Denník N

Když mě brali za vojáka

Když mě brali za vojáka, stříhali mě dohola. Já vypadal jsem jako blbec jak ti všichni dokola…

Nemôžem si pomôcť, ale kauza z posledných dní mi pripomenula pieseň od Jaromíra Nohavicu Když mě brali za vojáka.

Když mě brali za vojáka,

stříhali mě  dohola. Já

vypadal jsem jako blbec

jak ti všichni dokola

la la la,

jak ti všichni dokola…

Našťastie strihanie sa nekonalo, ale situačná komédia uzrela svetlo sveta. Určite sa už treba upokojiť a zamerať sa na dôležitejšie veci… niektoré smrdia už takmer stuchlinou niekde  v pozadí tejto pseudokauzy O vojačikoch. A tú najnovšiu… o faktúrach za elektrinu, považujem za hotovú „pakáreň“. Pripomenulo mi to vojenské roky, kde nezmyselné rozhodnutia, rozkazy a príkazy boli na dennom poriadku… a oprávnene sa pýtam „Sme vo vojne?“… lebo vojenskú knižku mám stále odloženú.

Osobne som zažil dva roky „gumáckej vojny“ vo Vyškove na Morave a už tam som zistil, že hodnosť v podstate nič neznamená. Mal som zaradenie, ktorému prináležala tabuľkovo hodnosť slobodníka a nezáležalo pri tom, či človek pochádzal z cigánskej osady, alebo vily na predmestí. Vyššie hodnosti často nadobúdali indivíduá, ktoré sa nevedeli podpísať a mali IQ húpacieho koňa. Rozkaz je rozkaz… a ten je často nad zdravý rozum, alebo ako bolo ministrom obrany povedané… nad zákon.(toto osobne považujem za veľmi povážlivé vyjadrenie, lebo máme tu generalitu, ktorá koná nad zákon)

Napokon kvality vojaka sa prejavia až v boji ..nie nadarmo sa hovorí že každý vojak nosí maršálsku palicu v torbe. Prednedávnom som sa opäť začítal do knihy Malebná cesta dolu Váhom, kde barón Medňanský opisuje uhorskú šľachtickú pohotovosť v onej-pohnutej dobe. „Tá sa pred niekoľkými mesiacmi v júni roku 1809 pri Rábe v stretnutí s Napoleónovou armádou po prvých výstreloch hanebne rozutekala.“ Ktovie, ako by to dopadlo v dnešných časoch, keby sa náhodou niečo zomlelo a „naša euro-šľachtická generalita“ by vyšla zo zálohy a mala by za úlohu ochraňovať z prvých radov naše európske hodnoty. Nenapadá ma nič veselšie, ako scénka z Pacha, Hybského zbojníka, „na konééééééééé… ale veď žiadne nemáme… tak utekajme!“… ale možno sa mýlim.

image3024

Teraz najčítanejšie