Ak prežijete, príďte si pre svoje dieťa
Mira Krausová najprv postupne vymenovala svojich príbuzných, ktorí boli deportovaní do koncentračných táborov, a potom dodala „tak nie, že holokaust nebol. Bol.“ Z toho, ako to povedala, bolo priam cítiť, že to nemá z knihy. Ona to zažila. A prežila. Na rozdiel od mnohých iných.
Mira Krausová je to dievčatko vľavo na plátne, aj tá pani vpravo za rečníckym pultom. Mira Krausová je Židovka. A prežila. Včera večer poďakovala nemeckému vojakovi, ktorý ju a jej mamu prepustil zo synagógy, v ktorej boli Židia zhromaždení na transport. A ani im nepovedal svoje meno. A poďakovala najmä Kataríne Pastorkovej z Moravského Lieskového.
„Aby sa zachránila pred deportáciou, utiekla rodina Krausovcov do lesa. Tam stretli dedinčanku, ktorá zbierala drevo na oheň. Volala sa Katarína Pastorková, prezývaná Kotorka, a keď zbadala ich malé dievčatko vystrašené a premrznuté na kosť, ponúkla im, že si dcérku zoberie k sebe domov. Bola vdova a sama vychovala 5 detí. Vedela, že tým riskuje vlastný život. Povedala im: „Ak prežijete vojnu, príďte si pre svoje dieťa. Ak nie, vychovám ju ako svoju.“ Manželia Krausovci nemali na výber, radi súhlasili a keďže nemali kam ísť, pridali sa k partizánskym jednotkám v horách bojujúcim v povstaní.“
Tento príbeh skončil dobre. Prežila nielen Mirka, to malé vystrašené dievčatko, ale aj jej rodičia. A včera si v Bratislave vnuci Katariny Pastorkovej prevzali ocenenie Spravodliví medzi národmi.
Spolu s nimi aj potomkovia ďalších statočných ľudí, ktorí na Slovensku počas druhej svetovej vojny zachránili život prenasledovaným Židom. Tento rok boli okrem Kataríny Pastorkovej ocenení Filip a Anna Martiškovci, Ondrej a Helena Hažerovci, František a Gizela Svrbickí. Ich príbehy včera zazneli na slávnostnom odovzdávaní ocenení.
A ja som včera zažil pomerne výnimočný pocit, že rastie moja hrdosť na túto krajinu a ľudí, ktorí v nej žijú. Vedomie, že okrem fašistických zmrdov, ktorí všetky tie hrôzy umožnili a spôsobili, a zbabelých oportunistov, ktorí sa na tých hrôzach podieľali, priživovali a obohacovali, tu aj v tých najťažších časoch žili ľudia, ktorí boli ochotní pre záchranu iných ľudí riskovať svoje životy aj životy svojich najbližších, je totiž dôvodom na hrdosť. A neboli to žiadni superhrdinovia, ale normálni prostí ľudia, akých zrejme stretávame bežne na ulici a ani si nevšimneme, akí sú výnimoční.
Tak nie, že holokaust nebol. Bol. Ale boli tu aj spravodliví. Buďme na nich hrdí.
***
Ďalších sedem Slovákov sa pridalo k spravodlivým medzi národmi
Citát v texte je z brožúry, ktorú pri príležitosti včerajšieho odovzdávania ocenení vydalo Veľvyslanectvo Izraela na Slovensku.