Denník N

Hazard

Obce mohli regulovať hazard na svojom území od roku 2011. Keď to viaceré z nich začali naozaj robiť, štát si pod vedením Smeru do zákona zaniesol poistku. A tak v roku 2012 mestá a obce o túto možnosť prišli.

Bratislava bude rozhodovať o  zverejnení záväzného nariadenia, ktoré ma hazard na území hlavného mesta definitívne zakázať, vo štvrtok popoludní 26.1.2017.

Obce mohli regulovať hazard na svojom území od roku 2011. Keď to viaceré z nich začali naozaj robiť, štát si pod vedením Smeru do zákona zaniesol poistku: v roku 2012 mestá a obce o túto možnosť prišli. Na základe podnetu Generálnej prokuratúry do novely zákona bola pridaná podmienka, že zastupiteľstvo bude môcť hazard zakázať až po petícii, pod ktorú sa podpíše 30 % obyvateľov mesta. Generálny prokuratúra tak vyhovela podnetu Asociácie zábavy a hier (AZAH) a Asociácie prevádzkovateľov videohier (APV), ktoré tvrdia, že akákoľvek regulácia odvetvia porušuje zmluvu o fungovaní EU o slobode podnikania.

My však vieme, že súdny dvor EU opakovane rozhodol, že právna úprava týkajúca sa hazardných hier je súčasťou tých oblastí, kde členské štáty môžu zohľadňovať svoje špecifiká. Táto oblasť môže rešpektovať významné rozdiely morálneho, kultúrneho a náboženského charakteru. Členské štáty teda môžu akokoľvek regulovať činnosti poskytovanie služieb týkajúcich sa hazardných hier, dokonca ich môžu úplne zakázať.

Obce hazard na svojich územiach, napriek povinnosti petície, zakazujú ďalej.

Od januára tohto roku platí ďalšia novela, kedy sa ustanovenie o petícii z 30% mení na 15%. Zákony z dielne strany Smer – SD sa občas tvária ako keby mali ambíciu pomáhať ľuďom, ale v skutočnosti takmer vždy sú len ambíciami lobistických skupín. Posledná novela zákona o hazardných hrách nie je výnimkou. Napriek zníženie percent pre úspešnú petíciu sa v skutočnosti zameriava najmä na reguláciu zahraničných nelicencovaných poskytovateľov online hazardných hier. Smer tak chráni domácich poskytovateľov a svoje daňové príjmy na úrovni 350 miliónov eur. Ochrana ľudí – sociálne vylúčených a mladistvých z jeho záujmu vypadla.

Skúsme teda porovnať naše podmienky s okolitými krajinami.

Maďarsku sa prijala úprava zákona o hazardných hrách už  v roku 2012 – išlo najmä o zákaz prevádzkovania herných automatov. Zatvorili sa herne a v pohostinstvách vypli hracie automaty. Cieľom vlády bolo, aby ľudia, ktorí sú v núdzi, svoje peniaze nehádzali do automatov. V zmysle novely zákona prevádzkovať hracie automaty môžu už iba kasína s koncesiou. Takéto kasína fungujú dve v Budapešti a jedno v Šoprone. V budúcnosti budú sprísnené aj podmienky zakladania kasín.

Prevádzky hazardných hier vo Viedni boli celoplošne zakázané začiatkom roka  2015. Zákaz bol prijatý napriek tomu, že mesto Viedeň príde o 55 miliónov eur v príjmoch. Pri diskusiách o zákaze uvádzali štatistiky, že vo Viedni žije 17000 – 50000 závislých na hraní, čo je viac ako 17% hráčov. Približne 85,5% hráčov sú v dlhoch kvôli ich závislosti na hazardných hrách, prieskumy hovorili, že priemerný dlh je 41594 €  (najvyšší dlh € 650,000). Rizikovou skupinou sú najmä mladí ľudia zo sociálne znevýhodneného prostredia a migranti. Výsledkom je kriminalita a dlhová záťaž pre príbuzných. Štúdia Inštitútu pre výskum drog a závislostí ukázala, že 40 % príjmu mesta z hazardu pochádza zo stávok patologických hráčov. Vedenie mesta sa domnievalo, že je jeho povinnosťou chrániť týchto ľudí a podporovať ich. A tak sa mesto rozhodlo, že sa vzdá týchto špinavých peňazí.

Poľsko chce postupne odstrániť všetky výherné automaty z verejného priestoru. Poslanci kvôli tomu nedávno v rekordnom čase schválili nový zákon. Ide o vyústenie takzvanej hazardnej aféry, ktorá otriasla poľskou politickou scénou. Museli rezignovať traja ministri, keď sa potvrdilo napojenie politických špičiek na herný biznis. Tí lobovali práve za zmeny v lotérijnom zákone. V Poľsku bolo viac ako päťdesiat tisíc automatov, podľa nového zákona sa tieto presunú výhradne do kasín. V Poľsku by ich malo v budúcnosti zostať len päťdesiat.

