Pýtam sa, čo robí vládna pravica?

Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) zverejnila prieskum, ktorý sa robil v októbri a novembri minulého roka a zúčastnilo sa na ňom 195 jej členov. Ide o historicky najnižšie kladné hodnotenie vlády od roku 1998. Kým jedno percento hodnotí hospodársku politiku Ficovej vlády kladne, 45 percent podnikateľov sa vyjadrilo neutrálne, 47 záporne a 7 percent z opýtaných podnikateľov to nevedelo ohodnotiť. Asi všetci tušíme, kto sa nachádza v tom jednom percente spokojných.

Je nepochopiteľné, ako systematicky vláda likviduje tých, ktorí so svojimi zamestnancami živia celú spoločnosť. Kým jedným dáva podnikateľské prostredie deformujúce dotácie, druhí platia daňové licencie. Pokutu za nevytváranie zisku alebo, ak chcete, daň zo zdanených peňazí. Inými slovami firma, ktorá má problém zarobiť dostatok peňazí na to, aby vytvorila zisk a odviedla z neho dane, zaplatí pokutu. A druhá firma dostane dotáciu pol milióna, aby vytvorila 20 pracovných miest. Sú to pritom tie pracovné miesta, o ktorých vláda vraví, že na ne nie je k dispozícii dostatočný počet kvalifikovaných ľudí. .

Pomoc vlády našim podnikateľom prichádza v mnohých formách, lebo vynaliezavosť úradníkov a politikov je ohromná. Najnovšie je to napríklad obmedzenie maloobchodného predaja. Kým jedným predajne 12 dní v roku zavrie, druhým udelí výnimku. Jedným teda obmedzí možnosť predávať (= zarábať) a druhým nie. Čo tam po tom, že jej úlohou je aj podľa ústavy podporovať hospodársku súťaž?

Vláda sa zaviazala znižovať byrokratickú záťaž. Fajn. Pri akejkoľvek snahe spomenúť si aspoň na jedno jediné opatrenie, ktoré by zlikvidovalo čo i len jeden papier pre úrady, sa mi nedarí. Žeby „obalový zákon“? Ten, ktorý priniesol povinnosť viac ako 560 tisíckam podnikateľov registrovať sa na ministerstve životného prostredia, uzatvárať zmluvy s odpadovými spoločnosťami a pravidelne reportovať? Alebo že by to bola „stále živá“ pracovná zdravotná služba, ktorá je v drvivej väčšine prípadov formalitou? Či povinnosť registrovať každú jednu voľnú živnosť alebo byrokraticky náročné „gastráče“?

Podľa vyjadrenia Martina Hoštáka, tajomníka Republikovej únie zamestnávateľov, predstavujú administratívne náklady pri podnikaní až 4% HDP, čo sú 3 mld. eur. Každá úspora plynúca z odstránenia byrokratického nezmyslu sa môže premeniť na rozvoj, investovanie do inovácií, zamestnancov, či vzdelávania.

Nie je to len byrokracia, ktorá zväzuje podnikateľom ruky. Je to aj vysoké daňové a odvodové zaťaženie a všadeprítomná korupcia a právna neistota. Tých 154 legislatívnych návrhov, ovplyvňujúcich podnikateľské prostredie za posledných 5 rokov, hovorí jasnou rečou. A mnohé prieskumy kvality nášho podnikateľského prostredia dávajú odpoveď na to, či sú pozitívne. Nie sú.

Ani závery SOPK nie sú výnimkou. Hovoria jasne: jedno pozitívne rozhodnutie pre podnikateľov ide ruka v ruke s viacerými negatívnymi, a tak sa jej podarilo pokoriť ďalšiu magickú hranicu nedôvery podnikateľov.

Kritizovať – to ide všetkým. No priniesť návrhy, je už iná pesnička. Preto sme sa snažili podnikateľom podať pomocnú ruku. V rámci agendy 2020 sme predstavili 40 opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia. Množstvo z týchto návrhov by štátnu kasu nič nestálo, a ich zavedenie by nebolo komplikované. Išlo hlavne o zrušenie rôznych administratívnych povinností, zníženie finančnej záťaže, zjednodušenie a zrýchlenie procesov, odstránenie deformácií trhu, zvýšenie právnej istoty, či opatrenia proti neplatičom. Navrhované zmeny mohli zlepšiť podnikateľské prostredie systémovo, nie len pre vyvolených. Dokonca ani Ficovou vládou obľúbené populistické rozdávanie by nebolo ohrozené. Žiaľ, priority Ficovej vlády sú odlišné. Ona vidí hospodárstvo inak. Ako príležitosť stavať podnikateľom do cesty zátarasy, a potom ich odstraňovať pre vyvolených.

Smutné je, že Ficove kroky neprekážajú „vládnej pravici“ – jeho koaličným partnerom. Žeby si ich nevšimli, keďže trávia čas hraním sa na vojakov a súťažou kto získa vyššiu vojenskú hodnosť?