Denník N

Eva Mosnáková: Aj my sme boli mladí a chceli sme žiť naplno, ale nie všetci sme prežili holokaust

Podujatie Zabudnuté Slovensko v Revúcej 11/2016

Mám 87 rokov. Považujem za dar, že ešte mám silu starať sa o iných a o zachovanie slušnosti a pravdy medzi nami všetkými.

Usilujem sa preto, aby moje slová boli pravdivé, aby poslucháči cítili moju úprimnosť, s ktorou pred nich predstupujem. Len na tejto báze sa chcem zbližovať a poskytovať informácie o tom, čo som prežila na vlastnej koži ja a mnohí iní počas holokaustu.

Sú to stále živé, konkrétne príbehy ľudí, ktorí boli vtedy mladí a mali rovnaké pocity, túžby ako každá mládež. Lenže nenávisť a závisť, chamtivosť a iné zlé ľudské vlastnosti mali navrch a ich mladosť skosili.

Domnievam sa, že rozprávať o tom tým, ktorí v tom čase ešte nežili a tým, ktorí ešte  podliehajú lžiam populistov, je mojou povinnosťou.

Podujatie Zabudnuté Slovensko v Revúcej 11/2016 (autor fotky Marcel Uhrin)
Podujatie Zabudnuté Slovensko v Revúcej 11/2016 (autor fotky Marcel Uhrin)

Absolvovala som viacero diskusií. Ak by som povedala, že všetky reakcie publika boli pozitívne, príjemné, klamala by som. Niektoré diskusné prejavy ukázali, že treba na Slovensku rátať aj  s predsudkami, nostalgiou za zločineckým slovenským štátom, nespracovanými legendami súvisiacimi s dr. Jozefom Tisom, ilúziami o žití z čias totality od roku 1945.

Treba uvádzať znova a znova veci na pravú mieru, to ma núti neustále  študovať históriu a  pátrať po dosiaľ nepoznaných príhodách z čias diktatúr. Mnohé svedčia o pomoci preukazovanej prenasledovaným aj za cenu ohrozenia života. Pomoc bola vtedy veľmi potrebná a dôležitá – zachraňovala a je aj dnes nutná ako prejav nášho človečenstva.

Teší ma každé súznenie s mladými poslucháčmi  a toho sa mi v poslednom čase často dostáva. Získala som v publiku nových, vzácnych priateľov.

Spolupracujem s ľuďmi rovnakého snaženia aké mám ja, obohacujú ma svojou silou, obetavosťou a múdrosťou. Je ich veľa, ale takých nie je nikdy dosť. Tak toho som sa vo svojom pokročilom veku dožila…

Eva Mosnáková, žena, ktorá prežila holokaust.

Pri príležitosti 24. výročia vzniku SR prezident Andrej Kiska udelil Eve Mosnákovej Rad Ľudovíta Štúra II. za mimoriadne zásluhy o demokraciu a ochranu ľudských práv a slobôd.

Občianska iniciatíva Zabudnuté Slovensko je súčasťou projektu Spoločná krajina.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Spoločná krajina a Zabudnuté Slovensko

Spoločná krajina a Zabudnuté Slovensko

Občianska iniciatíva "Zabudnuté Slovensko" vznikla po voľbách v marci 2016. Organizátormi sú občiansky aktivista Michal Karako a novinár Andrej Bán. Ich cieľom je diskusia na témy extrémizmu a fašizmu, xenofóbie či intolerancie, ale podujatia sú zároveň vyjadrením spolupatričnosti jednotlivých regiónov Slovenska a podporou regiónov a ľudí v nich žijúcich. Od septembra 2016 Katedra politológie Filozofickej fakulty UK v spolupráci s Denníkom N spustila projekt “Spoločná krajina”, vrámci ktorého osobnosti, členovia Katedry politológie a redakcie Denníka N diskutujú so stredoškolákmi o tom, čo ich hnevá, čoho sa boja, prečo chcú odísť do cudziny a snažia sa pochopiť, prečo by niektorí z nich volili extrémistov. Zabudnuté Slovensko a Spoločná krajina sa spojili, aby vytvorili väčšiu hrádzu voči týmto negatívnym tendenciám v spoločnosti. V blogoch sú prezentované názory organizátorov, hostí podujatí a ich podporovateľov.