Od januára 2017 platí v Českej republike balík zákonov ktoré znamenajú významný prielom v regulácii prevádzkovanie hazardu v Českej republike. Poslanci to považujú za historický úspech, keďže sa zásadne menia pravidlá. Cieľom novej právnej úpravy je sprísnenie štátneho dozoru, riadne zdaňovanie hazardu a efektívnejšie postihovanie nelegálnych prevádzkovateľov. Kľúčové piliere právnej úpravy sú efektívny regulačný rámec s cieľom ochrany osôb, garancia vhodného podnikateľského prostredia s adekvátnym daňovým výnosom pre štát.

Brno sa však už v roku 2013 rozhodlo, že na nový moderný zákon nebude čakať. A prijalo záväzné nariadenie v predstihu. Blikajúce reklamy lákajúce na astronomické jackpoty boli v Brne na každom rohu. Radnica automaty zakázala. Z takmer štyri tisícoviek prevádzok v meste ostalo len pár desiatok. Posledná z nich má povolenie do roku 2019. Podľa obyvateľov je v meste pozitívna zmena po zákaze hazardu hmatateľná. Tam, kde boli herne, teraz vznikajú nové kaviarne, reštaurácie, v priestoroch, kadiaľ sa ľudia báli chodiť, vznikajú verejné priestory, ktoré majú budúcnosť. Po vymiznutí herní sa dá lepšie pracovať s ohrozenými lokalitami, ktoré sa upokojujú. Bojovníci proti hazardu tvrdia, že sa im podarilo presadiť také nariadenie, ktoré má svetové parametre.

Viceprimátor Brna Matej Holan potvrdzuje, že dostupnosť je pri závislosti kľúčový faktor. Keď herne na tých miestach nie sú, ľudia do nich nechodia. Hráči sú iba v minime prípadoch na tom tak dobre, aby mohli niekam cestovať. Veľmi veľa tých ľudí je v sociálnom vylúčení, žijú vo svojom gete alebo okruhu, a keď im znemožníte dostupnosť, omnoho menej ľudí bude niekam chodiť hrať. Sú aj takí, ktorí chodia z jedného mesta do druhého, ale tých je minimum. Všetky štúdie ukazujú, že je to kľúčové. Čím menej hazardu, tým menej závislých.

A čo Slovensko?

Sabinov bol prvým slovenským mestom, v ktorom celoplošne zakázali hazard. Za nariadenie hlasovali všetci jeho poslanci.„Nebolo to jednoduché rozhodnutie, ale neľutujeme. Prinieslo osoh pre celé mesto,“ vravel prednosta. Len na slávnom námestí boli štyri herne. Dnes v nich sídli pobočka banky, bývalá predajňa použitého oblečenia, cukráreň. Vedúca oddelenia sociálnych vecí tvrdí, že rozhodnutie pomohlo aj sociálne najviac zraniteľným rodinám. Takmer v každej sociálne odkázanej rodine bol aspoň jeden gambler. Prichádzali aj o to málo, čo dostali na živobytie.  „Bola to vtedy hotová sodoma gomora,“ hovorí spokojná mamička s dieťaťom v kočíku. „V deň sociálnych dávok sa po námestí nedalo ani prejsť. Teraz je pokoj. Mesto sa neskutočne vyčistilo. Cítime sa oveľa bezpečnejšie.“ Zákazom prišlo mesto o 60-tisíc eur. Toľko získavalo z poplatkov za udelenie licencie. Úspornými opatreniami sa však podarilo dieru v rozpočte zaplátať. Rok skončili s prebytkom.

Na rade je Bratislava. Treba otvorene povedať, že zákaz hazardu si do svojho volebného programu dal kdekto. Nikomu sa však do zbierania podpisov, ktorých by malo byť minimálne 106 tisíc, až tak veľmi nechcelo. Nebyť osobného nasadenia starostu Vajnor, Jána Mrvu, nikdy by sa to nepodarilo:

