Spravodajské menu ruského človeka
O všetkých Rostasoch a Slobodných vysielačoch sa píše veľa. Propagandistický hardcore ale v médiách dostávajú samotní Rusi.
Pred rokom a pol ste si na diplomovku vybrali tému Proruská propaganda na slovenskom a českom internete. Pred rokom a pol ste dokonca už mali o práci aj predstavu. Medzičasom sa však z proruskej propagandy stihne stať taká sexy téma, až si hovoríte, čo k stokrát prežutému ešte dodať. Lenže za ten rok a pol sa okolo vás objaví toľko Valóďov, Vadimov a Nataší, až sa celá téma trochu posunie.
Typický Valóďa/Vadim/Nataša sú v pohode. Stretnete ich všelikde po svete a kým na nich nevytiahnete svoje ruské slovíčka, celý večer sa s vami bavia plynulou angličtinou. Za posledný rok toho precestovali viac, než vy stihnete za dekádu. Z ruských škôl vyštudovali tie najlepšie. Počúvajú plus mínus tú istú hudbu čo vy a odporúčajú vám novinky. Pozerajú plus mínus tie isté filmy ako vy a dávajú vám tipy navyše. Máte spoločné témy. V určitom bode večera však nechtiac zabŕdnete do politiky. Zdanlivo nevyhnutný alkohol nemusí byť podmienkou.
Typický Valóďa/Vadim/Nataša je fuč. Vypúli oči, hovorí rýchlejšie, nepúšťa vás k slovu, kašle na vaše „let’s switch to English“, gestikuluje, dvíha ukazovák, pridá hlasitosť, nedá sa. Západ zaútočil na Rusko sankciami ako prvý. Rusko v Sýrii bojuje proti islamizmu. Prijatie Krymskej republiky do Ruskej federácie nie je anexia. Ste vymytý propagandou. NATO zovrelo Rusko do klieští. Západ exportuje konzumizmus, LGBTI a vojny.
Typický Valóďa/Vadim/Nataša to myslia vážne. Chvíľu tomu nechcete uveriť a zľahka ironizujete. Nepohnú ani brvou. Potom sa pokúšate vrátiť k cestám, hudbe a filmom. Nevrátia sa. Typický Valóďa/Vadim/Nataša si vás viac nepustí k telu. V ten večer si to všetko v hlave tak strašne zjednodušíte, až sa za tieto svoje stereotypy budete na druhý deň sám pred sebou trochu hanbiť. Z vašej diplomovky vás to ale postupne zvedie na novú cestičku: čo za odvar to vo svojich médiách vlastne dostávajú tí Rusi?
Rozhodnete sa urobiť si malý prieskum. Vybavený ruštinou, ktorá vám dovoľuje slimačím tempom prečítať nadpisy na titulkách spravodajských webov a prvých pár odsekov najlákavejších článkov (z núdze cnosť – takto ste sa možno stali štatisticky priemerným čitateľom), sa vydávate na ruský internet. Nijaké anglické verzie webov určené na export, nijaké kompromisy. Každému slovu v každej vete teda určite neporozumiete, no celkom vám bude stačiť, ak si z tých ruských správ dokážete odniesť nejaký základný pocit. Že o čom sa píše a ako sa píše.
Po tom, čo prebrázdite niekoľko webov, začína vám byť jasné, že typický Valóďa/Vadim/Nataša nemajú šancu. Ak podobný obsah konzumovali vaši rodičia v telke, ak do vás toto videnie sveta húdli v škole, ak to všetko dostávate ešte aj podprahovo od svojich kamarátov v newsfeede na Facebooku či VKontakte, akékoľvek vlohy na kritické myslenie či obdarenie vysokým IQ vám pri ruskom spravodajstve nepomôžu viac ako plynulá znalosť jazykov Orientu. Lichotiť si v tomto naozaj nemôžete.
Modelový príklad za všetky drobné. Streda, 25. január 2017. Večer si sadnete k počítaču a idete preletieť pár webov, aby ste vedeli, čo nové vo svete. Svet z Guardianu ani CNN to ale nebude.
Udalosťou ruského 25. januára je očividne urážka, ktorú v stredu dostala pýcha ruského námorníctva, lietadlová loď Admirál Kuznecov. Správu o tom, ako britský minister obrany nazval Kuznecova „loďou hanby“ nájdete neskôr aj na titulkách ďalších webov. Podpásovka. Gazeta navyše upozorňuje i na nezmyselnú provokáciu Veľkej Británie, ktorá sa rozhodla neustále kaziace plavidlo prechádzajúce Lamanšským prielivom len niekoľko kilometrov od anglického pobrežia doprevádzať vlastnými ozbrojenými silami. Nezabudnime dodať – tej Veľkej Británie, ktorá prednedávnom zlyhala pri skúšobnom odpaľovaní rakety zo svojej ponorky!
