Denník N

Šesť mesiacov samoty v nórskych horách

Dvadsaťročný Folke Järnbert sa dobrovoľne rozhodol žiť polroka v úplnej samote, bez elektriny, vody a internetu. O svojej skúsenosti porozpráva 25.1. v Bratislave.

Nór Folke Järnbert je študentom University Oslo. Okrem toho však má skúsenosť, ktorú veľa študentov dnes nepozná – život osamote, bez teplej vody, elektriny a internetu (!). Unavený hyper-prepojenosťou súčasnej spoločnosti sa Folke rozhodol žiť v chatke v nórskych horách, v radikálnej osamelosti, skúmajúc jej tajomstvá a tvorbu veľkých mysliteľov. O tom, čo ho horská samota naučila, porozpráva v stredu 25. januára počas prezentačného večera PechaKucha Night Bratislava.

 

Ktoré tri veci ťa inšpirujú?

Výzvy, knihy a diskusie.

Aká rada ti v živote najviac pomohla?

– Ťažko si vybrať. Prvá je od môjho otca: „Ak niečo nevyžaduje námahu, potom to nestojí za to.” Druhá je od mojej mamy: „Nerob hlúposti.”

Aké to je ísť proti prúdu?

– Vzrušujúce, avšak tiež strašidelné. Vzrušujúce pretože cítiš, že objavuješ nové nepoznané teritória; vypadneš z automatických vzorcov života a skúšaš vytvoriť niečo jedinečné. Napriek tomu je to strašidelné, pretože nevyhnutne prídu pochybnosti, a v tom momente krízy potrebuješ v sebe vytvoriť obrovskú vieru a to nie je stále ľahké.

Ktoré kreatívne dielo ťa naposledy najviac inšpirovalo?

– “A Supposedly Fun Thing I’ll Never Do Again” od David Foster Wallace. Strašne zábavné eseje od najinovatívnejšieho autora, možno najlepšieho svojej generácie. Uvedomujúc si následky televízie a filmov, ide do nečakanej hĺbky, aby sa prepojil so svojimi čitateľmi. Jeho štýl písania- bizarný, intenzívny a skúmavý- mi dáva nádej, že písanie zostane relevantné.

Čo ťa inšpirovalo presťahovať sa do chatky?

– Mal som veľa inšpirácií. Asi najinšpirujúcejším bolo dielo “Walden” od Henry Thoreau, amerického filozofa, ktorý sa presťahoval do chatky v 19. storočí na protest proti industrializácii spoločnosti. Napriek tomu, že sa časy zmenili, jeho diela sú stále relevantné a inšpiratívne. Medzi inými inšpiráciami boli Lev Tolstoj a Ludwig Wittgenstein.

Ako zvyčajne ľudia reagujú na tvoj príbeh?

– Stretávam sa s dvoma reakciami. Niektorí reagujú zhrozene, napríklad moja mama, v obave, že sa v tej izolácii zbláznim. Vidia hodnotu v čase strávenom s ľuďmi. Iných to inšpiruje: tiež pomýšľali urobiť čosi podobné, ale nikdy nemali čas alebo možnosť to spraviť. Túžia odísť preč a žiť v tichu a kontemplácii, tak ako ja.

folke-2
foto: Eskil Wie, Universitas

Čo ti najviac chýbalo, keď si žil v chatke?

– Určite mi chýbala horúca sprcha, internet a elektrina, ale to, čo mi chýbalo najviac bol ľudský kontakt: pozeranie sa niekomu do očí, objatie, byť vypočutý a počúvať druhých. Značne som podcenil svoje sociálne potreby a hodnotu ľudskej blízkosti.

Ako sa tvoj život zmenil odkedy si vyšiel z lesov?

– Zostarol som. Napriek tomu, že projekt trval len 6 mesiacov, mám pocit, že som o 4 až 5 rokov starší. Na jednej strane fyzicky: hovorím pomalšie, pohybujem sa pomalšie, myslím pomalšie. Hádam, že to sa zmení po príchode do Osla. To, čo je však nezvratné je moja strata idealizmu. Pochopil som, že existujú limity toho, čo sa dá urobiť a že si nemôžeš vynútiť cestu životom len vôľou a nádejou. Toto poznanie vedie k väčšej trpezlivosti a realizmu.

Čo najpodstatnejšie si sa naučil počas pobytu v chatke?

– Hodnotu komunity. Paradoxne, keď som sa rozhodol preskúmať tajomstvá samoty, naučil som sa, aká dôležitá je spoločnosť. Utiekol som od ľudí a spoločnosti, aby som spoznal veľkých autorov a filozofov. Avšak vo svojej samote som hneď po prebudení myslel na priateľov a v noci som sníval o rodine. Niet úniku. V dobrom, či v zlom sme v tom spolu, takže by sme to mali čo najlepšie využiť.

A na univerzite?

– Samotná univerzita nie je skratkou k super životu. Tituly ti nezaručia, že budeš žiť šťastne až do smrti. Ta neistota je tam stále, takže pátranie po experimentovaní a kreativite neutíchajú, čo je podľa mňa dobré.

folke-1
foto: Eskil Wie, Universitas

Čo je najlepšie na mieste, kde práve žiješ?

– Príroda. Je niečo magické na lyžovaní do chatky so sánkami kĺžucími sa za tebou v snehovej pustatine, zatiaľ čo na nebi svietia hviezdy a mesiac ťa osvetľuje svojou bielou žiarou. Keď sa nadýchneš chladného a sviežeho vzduchu, precitneš a zrazu zistíš, že naozaj žiješ.

Na čo sa tešíš v Bratislave?

– Teším sa na spoznávanie Bratislavy a Slovenska. Už som bol v mnohých krajinách strednej Európy, ale Slovensko je pre mňa ešte neznáma kapitola. Návšteva bude určite vzrušujúca a samozrejme, že sa teším na stretnutia s mnohými inšpirujúcimi ľuďmi, zapojenie sa do komunity príbehov a ideí, hodnotu ktorých som si uvedomil v posledných mesiacoch.

img_2026

Folke sa predstaví v stredu 25.1. v A4 na 36. vydaní PechaKucha Night Bratislava, ktoré je zamerané na tému PERIFÉRIA. Viac info na pechakucha.sk.

Aktivita je financovaná z grantov Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom grantov EHP. Spolufinancované zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Supported by a grant from EEA grants. Co-financed by the State Budget of the Slovak Republic.

Autorky: K. Brenkusová, M. Kučová Foto: Eskil Wie, Universitas, archív F.J.

Teraz najčítanejšie

PechaKucha Bratislava

Zaujímavých ľudí z oblasti umenia, architektúry, dizajnu a spoločenského diania predstavujeme na pravidelných PechaKucha Night Bratislava aj na tomto blogu.