Denník N

Kto vyhrá Australian Open 2017? Nezlomnosť

Úvodný grandslamový turnaj roka ešte ani zďaleka nenapísal svoju záverečnú kapitolu, no už teraz je zrejmé, že prívlastok výnimočný si zaslúži právom. V jeho doterajšom priebehu hrala prím najmä bojovnosť a inak to nebude ani počas záverečných dní.

Možno je na vine aj tohtoročné počasie, ktoré v Melbourne s výnimkou niekoľkých dní netrápilo hráčky a hráčov takými horúčavami, aké na nich so železnou pravidelnosťou číhali v uplynulých rokoch, alebo za to môže mierne zrýchlený povrch kurtov modrý ako austrálsky oceán. Možno v tom zohrala úlohu i náhoda, ale na prvom mieste stojí vôľa a nepoddajnosť skúsených, často odpisovaných či zatracovaných.

Prvý z vrcholov tenisovej sezóny totiž napísal toľko nezabudnuteľných príbehov, že nemožno vybrať jeden, ktorý chytil za srdce najväčšmi. Pre niekoho to môže byť ťaženie nenápadného chlapíka v okuliaroch Denisa Istomina, pre iných zase spanilá jazda neskrotného búrliváka Daniela Evansa alebo nebodaj cesta Mischu Zvereva, posledného mohykána vymierajúceho štýlu servis – volej či galapredstavenie balkánskej veteránky Mirjany Lučičovej-Baroniovej, ktorú o najlepšie roky kariéry nenávratne obrali osobné peripetie.

Nezlomnosť skrátka kraľuje doterajšiemu priebehu v mužskej i ženskej časti. Zápolenia nežnejšieho pohlavia duelom dvoch žien, ktoré dve desaťročia definovali ženský tenis a nenávratne ho zmenili. Sestry Williamsové nikdy nemožno odpisovať, hoci Serenine chvíle na výslní sa už-už zdali zrátané a Venus okrem súperiek už dlhé roky musí čeliť aj nepríjemnej chorobe. Semifinálové kvarteto okrem už spomínanej Lučičovej-Baroniovej dopĺňala Coco Vandewegheová, americká outsiderka s delovým podaním, ktorá mala podľa papierových predpokladov dôjsť najďalej do tretieho kola, rovnako ako plejáda ďalších tenistiek pred ňou i po nej.

Labutia pieseň titanov?

Akoby nostalgie po nedávnych časoch ešte stále nebolo dosť, okrem sesterského finále sa na obzore čoraz reálnejšie črtá ďalšia lahôdka. Rogera Federera v uplynulých rokoch zrážali na kolená pochybnosti o jeho schopnostiach získať ďalší titul z podujatia veľkej štvorky a počas minulej sezóny sa pridružili i zdravotné ťažkosti. Švajčiarskemu maestrovi však dlhá rekonvalescencia prospela a publikum i súperov udivuje podobne ako v časoch svojej najväčšej slávy. Stále dokonale zosobňuje eleganciu a jeho hru napriek občasným drobným krízam možno prirovnať k baletu na tenisovom dvorci. Nechýba ani schopnosť zvládať náročné päťsetové zápasy. Ako dôkaz môže poslúžiť osemfinálové stretnutie bazilejského rodáka s Keiom Nišikorim, ale aj semifinále proti Wawrinkovi.

Väčšina fanúšikov túži po tom, aby sa mu v nedeľu postavil do cesty ďalší velikán poslednej dekády. Rafael Nadal nehodil flintu do žita ani po vynútenom ústupe z pozícií a zdá sa, že po dlhom boji zo zraneniami sa konečne dočkal vytúženej odmeny. Tak dobre ako v Melbourne totiž naposledy hral na Roland Garros ešte v roku 2014. Na kurt vstupuje primerane sebavedomý a za akéhokoľvek stavu sa mu darí zachovať si pozitívne myslenie. Jeho nezameniteľný „banánový“ forhend má konečne tú správnu rýchlosť, výšku i umiestnenie. Pod zlepšenie sa v prípade Španiela zrejme podpísala aj spolupráca s dlhoročným kamarátom a ďalšou bývalou svetovou jednotkou z Pyrenejského polostrova Carlosom Moyom.

Netreba však jasať priskoro. Ešte stále je tu totiž jeden hráč, ktorý môže nostalgickú finálovú párty dvoch legiend prekaziť. Nenápadný, ale o to nebezpečnejší Grigor Dimitrov vstupuje do semifinále proti Nadalovi v tieni titanov. Rovnako ako oni aj bulharský reprezentant má za sebou krušné časy. V tínedžerských rokoch ho prirovnávali k Federerovi a napriek tomu, že sa tejto nálepky neskôr celkom úspešne zbavil, neustále ho sprevádzala povesť hráča, ktorý nikdy celkom nenaplnil svoj potenciál. To sa však s konečnou platnosťou môže zmeniť. 25-ročný rodák z mesta Chaskovo totiž zažíva vstup do nového roka ako z veľkej knihy, keď vo všetkých 10 zápasoch nenašiel premožiteľa a pripísal si aj skalpy Raoniča, Thiema, Nišikoriho či Goffina. Proti favoritom navyše nemá čo stratiť.

Bez ohľadu na to, čo ešte Australian Open 2017 ponúkne, je zrejmé, že v Melbourne sme svedkami jedinečného predstavenia. Čo viac si priaznivci bieleho športu môžu želať?

Teraz najčítanejšie