Denník N

(Ne)dobrý obchod podľa Trumpa alebo 3 dôvody, prečo na nového amerického prezidenta doplatí globálna ekonomika

Foto – AP
Foto – AP

„Ako môžeme dovoliť Číne, aby ničila našu krajinu, brala Američanom prácu, bránila našim firmám vstúpiť na svoj trh? Ak ma zvolíte prezidentom, tak Vám sľubujem, že Čína ani žiadna iná krajina nás nebude viac využívať.“  To je pasáž z predvolebného prejavu Donalda Trumpa. Ostré slová a prejav sily zapôsobili na voličov, ale dnes sú pre nás varovným prstom toho, čo môže prísť. Skončí sa vďaka Trumpovi éra slobodného obchodovania?

Odpoveď na túto otázku hľadali minulý týždeň aj najvplyvnejší globalisti z celého sveta na samite Svetového obchodného fóra vo švajčiarskom Davose. Svet je totiž od jeho zvolenia v očakávaní až v miernych obavách z toho čo príde. Prečo? Lebo nevypočítateľný Trump sa počas kampane stal hejterom väčšiny štandardných názorov na fungovanie svetovej i domácej politiky. Poďme sa v krátkosti pozrieť na 3 dôvody, prečo Trumpov sen o Great America môže byť rizikom pre svetový obchod.

 

1 Trump vs. slobodný obchod

V máločom bol Donald Trump bol počas kampane natoľko konzistentný, ako  vo svojich negatívnych postojoch voči slobodnému medzinárodnému obchodu. Je to paradox, lebo on sám je predsa medzinárodný biznismen a developer. Pokiaľ ide o jeho politickú kariéru však zvolil (podobne ako v iných témach) ľúbivú populistickú nôtu vyhlasujúc, že obchodné dohody oberajú o prácu bežných Američanov. Obvinil štáty ako Čína a Mexiko z nekalých praktík, zo sociálneho či menového dumpingu, vďaka čomu účelovo ničia americké firmy. S obľubou tiež spochybňuje význam Svetovej obchodnej organizácie, ktorá bola hlavným nástrojom formovania slobodného obchodu od konca druhej svetovej vojny.

Áno, americké firmy doplácajú na zahraničný dovoz. No iba preto, že americká produkcia nie je dostatočne konkurencieschopná, nestačí držať krok.  Nie je za tým nejaký vonkajší zlý nepriateľ.  Správne by bolo pracovať na rozvoji domácej produkcie, podporovať podnikateľov a investovať do vedy i výskumu. To je ideálna cesta na posilnenie USA v rámci svetového obchodu, lenže je to beh na (stredne)dlhé trate. Nový prezident si však, ako v mnohom inom, aj tu vybral tú „ľahšiu“ cestu. A najľahším opatrením v Trumpových očiach ako ochrániť domácu ekonomiku je protekcionizmus, jemu tak typické budovanie (obchodných) múrov. To samozrejme znervóznilo aj (a nielen) globalistov v Davose. Keďže USA nie sú  žiadny trpaslík , ale najväčšia ekonomika sveta, a Trumpove „geniálne riešenia“ budú mať zásadný vplyv na globálnu ekonomiku.

 

2 Čínsky (ne)priateľ

Žiadna iná krajina si počas americkej volebnej kampane nevypočula tak veľa kritiky ako Čína.  Trumpovi sa nepáči záplava čínskej produkcie jej dopady na americkú ekonomiku. Zatiaľ čo samotná Čína zámerne podhodnocuje svoju menu a bráni vstupu amerických investorov. S touto neférovou politikou sa Trump rozhodol zatočiť a viackrát pohrozil uvalením vysokých ciel na čínsky dovoz.

Práve nová obchodná politika sa stane prioritou úvodných mesiacov Trumpovej administratívy. Ponúka totiž rýchle možnosti ukázať sa. Podľa všetkého neboli len kampaňové silácke reči a Trump je odhodlaný zvrátiť negatívny výsledok vzájomného obchodu s Čínou. Dôkazom sú aj jeho personálne nominácie v novej administratíve. Trump má v pláne vytvoriť v Bielom dome Radu pre národný obchod (National Trade Council), ktorá bude dohliadať na domáci priemysel, presnejšie na jeho ochranu. Novú Radu bude viesť Peter Navarro, dlhodobý zástanca agresívnej obchodnej politiky voči Číne a len tak mimochodom autor knihy „Death by China“.

