Denník N

Chlapec s plastelínou

Príbeh o tom, aby každé dieťa malo možnosť zachovať sa ako Jožko.

Na výtvarnej som s deťmi pracoval s plastelínou. Deti mali vytvárať pomocou nej postavičky z rozprávok.  Počas hodiny ku mne prišiel jeden chlapec a povedal mi, či si môže ísť naplniť vodu do pohára. Vravel som mu, že nie, pretože sa môže niečo stať. Vravel mi, že sa nič nestane. Stalo sa.

Cestou s plným pohárom vody do neho omylom buchol spolužiak a jemu sa tá voda vyliala na plastelínu. Začal plakať úprimným smútkom dieťaťa. Jeho spolužiak začal plakať tiež, pretože sa mu snažil ospravedlniť, že to bolo nechtiac. Nepomáhalo to však. Obidvaja boli veľmi smutní a plakali.

Niesú ešte dostatočne zrelí na to, aby vedeli vyriešiť tieto z nášho pohľadu milé starosti. Ten chlapec, ktorý to spôsobil zrazu prestal plakať a ponúkol sa sám, že dá všetko svoju plastelínu svojmu spolužiakovi. Urobil to takým láskavým spôsobom, že sa ma to dotklo a potešilo to moju ľudskosť čo v sebe nosím.  V tom som vstúpil do tejto „drámy“ a začal som sa s Jožkom rozprávať o tom, že aký urobil krásny čin. Neskôr som ho hrdo pochválil pred celou triedou a zopakoval som im, že sa chcel vzdať svojej milovanej plastelíny, pretože mu bolo ľúto ako je z toho jeho kamarát nešťastný.

Jožko nepotreboval študovať na prestížnych univerzitách po svete, aby pochopil princípy života a medziľudských vzťahov. Nehrdí sa dokonca ani titulom kapitán. V jeho srdci stále horí plameň človečiny, ktorú si ja veľmi vážim na ľuďoch. Blížia sa vysvedčenia. Jožko dostane odo mňa zaslúženú jednotku!

Radosť zo života prichádza v obyčajných momentoch. Často riskujeme, že ich prepásneme, ak čakáme na tie výnimočné chvíle. Snažím sa na svet dívať otvorenými očami.

Každý máme aj keď niekedy poriadne hlboko v sebe ukryté prirodzené princípy dobra a cit pre láskavosť

V živote ja to však najmä na našom okolí, v ktorom sa pohybujeme aké charakterové vlastnosti si zoberieme do nášho života. Jožko môže byť šťastný, že má takých rodičov, ktorí ho takto s láskou vychovajú. Ktovie ako by sa zachoval keby sa narodilo to isté dieťa do málo podnetného prostredia. Zachoval by sa rovnako alebo  TO NIE MY, TO ONI…

Tá tragédia je v tom, že nie všetky deti sa na Slovensku rodia do prostredia, ktoré im dáva rovnakú šancu na úspech v živote. Podľa výsledkov testovanie žiakov 5.ročníka bola priemerná úspešnosť žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia z matematiky iba 24 % a slovenského jazyka 28 %. Sú to alarmujúce čísla. Domnievam sa, že by mal  zasadnúť krízový štáb a riešiť aj to, aby malo každé dieťa možnosť  zachovať sa ako Jožko!

 

Teraz najčítanejšie

Alexander Jakubčo

Každý z nás má svoju cestu života. Ja som si na svoju životnú cestu obliekol „učiteľské montérky“. Dva roky som slúžil ako učiteľ v Škole pre mimoriadne nadané deti a gymnázium v BA. Dva roky som učil deti v rómskej osade v Stráňach pod Tatrami v rámci programu Teach for Slovakia. Víziou TFS je , aby každé dieťa malo možnosť získať vzdelanie, ktoré mu umožní v živote uspieť. Do TFS som sa zapojil z dvoch dôvodov. Jeden je osobný. Nie mojou zásluhou mi rodičia vštepovali hodnoty, akými sú vzdelanie, úcta k životu, pomoc iným. Cítim zodpovednosť za dary, ktoré som od života dostal. Preto som sa rozhodol zo seba odovzdať viac a venovať dva roky svojho života deťom, ktoré sú podľa majoritnej spoločnosti už pri narodení takpovediac odsúdené na neúspech v živote. Som presvedčený, že niet lepšej univerzity pre formovanie môjho srdca, charakteru a líderských schopností, ako miesto, na ktorom som slúžil. Druhým dôvodom je profesionálna angažovanosť za zlepšenie vzdelávania na Slovensku. Mám veľkú túžbu byť pri zmene vzdelávacieho systému na Slovensku, aby školstvo bolo funkčné, moderné a dávalo šancu každému.