Denník N

Jednokolová voľba nie je riešením, Kotlebu môže zastaviť alternatívne hlasovanie

Opticky skenovateľný hlasovací lístok v systéme alternatívneho hlasovania. Zdroj: Wikipedia
Opticky skenovateľný hlasovací lístok v systéme alternatívneho hlasovania. Zdroj: Wikipedia

V legislatívnom procese sa momentálne nachádza návrh zákona, ktorý má zrušiť druhé kolo voľby pri voľbách predsedov VÚC. Návrh predložili poslanci Smeru a Mosta-Híd a už ho odobrila vláda aj ústavnoprávny výbor. Možno očakávať, že ho parlament prijme. Takáto zmena však nie je úplne najšťastnejší krok. Okrem iného, diskusia k tejto problematike by mohla byť rozsiahlejšia.

Jednokolový systém, alebo plurality vote či first-past-the-post, je jedným z najstarších volebných systémov. Je veľmi populárny hlavne v krajinách Commonwealthu, nakoľko ide o britskú tradíciu. Jeho výhodou je jednoduchosť, a to či už z pohľadu voliča, alebo z hľadiska spracovania výsledkov. Jeho nevýhodou je fakt, že legitimita zvoleného kandidáta nie je odvodená od väčšiny, ale od najväčšieho počtu hlasov (nemusí znamenať väčšinu). Z tohto dôvodu sa systém využíva radšej pri kreovaní veľkých legislatívnych telies, a nie pri voľbe monokratických orgánov, ako je predseda samosprávneho kraja. Diskusiu nad nešťastnosťou chystanej zmeny už otvoril napríklad politológ Peter Spáč.

Nízka volebná účasť ako problém

Odhliadnime na chvíľku od nepochybne legitímnej diskusie o (ne)potrebnosti samosprávnych krajov. Predpokladajme, že ich chceme a potrebujeme a problémom je len nízka volebná účasť a s tým súvisiaca nízka legitimita. Spolunávrh na spojenie volieb do VÚC s komunálnymi voľbami čiastočne rieši problém volebnej účasti.

Zrušenie druhého kola voľby z dôvodu nízkej volebnej účasti a vysokým nákladom na jeho vykonanie v skutočnosti z hľadiska legitimity nič nerieši. O tom, či to zvýši volebnú účasť, je možné vážne pochybovať a obmedzenie legitimity z väčšiny na najväčší počet hlasov na už aj tak nízkej legitimite len uberie.

Etnicky zmiešané územie

Južné Slovensko, a teda niekoľko krajov, je charakteristické tým, že je etnicky zmiešané. Žijú tam Maďari a Slováci. Maďari sú v každom kraji v menšine, a to nie je náhodou. V 90. rokoch autori reformy verejnej správy, poučení z autonomistických snáh Moravy či niektorých maďarských politických elít, nakreslili hranice krajov tak, aby kraje na južnom Slovensku neboli etnicky homogénne. Československo s tým v minulosti malo zlé skúsenosti. Najprv sa od neho odtrhla Podkarpatská Rus, potom Slovensko, neskôr znovu Slovensko a nakoniec autonomistické snahy mali aj Moravania.

Nie je tiež náhoda, že pri územno-správnej reforme, napriek tomu, že v komunálnych voľbách sa zaviedol jednokolový systém, sa pre voľby županov uprednostnil systém dvojkolový. First-past-the-post, ako sa v literatúre jednokolový systém označuje, totižto dáva veľké šance na výhru dobre mobilizovaným menšinám. A to, že by v Nitrianskom a Trnavskom kraji vyhrávali maďarskí kandidáti, bolo na konci 90. rokov skôr neželané. Hoci dnes sú vzťahy medzi Maďarmi a Slovákmi veľmi dobré a autonomistické požiadavky prestali byť témou, v minulosti sa na tieto veci nazeralo trochu inak.

Napriek veľmi dobrým slovensko-maďarským vzťahom, platí pre každý prípad zásada, že na etnicky zmiešaných územiach by mal volebný systém politické elity z oboch strán skôr zbližovať, resp. nútiť ich k zbližovacím volebným stratégiám. Ide o to, aby sa kandidáti z rôznych národnostných skupín vo voľbách nestavali proti sebe a tým zbytočne nevyvolávali medzi voličmi emócie a napätie. Práve naopak, systém by mal zvýhodňovať umiernených kandidátov, ktorí majú snahu zmiešanú spoločnosť stmelovať. Jednokolový systém túto funkciu veľmi neplní. Skôr naopak.