Podarí sa Trumpovi skrotiť čínskeho draka a nehrozí nám veľká obchodná vojna? Spočiatku určite nie. Pravdepodobne sa boj s Čínou začne potichu, uplatňovaním štandardných či zavedením dodatočných administratívnych obmedzení dovozu. Ak Čína bude pokračovať vo všetkom čo robí, je viac než pravdepodobné, že nový americký prezident pristúpi aj k drastickejším opatreniam, akými sú clá a kvóty. A potom už bude riziko obchodnej vojny reálne. Čo na tom. že to pravidlá WTO zakazujú účelový protekcionizmus. Trump je systémový odporca a nevyzerá, že by sa cítil byť viazaný čímkoľvek. Nerešpektuje zabehnuté pravidlá a poriadok. To sa prejavilo v kritike WTO, NATO či EÚ. Len dúfam, že jeho kabinet ho bude vedieť odradiť od extrémnych riešení.

 

3 Zbohom TTIP a TPP

Obchodná dohoda medzi USA a EÚ (TTIP) spolu s dohodou o Transpacifickom partnerstve (TPP) by utvárali pre USA najväčšie pásmo pre slobodný obchod aký svet kedy poznal. Utvárali by štandardy pre celý svet, ale nový americký prezident sa rozhodol túto víziu Barracka Obamu zahodiť pre ohrozenie pracovných miest v USA. Liberalizácia obchodu vždy vytvára nový tlak na domáce firmy, ale dáva zároveň krídla exportérom. Ide len o to, správne nastaviť pravidlá pre prispôsobenie sa novým pomerom. Nič strašného. A navyše, víťazom je spotrebiteľ, teda bežný občan.

Nový prezident sa ešte v kampani jednoznačne ohradil proti Transpacifickému partnerstvu a deklaroval, že ho zruší hneď prvý deň v úrade. Dohoda TPP medzi dvanástimi štátmi (najväčšie sú Japonsko, Kanada, Mexiko, Austrália) bola vlajkovou loďou Obamovej administratívy.  Žiaľ Donald Trump svoj predvolebný sľub splnil, i keď s trojdňovým oneskorením (najskôr totiž potreboval zrušiť „socialistický“ ObamaCare). A tak od dnes USA nie sú súčasťou Traspacifického partnerstva.  Dohoda, podpísaná v roku 2015, ešte nebola v USA ratifikovaná, a tak jej odmietnutie bolo pre Trumpa veľmi ľahké.

Aj dohoda o voľnom obchode medzi USA a EÚ bola, podobne ako TPP, iniciatíva podporovaná zo strany Obamovej administratívy.  Negociovanie dohody však nie je ani zďaleka ukončené. Zo strany Nemecka smerujú do USA výzvy k pokračovaniu rokovaní a Nemecko je otvorené spolupracovať aj s novým prezidentom. No za posledný rok utrpel TTIP tri zásadné rany. Prvou bol odchod Británie z EÚ, najväčšieho podporovateľa TTIP.  Druhou bolo Trumpovo víťazstvo v prezidentských voľbách. Treťou je, že v priebehu posledného roka, aj pod vplyvom pokročenia dohôd TPP a CETA, sa zintenzívnil odpor verejnosti voči dohode.

 

Trump zastáva postoj, že lepšie podmienky než stanovujú medzinárodné dohody dokáže vyjednať  na základe bilaterálnych dohôd, ako sám povedal, „férových a spravodlivých dohôd, ktoré budú v záujme Američanov“. Trump rozhodne nie je zlý vyjednávač, no vníma rokovania ako súboj, ktorý má mať víťaza a porazeného. Robenie kompromisov mu nie je vlastné. No multilaterálne dohody si kompromis vždy vyžadujú.

Osobne mám obavy z toho, čo prinesie Trumpova éra. Svoj sen o obnove „Great America“ chce uskutočniť osamote, za ochranou veľkých múrov. Či už reálnych, ako ten na hranici s Mexikom, alebo múrov fiktívnych, v podobe obchodných bariér zakazujúcich import a chrániacich domácich výrobcov. To nie je správna cesta. Nech je Trumpov vysnený obraz o Amerike akokoľvek úžasný, každá krajina potrebuje odbytové trhy. Izolacionizmus a protekcionizmus v globalizovanom svete povedie jedine k ústupu USA zo svojich pozícií. A verte tomu, že je veľa aktérov, ktorí si mädlia dlane, aby ich získali.

Teraz najčítanejšie