Keďže na Gazete ste po prvýkrát, prejdete si aj hlavné menu. Popri obligátnostiach ako politika, spoločnosť, biznis či šport má svoju špeciálnu rubriku v hlavnom menu aj armija – armáda. Po tom, čo si prejdete pár ďalších spravodajských portálov, bude to jeden z vašich základných pocitov. Titulka bez jediného kusu vojenskej techniky alebo salutujúceho Sergeja Šojgu akoby sa v Rusku ani nepočítala.
Urážka Kuznecova je v stredu večer hlavnou správou aj na portáli Lenta.ru. Nad nadutosťou neustále provokujúceho Londýna už krútite hlavou, tak skrolujete nižšie.
Ďalším veľkým článkom s fotkou Donalda Trupa v plnom pracovnom švungu už počas prvých dní v úrade je „Antiglobalista číslo 1“. Trumpa očividne netreba adorovať, ale oproti tomu, čo ste si ešte nedávno čítali na ruských internetoch o Obamovi ide o významný posun. Antiglobalista Trump je pragmatický biznismen, ktorý sa dokáže postaviť liberalizovanému poriadku svetového obchodu. O zrušení protiruských sankcií a rozdelení sfér vplyvu zrejme v pripravovanom článku.
Bonus z rubriky svet: vnútorný rozvrat Európy pokračuje. Pôvodní obyvatelia Francúzska sú čoraz častejšie objektmi rasovej diskriminácie zo strany imigrantov. No ale prezidentské voľby sa blížia.
(Mimochodom Marine Le Pen sa v azbuke píše ako Марин Ле Пен. Krstné meno na konci bez „e“.)
Hlavnou správou na Vesti.ru je v stredu večer Vladimir Putin spomínajúci na študentské roky pred mladými ľuďmi a spievajúci pieseň za potlesku okolostojacich. Pre spestrenie si v článku pustíte video. Pod zdanlivo bulvárnym titulkom nájdete hodnotný obsah.
Putin sa mladým ľuďom prihovára s tým, že síce je pekné vycestovať (toto si naozaj nevymýšľam!), doma je najlepšie. Sám prežil päť rokov v zahraničí, vie o čom hovorí. Čo tých päť rokov v Nemecku porábal, tým študentov očividne nechce zaťažovať.
Rossijskaja gazeta (rg.ru)
Na titulke ďalšieho spravodajského webu prekvapivo vojenské novinky, ani spievajúceho Putina nenájdete, ani nijaké bombastickosti nenájdete. Vecné spravodajstvo. V najvyššie umiestnenom článku sa dočítate, že dôchodky sa v Rusku zvýšia od februára o 5,4%. Priemerný dôchodok sa teda v prepočte vyšplhá na 212 eur. (To je asi tak polovica priemerného dôchodku u nás, ale takýmito diverzantskými prepočtami sa pri čítaní Rossijskej gazety nezaťažujete.)
Vedľa toho ešte článoček o domácom násilí a legislatívnych zmenách, ktoré prijala duma, ale o tom, ste už pred pár dňami čítali v slovenčine (áno, je to ten článok, že Ruskí poslanci urobili z domáceho násilia normu, bitka remeňom sa zaobíde bez trestu).
Do pätice si dáte neosovietsku perlu Pravda.ru. Pri naťukování názvu stránky do vyhľadávača si spomeniete na obchodný dom Vkus, socialistickú zrúdu implantovanú do Veselej ulice v Brne, ale súvislosť je to možno náhodná. Pravda je iba jedna.
Na titulke samozrejme nechýba urážka od britského ministra obrany v ostrom kontraste s majestátnou fotkou Admirála Kuznecova, ale toho ste sa už nabažili. Pravda žije históriou. V ponuke hlavného menu síce nemá „Bývalý ZSSR“ ako Russia Today, ale dejinným témam sa Pravda venuje pravidelne. Keď ste na webe boli predčasom po prvýkrát, zaujal vás článok prinášajúci výsledky ankety o najväčších ruských lídroch 20. storočia. Zvíťazil v nej Leonid Brežnev, vodca, ktorý udržiaval stabilitu a poriadok.
Ale neodbáčajme. V stredu 25. januára je historickým exkurzom, ktorý dostal svoje tradičné miesto na hlavnej stránke, článok „Ako prezývali sovietskych vládcov?“ Po obligátnom Leninovi nechýba hneď na druhom mieste Stalin. Hneď v prvej vete sa dozviete, že „profesionálny revolucionár Josif Vissarionovič Džugašvili prestriedal viacero prezývok.“ A čo ste možno nevedeli, „malého Josifa rodičia volali Soso a ešte láskavejšie – Sosila“.
Do článku sa ešte na počudovanie vojde aj Gorbačov, ale fotku sa redaktorom Pravdy podarilo z archívu vyloviť iba takúto.
Mladí Valoďovia, Vadimovia a Nataše to veru nemajú najľahšie.
