Denník N

Sneh verzus bratislavské križovatky

Priechod Družstevná - Trnavská cesta pri strete dvoch jednosmerných ulíc. Opäť tu vzniká rozsiahla plocha, ktorá zbytočne predlžuje priechod o polovicu.
Priechod Družstevná – Trnavská cesta pri strete dvoch jednosmerných ulíc. Opäť tu vzniká rozsiahla plocha, ktorá zbytočne predlžuje priechod o polovicu.

Dávnejšie som čítal skvelý článok, ktorý analyzoval spôsob ako nakladáme s našim vzácnym verejným priestorom na základe stôp vyjazdených v snehu. Ukázalo sa, že autá majú k dispozícií podstatne viac priestoru ako potrebujú a to na úkor chodcov či cyklistov. Ako je na tom Bratislava?

Filozofia bratislavských križovatiek
Bratislava má široké križovatky i jazdné pruhy. Zdôvodnené je to presvedčením, že širšie jazdné pruhy či križovatky zároveň znamenajú bezpečnejšiu premávku nakoľko majú autá viac priestoru sa vyhnúť prípadným nebezpečným situáciam, sanitkám či požiarnym autám. Uličný priestor je tak do veľkej miery prerozdelený v prospech motorových vozidiel.

Hálkova ulica, kde vidíte dva jazdné pruhy, autá zaparkované po chodníkoch. Na tých sa nachádzajú dva zákonom požadované 1,5 metrové koridory pre chodcov. Cyklisti nemajú svoj priestor.
Hálkova ulica, kde vidíte dva jazdné pruhy, autá zaparkované po chodníkoch. Na tých sa nachádzajú zákonom požadované 1,5 metrové koridory pre chodcov. Cyklisti nemajú svoj priestor. Foto: Google.sk/maps

Na druhej strane, ako cyklisti a chodci počúvame odpovede komunálnych politikov, že tu či tam sa nezmestí cyklotrasa či širší chodník, lebo mesto nie je “nafukovacie”. V poriadku, ale nemôžeme súhlasiť s tým, že súčasný stav sa nedá zlepšiť. Ulice nevieme možno nafúknuť, ale vieme ich určite využívať efektívnejšie a spravodlivejšie. Zároveň ich vieme spraviť bezpečnejšie.

Keď chodec vstúpi na priechod, tak musí naraz kontrolovať premávku v dvoch jazdných pruhoch, dvoch električkových koľajách a v dvoch oproti idúcich pruhoch. Na priechode nie je žiaden ostrovček či iná bezpečná zóna. Foto: Google.sk/maps
Keď chodec vstúpi na priechod, tak musí naraz kontrolovať premávku v dvoch jazdných pruhoch, dvoch električkových koľajách a v dvoch oproti idúcich pruhoch.
Na priechode nie je žiaden ostrovček či iná bezpečná zóna.
Foto: Google.sk/maps

O možnostiach ako vylepšiť či skvalitniť naše verejné priestory sa toho popísalo celkom dosť. Predstavy aktivistov sú posunuté do roviny snov, ukážky riešení zo zahraničia odbité argumentom, že “Bratislava nie je mesto XY” a odhodlanie zopár politikov zabrdzené volebnou kalkulačkou. Pri písaní tohto článku som sa teda pokúsil pozrieť na naše verejné priestory prostredníctvom snehu.

Priechod Vajnorská - Budyšínska, ktorý je zbytočne dlhý.
Priechod Vajnorská – Budyšínska, ktorý je zbytočne dlhý.

Prečo sneh?
Nechcel som písať ďalší článok o tom, že Bratislava je mesto len pre silných či zdravých, prípadne o tom ako autá ubližujú našim mestám či ako pravidlo o 1,5 metri robí z verejného priestoru úzky, nudný a nepohodlný koridor, cez ktorý sa chodci musia predierať. Chcem popísať jednoduchý indikátor využitia našich ulíc prostredníctvom univerzálne prítomného snehu, na základe ktorého vzniklo množstvo článkov o využití verejného priestoru.

Priechod Kalinčiakova - Pri Starej Prachárni, ktorý môže byť široký na štyri pruhy. Pritom je dvojnásobne široký.
Priechod Kalinčiakova – Pri Starej Prachárni, ktorý je dlhý ako cez  štyri pruhy.

Ten totiž ukazuje aká šírka ciest je v praxi potrebná pre jazdu, prípadne aký priestor v križovatke je potrebný na bezpečný prejazd nielen pre autá, ale aj pre vozidlá MHD, smetiarov či nákladné autá.

Križovatka Družstevná - Kalinčiakova, kde sa stretávajú tri jednosmerky. V križovatke preto vznikol trojuholník, kde môže byť napríklad chodník zužujúci priechod naľavo.
Križovatka Družstevná – Kalinčiakova, kde sa stretávajú tri jednosmerky.
V križovatke preto vznikol trojuholník, kde môže byť napríklad chodník zužujúci priechod naľavo.