Problém Banskej Bystrice

Ak si predkladatelia myslia, že jednokolový systém vylúči z hry extrémistov, môžu sa veľmi mýliť. Ba, aj sa popáliť. To, že Marian Kotleba prvé kolo na plnej čiare prehral, automaticky neznamená, že v jednokolovej voľbe nemá žiadnu šancu. Ako som spomínal vyššie, so zmenou volebného systému prichádza, celkom logicky, aj zmena volebnej stratégie. Tak ako na strane politika, tak na strane voliča. Ak sa bude v jednokolovej voľbe chcieť Kotlebovi postaviť niekoľko politikov, aktivistov a osobností, na výhru mu postačí len to, že dobre zmobilizuje svoj elektorát.

A nemusí to byť len Banská Bystrica, dobre zmobilizovaní radikáli môžu ľahostajnosť voličov k voľbám do VÚC využiť aj inde.

Sú aj iné volebné systémy

Politická a verejná debata sa odohráva len v mantineloch toho, či sú lepšie dve kolá alebo jedno. A pritom by sa dali nevýhody oboch systémov eliminovať iným systémom. Takým, ktorý bude legitimitu zvoleného kandidáta odvodzovať z absolútnej väčšiny (prednosť dvojkolového systému) a zároveň voľby „odbaví“ v jeden deň (prednosť jednokolového systému).

V tejto rovine mi napadajú dva systémy, alternatívnepodmienené hlasovanie. Oba majú takzvaný ordinálny charakter, inak povedané, volič si nevyberá jedného kandidáta, ale určuje medzi nimi poradie. Môže a nemusí určovať poradie všetkých, to záleží od konkrétneho nastavenia systému. V župných voľbách, kde sú voliči málo informovaní, by asi bolo lepšie, ak by museli vyjadriť trebárs iba tri preferencie (ak sa nemusia určiť všetky preferencie, víťaz nemusí vždy vyhrať absolútnu väčšinou).

Systém funguje jednoducho. Volič svojmu najpreferovanejšiemu kandidátovi udelí prvú preferenciu. Napríklad napísaním jednotky k menu. Následne, menej preferovaným udelí dvojku, trojku, atď.

V oboch systémoch sa na začiatku spočítajú prvé preferencie. Ak niekto získa 50% plus jeden hlas, vyhráva. Rozdiel nastáva v momente, keď žiaden kandidát nezíska väčšinu prvých preferencií. Pri alternatívnom hlasovaní sa kandidát s najnižším počtom hlasov „vyradí“ z hry a jeho hlasy sa podľa druhých preferencií rozdelia medzi ostatných kandidátov. Takto sa pokračuje, až kým niekto nezíska väčšinu.

Pri podmienenom hlasovaní sa postupuje trochu inak. Zorganizuje sa fiktívne druhé kolo, do ktorého postúpia dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov. Medzi nich sa rozdelia hlasy zvyšných kandidátov podľa vyjadrených preferencií. Prakticky, podmienené hlasovanie je jednodňová verzia dvojkolového systému.

Môžeme priame voľby aj vynechať

Výhodou týchto systémov tiež je, že by mali aspoň čiastočne eliminovať extrémne politické pozície lokálnych politických elít. Na druhej strane, voliči by takémuto systému nemuseli úplne rozumieť. Tu by musela nastúpiť dobrá informačná kampaň. Ďalším nedostatkom by mohlo byť počítanie hlasov. To by sa trochu skomplikovalo a ministerstvo vnútra by z toho asi radosť nemalo. Opticky skenovateľné hlasovacie lístky by však aj tento problém vedeli vyriešiť.

Nechcem tvrdiť, že jeden z týchto systémov by bol lepší ako súčasne plánovaný systém. Skôr mi ide o to, aby sme do diskusie o jednokolovom a dvojkolovom systéme zahrnuli aj alternatívne riešenia, ktoré eliminujú nedostatky oboch systémov.

Posledná a celkom legitímna možnosť je zrušiť priamu voľbu županov a nechať to na zastupiteľstvá. Tým by sa okrem iného vyriešil aj problém kohabitácie, teda situácie, keď väčšinu v zastupiteľstve má županova politická opozícia. A nejde pritom o nepodstatný problém.

 Ďalšie moje blogy môžete nájsť napríklad tu.

Daniel Kerekes

Vyštudoval som volebné štúdiá, politický marketing a podnikový manažment. V súčasnosti pôsobím ako doktorand na katedre politológie Masarykovej univerzity a ako konzultant v Restartup. Predmetom môjho záujmu sú predovšetkým voľby, ale tiež marketing a PR.