Denník N

Tretia svetová vojna

História dokonale preverí každé veľké politické rozhodnutie. Veľmi dobre si pamätáme aký nehorázny posmech si robili protislovenské prostitútky, keď zistili, že minister obrany Martin Glváč povýšil ministrov Ficovej vlády na plukovníkov. Čas však ukázal, že za tento Glváčov výnos by sa nemusel hanbiť ani geniálny vojvodca Hannibal.

Vojnový konflikt sa rozhorel s plnou silou.
Nad vojenskou mapou zasadol generálny štáb našej bojachtivej armády.
„Musíme nečakane zaútočiť na ľavé krídlo nepriateľa!“ skríkol plukovník Maďarič a do predpokladaného miesta náhleho výpadu, odvážne zapichol špendlík s červenou zástavkou.
„V žiadnom prípade..,“ ironicky sa pousmial plukovník-senior Jahnátek. „Rozvážny veliteľ vždy vychádza z dôkladne zabezpečenej obrany. Preto nariaďujem!! Aby sme naše tanky, ktoré nemajú pásy, zakopali v burgyňovom poli! Aby sme naše húfnice, ktoré majú odpílene hlavne, zakopali v kukurici. A aby sme naše protilietadlové delostrelectvo, ktoré nemá muníciu, zamaskovali v chmeľovej plantáži!“
„Ako budeme riešiť problémy so zdravotníckymi pomôckami?“ len medzi rečou spomenul plukovník-senior Paška.
„Pán plukovník prečo sa zas rútiš do mizerného obchodu, na ktorom šialene prerobíš?“ nechápavo pokrútil hlavou plukovník Ján Richter.
„V takejto vyhranenej situácii predsa nebudem myslieť na peniaze,“ odsekol  plukovník-senior Paška.
„Paľo, neblázni!“ snažila sa mu dobrosrdečne dohovoriť plukovníčka Zvolenská. „Čo si už zabudol ako si sa príšerne ožobráčil pri cétečkách?“ .
„Obchodnú zmluvu na zdravotnícke pomôcky som zostavil tak,“ pyšne odvrkol plukovník-senior Paška, „..aby bola v každej právnej situácii výhodná.. len a len pre Slovensko. Páni dôstojníci! Týmto verejne prehlasujem, že si čestne splním všetky svoje zmluvné povinnosti. Počas celého trvania vojnového konfliktu budem priebežne dodávať kvalitný zdravotnícky materiál a z každej koruny, čo na tomto nevýhodnom obchode prerobím, poctivo odvediem spotrebnú daň a  dépéháčku. A aby som dopredu vylúčil akékoľvek úskočné podozrenia opozície, už v obvyklom predstihu zaplatím povinne percentá nenažratému proviantnému dôstojníkovi z ministerstva obrany a nepovinné vydieračské percentá straníckej centrále Smeru!“
„Kde je nový vojenský kurát Miro Číž?“ spýtal sa plukovník Fico.
„Práve sa od Fígeľa učí Zdravas a Otčenáš,“ odvetil vojenský pridelenec Vatikánu.
„Pán plukovník Paška! Ako skúsený právnik ti doporučujem, aby si tú libanonskú zmluvu nikdy nepodpísal!“ maršal Ivan Gašparovič s obdivom pozoroval svoj obraz v panoramatickom zrkadle, ktoré zaberalo celú východnú stenu protiatómového krytu. „Tá uniforma mi naozaj sekne,“ maršal I. Gašparovič energicky kývol maršalskou palicou a po vojensky vypäl prsia ovenčené desiatkami vyznamenaní. „A toto čo má byť?!“ rozhorčene zaburácal. „Môže mi niekto z prítomných dôstojníkov vysvetliť, čo má toto znamenať!?? Páni dôstojníci, takto tú vojnu nikdy nevyhráme!! Tu hrdlička, tu sladká hrdlička!“ jedovato zrúkol do mikrofónu vysielačky.
