Čergov je žena

Čergov musí byť vášňou pre morfológov. Pre nás, čo si vyberajú hrnčeky podľa sympatičnosti ich tvaru. Čergov sa vlní do esíčka z leteckého pohľadu, vlní sa pri pohľade zo zeme, vlní sa, keď ste priamo v ňom. Ešte aj jeho názov je taká vlnovka… Mäkký, s výrazným začiatkom, s poklesnutou krivkou G a zaoblene končiaci.
Tečie zo severozápadu na juhovýchod, Ja, ich fließe! Do flyšu sa vnára akurát pár úlomkov bradielok, ktoré sa akože snažia zadržať jeho pretekajúce a prekypujúce tvary tu, vo vonkajších Karpatoch.

Bradielka, z bielych vápencov a sivých dolomitov, plávajúce v mori piesku a bridlíc, nemôžu za svoju ostrosť – a je dobre, že sú tu. Pre kontrast. Také zabudnuté a nerozpustené zvyšky po niečom, na čo sme už skoro zabudli, ale vlastne je dobre, že je to tu. Občas hranou poškrabe.
Ale masív – to je tečúci Čergov. S hlbokými dolinami, kde slnko zapadá trikrát. Tečie navždy a ako prvý nastavuje tvár a chráni Vlčie hory ako najvyššia a najzápadnejšia bašta. Mäkkou silou flyšu a vody. Tvrdými nenápadnými hranami bradiel.
Ako žena s hranatou krivkou ramien a oblými stehnami.