31. marca 2015 sa na jeho podnet uskutočnilo pracovné stretnutie so zamestnancami legislatívno-právneho oddelenia bratislavského magistrátu. Žiadal iniciovanie zmien v zákone o hazardných hrách a iniciovanie petičnej akcie za riešenie problému. Témou ako vyplieniť v Bratislave hazardné hry sa vážne začalo zaoberať aj Regionálne združenie mestských častí hlavného mesta, opäť na podnet Jána Mrvu. Napriek tomu, že bol starosta Vajnor a mestský poslanec obvinený z populizmu, jeho úsilie nebolo povrchné. Opakovane organizoval návštevu viceprimátora Brna Mateja Holana do Bratislavy, ktorému sa hazard v Brne podarilo zakázať. Stretával sa neúnavne s právnikmi, dobrovoľníckymi organizáciami, v spolupráci s nimi vznikla stránka www.bratislavaprotihazardu.sk.  Na konci mája sa pod petíciu podpísal primátor, 17 starostov mestských častí a 45 poslancov mestského zastupiteľstva. Na jeseň mala petícia už viac ako 30 000 podpisov. Stále to však nebolo dosť. Nakoniec sa, aj vďaka parlamentným voľbám, ktoré využilo viac ako 1000 dobrovoľníkov v uliciach, akoby zázrakom podarilo vyzbierať viac ako 130 tisíc podpisov.

Aký silný je odpor protistrany svedčí fakt, že vzápätí, po zaprotokolovanom odovzdaní úspešnej petície tretina vyzbieraných podpisov z magistrátu bola ukradnutá. Krádež petičných hárkov v Bratislave a novo pripravovaný vládny zákon len dokresľujú tlak a paniku v radoch prevádzkovateľov a lobistov.

Na otázku, či mesto nemá väčšie starosti starosta Starého Mesta Radoslav Števčík hovorí: „Za uplynulé dva roky v centre Bratislavy aj viacerých mestských častiach sa stalo to, že prevádzky sa zmenili na herne. Služby miznú a objavujú sa herne. Tento trend likviduje celé ulice. Hazard vytvára ľudí, ktorí sa stávajú bezdomovcami a samospráva ich musí riešiť.“

Keď sa Mateja Holana v Brne spýtali, či neboli nejaké konkrétne prípady, keď by podplácali zastupiteľstvo alebo sa vyhrážali, odpovedal: Všade a stále. Aj v Brne boli takéto príklady. Vieme to nepriamo, dôkazy nemáme. Po celej krajine je to prelepené veľkými peniazmi v zastupiteľstvách a radách. Je to bežná a častá forma korupcie. V Brne však prevážila verejná objednávka na reguláciu hazardu a zvíťazila nad silou peňazí. Dnes sa obraz mesta pekne mení. Ulice, ktoré boli zasvinené herňami, sú už bez hazardu. Postupne sa tam môžu objavovať nové obchody. Je pravda, že Brno má po zákaze o desiatky miliónov korún menej. Zdá sa nám to ako veľmi dobrá cena za bezpečnejšie a krajšie mesto. Cieľom mesta nie je zarobiť čo najviac na čomkoľvek, ale nejaká služba občanom, aby sa tam cítili dobre a bezpečne. Mestá sú dostatočne bohaté, aby si mohli dovoliť takýto prepad príjmov, ale tá hodnota, ktorú získajú, je omnoho vyššia. Zlepší sa bezpečnosť, prostredie mesta a zdravie obyvateľov.

Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta Bratislavy bude vo štvrtok popoludní mimoriadne rokovať o petícii a zverejnení záväzného nariadenia o zákaze hazardu na svojom území. Odporúčam obyvateľom Bratislavy, aby ho pozorne sledovali alebo ešte lepšie, osobne sa prišli naň pozrieť prípadne napísali svojmu poslancovi svoj názor. A tiež pozorne počúvali argumenty, ktoré budú zaznievať pri predkladaní pozmeňujúcich návrhov na zmäkčenie nariadenia, prípadne tých, ktorí návrh nebudú chcieť podporiť.

Záverom: Hracie automaty sú hazardnými hrami, ktoré majú najväčší potenciál návyku. Jeden patologický hráč zhorší kvalitu života ďalších desiatich ľudí.

Teraz najčítanejšie

Lucia Štasselová

Som členka predsedníctva strany Spolu. Od roku 2014 pôsobím v komunálnej politike, som poslankyňa v Ružinove aj v hlavnom meste za Ružinov. V roku 2018 som bola druhýkrát zvolená do mestského zastupiteľstva Bratislavy, stala som sa viceprimátorkou hlavného mesta Bratislava, pre oblasť sociálnych vecí a rozvoj dostupného nájomného bývania. Som tiež členka predsedníctva Slovenského centra fundraisingu.  Spoluiniciovala som založenie Kolégia pamäti národa pri občianskom združení Post Bellum. Spoluzakladala som Nadáciu pre deti Slovenska, projekt Hodina deťom. Som vydatá, manžel je riaditeľom Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave,  máme spolu 5 detí a desať vnúčat.