorily“ M. Gajdoš.