Tri príklady
Pri pohľade na fotografie môžeme prejsť od pocitov týkajúcich sa bezpečnosti k skutočnému obrazu využitia vzácneho uličného priestoru. Pri mapovaní zasnežených križovatiek vzniklo celkovo 31 fotografií. Jedna z nich mi však vyráža dych. Ide o križovatku Pri Starej Prachárni a Kalinčiakova. Nachádza sa tu veľmi dlhý priechod pre chodcov napriek tomu, že ide o križovatku dvoch jednosmerných ulíc. Z vyjazdenej plochy vidieť, že priechod môže byť kľudne dlhý len tretinu z jeho súčasnej dĺžky. Rozšírili by sa nielen chodníky, ale v tomto prípade by sa napríklad znemožnilo parkovať autám na priechode pre chodcov, zvýšila by sa viditeľnosť v križovatke a pri fakulte univerzity by mohlo vzniknúť príjemné oddychové miesto.

Križovatka Kalinčiakova - Pri Starej Prachárni, kde sa nachádza veľmi dlhý priechod. V skutočnosti nepotrebuje takú šírku ani zďaleka.
Križovatka Kalinčiakova – Pri Starej Prachárni, kde sa nachádza veľmi dlhý priechod.
V skutočnosti nepotrebuje takú dĺžku ani zďaleka.

Na druhom príklade vidieť Vajnorskú ulicu v úseku medzi Ulicou Odbojárov a Ulicou V. Tegelhoffa. Z jedného jazdného pruhu sa stalo parkovisko a medzi zaparkovanými autami a skutočným jazdným pruhom vznikol viac ako meter široký priestor. Ten mnohí využívajú na  rýchle odstavenie svojho auta. Bez problémov tu môže vzniknúť bezpečná cyklotrasa. Stačí zaparkované autá posunúť k jazdnému pruhu a vyznačiť cyklotrasu medzi zaparkovanými autami a chodníkom. Jazdný pruh zostane zachovaný, počet parkovacích miest bude rovnaký a vznikne cyklotrasa bezpečná aj pre malé deti.

Priestor na Vajnorskej, ktorý slúži len na výjazd áut parkujúcich v jazdnom pruhu. Mohol by sa napríklad použiť na bezpečnú cyklotrasu medzi zaparkovanými autami a chodníkom.
Priestor na Vajnorskej, ktorý slúži len na výjazd áut parkujúcich v jazdnom pruhu.
Mohol by sa napríklad použiť na bezpečnú cyklotrasu medzi zaparkovanými autami a chodníkom.

Na treťom príklade vidíte priechod na rohu Družstevná – Trnavská cesta. Ide o jednosmernú ulicu, z ktorej je dovolené len pravé odbočenie. Jednoduchým zásahom tu možno zúžiť priechod na polovicu pri zachovaní prejazdnosti križovatky. Navyše bude možné chodcov lepšie vidieť. Nebudú totiž postávať na chodníku a pozerať spoza zaparkovaných aut.

Priechod Družstevná - Trnavská cesta pri strete dvoch jednosmerných ulíc. Opäť tu vzniká rozsiahla plocha, ktorá zbytočne predlžuje priechod o polovicu.
Priechod Družstevná – Trnavská cesta pri strete dvoch jednosmerných ulíc. Opäť tu vzniká rozsiahla plocha, ktorá zbytočne predlžuje priechod o polovicu.

Záver

Zimu môže každý z vás využiť na menší audit využitia ciest vo svojom okolí. Možno budete mať podobné fotografie a vôbec sa tomu nebudem čudovať. Je totiž pomerne málo známe, že mnohé cesty v Bratislave majú dimenzie na úrovni diaľničných pruhov (3.75m), alebo kľudne aj viac. Vzal som si preto pásmo a pomeral šírku jazdných pruhov viacerých ulíc. Išlo o Vajnorskú (3,8m + 3,8m), Sreznevského (3,3m), Pluhovú (4,1,), Riazanskú (4m+4m) a Odborársku (3.1m).

Odborárska ulica a jej 3.1 metra široké jazdné pruhy.
Odborárska ulica a jej 3.1 metra široké jazdné pruhy.

Ak môže stačiť obojsmernej premávke na Odborárskej 3.1 metra šírky, tak prečo potrebujeme na Vajnorskej 3.8 metra v každom jazdnom pruhu aj keď idú súbežne?
Bratislava možno nie je nafukovacia, ale v šírke jazdných pruhov máme schované všetky tie cyklotrasy, široké chodníky či ostrovčeky na priechodoch pre chodcov.

Rozšírenie chodníkov v propech skrátenia priechodov a zároveň prevencia voči parkovaniu pred priechodmi Foto: http://cdn.citylab.com/
Rozšírenie chodníkov v propech skrátenia priechodov a zároveň prevencia voči parkovaniu pred priechodmi Foto: http://cdn.citylab.com/

Chápem, že je ťažké narušiť súčasné status quo. Zvládli to však v New Yorku, Amsterdame i Kodani. Zvládneme to aj v Bratislave. Je to však len otázka času a vôle, stačí ak sa vedeniu mesta bude chcieť.

Matúš Čupka

Fb stránka s ďalšími aktivitami autora

Teraz najčítanejšie

Matúš Čupka

Novomešťan a rodič naberajúci skúsenosti ako vedúci oddelenia životného prostredia a dopravy v Mestskej časti Bratislava - Rača. Tu prezentované názory sa nemusia nutne zhodovať s oficiálnymi názormi môjho zamestnávateľa.