„Tu onuca, tu onuca,“ úslužne sa ohlásil pucflek Kolesík.
„Ty zloduch!! Kedy si mi naposledy vyleštil kanady?!? Ty nenapraviteľný leňoch, kedy si mi naposledy vyglančil výložky?!“
„Páni, mám dobrú správu,“ zasalutoval vojenský kuriér. „Doposiaľ naprosto neznámy majiteľ Váhostavu Juraj Široký oznámil, že je ochotný pre našu národnú domobranu obetavo zakúpiť desať guľovníc a tri brokovnice. Samozrejme, ak mu podpíšeme prenájom Slovenska na najbližších tisíc rokov.“
„Ja som za razantný útok na pravom krídle!“ zreval plukovník Lajčák a aby  svojim slovám dodal patričný dôraz,  vojenským útočným bodákom rozsekol misu obložených chlebíkov. „Tu!“ bojovne zapichol prst do mušacincov. „A tu!!“ udatne zapichol prst do myšacích hovienok. „Páni plukovníci, z kóty 725 nečakane zautočíme s celou našou palebnou silou. Najprv zdecimujeme zdemoralizované nepriateľské útočné jednotky!  Potom znenazdajky obsadíme nechránené nepriateľské zálohy. A len čo sa zmocníme už naprosto morálne zdeptaného nepriateľského predpolia, ďalším zdrvujúcim úderom prinútime protivníkových pešiakov k panickému ústupu.“
„Kde je letectvo? spýtal sa plukovník Fico. „Prečo už dávno nebombardujeme nezabezpečený tyl nášho nepriateľa?“
„Nebombardujeme preto, lebo žiadne letectvo nemáme,“ odvetil čašník, ktorý na skromnú oslavu nášho víťazstva priniesol fľašu dobre vychladeného šampanského.
„My nemáme letectvo?“ začudoval sa plukovník Fico.
„No, vieš., asi ti to vypadlo z hlavy,“ opatrne zašeptal bývalý minister obrany Glváč. „Pred pár rokmi mal Laco Bašternák senzačný nápad, aby sme  naše letectvo, cez firmu Mira Výboha, po kúskoch, výhodne, rozpredali v Somálsku a v Stredoafrickej republike.“
„Chlapi!! A načo by nám bolo nejaké letectvo?! zvesela zvolal nový šéf popradských Alexandrovovcov Dušan Jarjabek. „Chlapci, preboha!! Aké letectvo?? Veď my zbabelého nepriateľa zaženieme na útek bojovým chorálom!! Do boja, do bojaaaáá! Do bojaaáá, do bojaaááá, “ bohatiersky zanôtil politik, ktorý bol niekedy úspešným roztlieskavačom u Mečiara.
„My naozaj už nemáme žiadne letectvo?“
„Čoby sme nemali! Tu som!“ nadšene skríkol náš jediný letecký špecialista, podstrážmajster Ľuboš Bláha. Podstrážmajster Ľ. Blaha stál prikrčený v predpísanom bojovom prískoku na južnej strane Lomnického štítu. V ľavej ruke zvieral granát, ktorý ukradol v múzeu SNP. Pravou rukou sa ako dravý tatranský orol zakvačil do rogala. Čakal. Skúsený pilot podstrážmajster Ľ Blaha trpezlivo čakal  kedy zafúka priaznivý vietor.
Priaznivý vietor zafúkal. „..Za ..S-loven-sko,“ podstrážmajster Ľ. Blaha aj napriek obrovskej snahe už nestačil hrdinský zahlaholiť pripravený bojový výkrik, ktorým by ohromil budúce učebnice dejepisu. „Ježiši..,“ ustráchane preglgol. „Mamiííí!!“ vyľakane zapišťal. „Mami, pomoc! Mami. Mamííííí, ja sa strašne bojíííím,“ zakvičal ako podsvinča na zabíjačke, keď ho prudký náraz vetra sfúkol zo skalného brala, presne na opačnú stranu ako bolo nepriateľské postavenie.

Teraz najčítanejšie

Dušan Tóth

Som dôchodca, celý profesný život som pracoval vo sfére pamiatkovej starostlivosti.