Denník N

Biľakom sa to nekončí

Foto – archív Petra Kalmusa
Foto – archív Petra Kalmusa

V čase, keď v susednej Českej republike oslavujú 25. výročie začiatku odchodu okupačných vojsk z územia spoločného Československa, v Slovenskej republike sa oslavuje zloduch, ktorý tieto cudzie vojská na to isté územie spoločného Československa pozval.

Pred 2 týždňami bol v obci Krajná Bystrá odhalený pomník Vasiľovi Biľakovi, hlúpemu, nevzdelanému, primitívnemu komunistickému pohlavárovi, vlastizradcovi, ktorý nesie priamu zodpovednosť za okupáciu nášho Československa boľševickými vojskami iných štátov na čele so sovietskym Ruskom, dodnes krajinou zla, a za následnú normalizáciu.

Verejnoprávna televízia neváhala a namiesto nakrútenia reportáže o nehoráznej drzosti, ktorou toto nechutné divadlo bolo, zaradila do hlavného spravodajstva „vstřícně předposratú“, tzv. „vyváženú“, teda schválne slepú reportáž, ktorou komunistom urobila obrovskú reklamu. Komunistický manifest a výsmech slobode v najsledovanejšom čase. Biľakov pamätník s tabuľou, ktorá z neschopného krajčíra spravila doktora, vedľa Biľakova gebuľa pri nápise „Pravda zostane pravdou“, názve Biľakovho stalinistického knižného pamfletu. Starosta obce v príhovore spravil z Biľaka dobráka a predseda KSS priamo nazval okupáciu nevyhnutnou! Čerešničkou bola správa o udelení Biľakovi čestného občianstva obce a anketa medzi prítomnými obyvateľmi, ktorí petíciou údajne sami postavenie pamätníka iniciovali.

Pri invázii v roku 1968 ním pozvané vojská zavraždili desiatky osôb a následná normalizácia zničila životy tisíckam rodín a následky sústavného vymývania mozgov, ohlupovania a krivenia morálky zanechalo badateľné stopy dodnes, čoho priamym dôkazom je existencia tohto nechutne drzého nevkusu, ktorým je tento pamätník s bustou.

Oslavovanie takéhoto zloducha je napľutím na hroby všetkým obetiam komunizmu a do tvárí všetkých slušných ľudí. Nesvedčí to o nejakých pozitívach Vasiľa Biľaka, ale o morálnej biede tých, ktorí ho velebia. Poukazovaním na to, že niečo údajne pomohol v obci z titulu svojej f​unkcie vybudovať, usvedčujú sami seba z tolerancie k protekcionizmu a klientelizmu a komunistický systém z nespravodlivosti.

Revolúcia v 89-tom prebehla relatívne nežne a slobodu nám vybojovala pomerne malá hŕstka odvážnych ľudí, ktorých odvahu či strach väčšina národa cítiť a prežiť nemusela. Ľudia boli pochopiteľne šťastní, ako sme zo dňa na deň dostali slobodu, bez obetí, strát, úsilia, boja, takpovediac zadarmo. Komunisti boli šokovaní a zahnaní vývojom udalostí v okolitých krajinách natoľko, že v panike okrem iného sami vyhodili Vasiľa Biľaka zo strany. V takejto eufórii mnohí podľahli dojmu, že je po všetkom a komunizmus sám priznávajúci porážku viac nie je hrozbou.

Najvyšší predstavitelia režimu nekončili v base a v zberných surovinách neskončili všetky tie nenávidené symboly, ktorých strhávanie a pomaľovanie bolo takou prirodzenou súčasťou novembrových dní. Naopak. Čokoľvek z tohto ostalo, začali sme to popri mnohých vážnych témach opomíňať, neskôr tolerovať a napokon dokonca obhajovať relativizovaním zločinov komunizmu a neschopnosťou odlíšiť symboly histórie od propagovania zla.

Kosáky, kladivá, Svobodovia, názvy ulíc po komunistických funkcionároch, názvy sídlisk po komunistických programoch… atď. nahlodávajú historickú pamäť a stávajú sa pre nás prirodzeným svetom. Svetom, ktorý, ak nemá problém so zohavením verejného priestoru symbolmi vražedných ideológii, skôr či neskôr začne znovu prijímať ďalšie takéto. Dokedy?! Dovtedy, kým voči tomu budeme ľahostajní.

Biľakom sa to nekončí. A neskončí, pokiaľ mu budú cestu prešliapavať červené hviezdy, kosáky a kladivá. Preč s nimi!

Teraz najčítanejšie