Eva Mosnáková: Aj my sme boli mladí a chceli sme žiť naplno, ale nie všetci sme prežili holokaust

Usilujem sa preto, aby moje slová boli pravdivé, aby poslucháči cítili moju úprimnosť, s ktorou pred nich predstupujem. Len na tejto báze sa chcem zbližovať a poskytovať informácie o tom, čo som prežila na vlastnej koži ja a mnohí iní počas holokaustu.

Sú to stále živé, konkrétne príbehy ľudí, ktorí boli vtedy mladí a mali rovnaké pocity, túžby ako každá mládež. Lenže nenávisť a závisť, chamtivosť a iné zlé ľudské vlastnosti mali navrch a ich mladosť skosili.

Domnievam sa, že rozprávať o tom tým, ktorí v tom čase ešte nežili a tým, ktorí ešte  podliehajú lžiam populistov, je mojou povinnosťou.

Absolvovala som viacero diskusií. Ak by som povedala, že všetky reakcie publika boli pozitívne, príjemné, klamala by som. Niektoré diskusné prejavy ukázali, že treba na Slovensku rátať aj  s predsudkami, nostalgiou za zločineckým slovenským štátom, nespracovanými legendami súvisiacimi s dr. Jozefom Tisom, ilúziami o žití z čias totality od roku 1945.

Treba uvádzať znova a znova veci na pravú mieru, to ma núti neustále  študovať históriu a  pátrať po dosiaľ nepoznaných príhodách z čias diktatúr. Mnohé svedčia o pomoci preukazovanej prenasledovaným aj za cenu ohrozenia života. Pomoc bola vtedy veľmi potrebná a dôležitá – zachraňovala a je aj dnes nutná ako prejav nášho človečenstva.

Teší ma každé súznenie s mladými poslucháčmi  a toho sa mi v poslednom čase často dostáva. Získala som v publiku nových, vzácnych priateľov.

Spolupracujem s ľuďmi rovnakého snaženia aké mám ja, obohacujú ma svojou silou, obetavosťou a múdrosťou. Je ich veľa, ale takých nie je nikdy dosť. Tak toho som sa vo svojom pokročilom veku dožila…

Eva Mosnáková, žena, ktorá prežila holokaust.

Pri príležitosti 24. výročia vzniku SR prezident Andrej Kiska udelil Eve Mosnákovej Rad Ľudovíta Štúra II. za mimoriadne zásluhy o demokraciu a ochranu ľudských práv a slobôd.

Občianska iniciatíva Zabudnuté Slovensko je súčasťou projektu Spoločná krajina.