Denník N

Sto sýrskych sirôt sype sýkorkám sypký syr

Smutný stav slovenského spravodajstva

Oblasť Izrael/Palestína poskytla v priebehu posledných mesiacov množstvo námetov na dychberúce reportáže. Bohužiaľ, v Nku na to nemal kto zareagovať.

Všetci veria v dva štáty, no Izraelčania a Palestínčania stále menej – nadpis sľubuje zaujímavý obsah, v samotnom článku je už zaujímavého pomenej. Kvalite článku by iste prospelo, keby sa v redakcii N konečne rozhodli hovoriť s reálnymi Palestínčanmi o reálnom živote. Odcitovať predstaviteľa Palestínskej samosprávy pol vetou o tom, že teoreticky niekedy v budúcnosti možno v Izraeli bude apartheid, je síce pre Nko nová vec, no treba viac. Okupácia, ak sa o nej vôbec píše, je celkom v rovine teórie.

Okupácia a zabíjanie Palestínčanov napríklad akosi vypadlo zo zoznamu záležitostí, ktoré bránia mieru:

jeru

Uznať Izrael ako židovský štát pre Palestínčanov (vrátane občanov Izraela) znamená uznať, že nemajú mať so židovskými občanmi rovnoprávne postavenie. Malo by to znamenať aj to, že utečenci, z ktorých mnohí sú z miest a dedín na území dnešného Izraela, uznajú, že je vlastne správne, že nemajú krajinu, pretože tá patrí niekomu inému. Práve otázka palestínskych utečencov je základom konfliktu.

Ak by židia, evanjelici alebo ateisti odmietli uznať Slovensko ako katolícky štát, vnímali by to v redakcii N ako problém?

Čo je to „sústavné štvanie“ proti Izraelčanom? Facebook na žiadosť Izraela zrušil niekoľko palestínskych spravodajských stránok – pre „štvanie“ proti Izraelčanom. Palestínsku výzvu na bojkot alebo sankcie voči Izraelu izraelská vláda považuje za terorizmus. Bolo by dobré vedieť, čo si redakcia pod pojmom „terorizmus“ a „štvanie“ predstavuje. Ešte prospešnejšie by pre čitateľa bolo, keby redakcia Palestínčanom odporučila konkrétny spôsob, ako sa domôcť svojich práv, ktorý by im v Nku schválili.

Za rok izraelskí vojaci a osadníci pripravia o život snáď aj 200 Palestínčanov, no kým zomierajú len Palestínčania, je to v našich médiách „obdobie relatívneho pokoja“. Každá palestínska rodina na svete má niekoho, kto bol v izraelskom väzení, mučený, vyhnaný zo svojho domova alebo zabitý. V analýze Nka toto znamená ešte menej než štatistika.

Nko nás ušetrilo hneď niekoľkých káuz z konca i začiatku roka:

  • Izraelská vláda prostredníctvom veľvyslanectva v Londýne pomáhala zakladať proizraelské združenia a mimovládne organizácie. Izraelské veľvyslanectvo priamo zasahovalo do britských vnútorných záležitostí, viacerí zamestnanci pripravovali podklady pre poslancov parlamentu, organizovali propagandistické „poznávacie“ zájazdy do Izraela a Palestíny, resp. veľvyslanectvo veľmi úzko spolupracovalo s organizáciou labouristickej strany Labour Friends of Israel. Okrem toho bola snaha ovplyvniť voľbu predsedu študentskej rady a diskreditovať kritikov Izraela (vrátane židov) vymyslenými závažnými obvineniami z antisemitizmu. Ako čerešničku na torte plánovali „dať dole“ politikov, ktorí kritizujú Izrael. Shai Masot, hlavný aktér tohto škandálu, uviedol, že cieľom tohto úsilia je to, aby sa Spojené kráľovstvo vo vzťahu k Izraelu správalo viac ako USA.

 Nko o tomto prípade mlčalo.

  • Začiatkom roka Izrael veľmi zintenzívnil okrem budovania nových osád aj búranie palestínskych domov. Búranie postihuje okrem Palestínčanov na okupovanom Západnom brehu Jordánu aj Palestínčanov, resp. beduínov v Izraeli, ktorí majú izraelské občianstvo. Najnovšou obeťou je beduínska dedina Umm al-Hiran, ktorá bola zničená, aby sa na jej mieste mohlo postaviť mesto iba pre židovských Izraelčanov. Toľko k rovnosti pred zákonom. Na proteste proti zbúraniu dediny sa zúčastnil aj palestínsky poslanec Knessetu Ayman Odeh, ktorý skončil takto:
odeh

Jeden obyvateľ dediny bol počas protestu zastrelený. Postrelili ho vojaci, keď šoféroval (tu je video). Následkom zranenia zrýchlil či stratil kontrolu nad vozidlom, pričom jeden policajt zomrel, keď ho auto zrazilo. Polícia rodine nevydala telo na pohreb. Izraelské úrady tento incident promptne označili ako terorizmus, dokonca skutok inšpirovaný ISIS.

Ak Nko prinieslo túto správu, mne ušla.

Mlčali by v Nku, keby slovenská polícia postrelila poslanca NR SR (maďarskej národnosti)?

  • V americkej prezidentskej volebnej kampani izraelský premiér Netanjahu (a mnohí iní, ešte extrémistickejší politici) otvorene podporoval Trumpa. Teraz už prezident Trump sa zase otvorene hlási k Netanjahuovi a vyhlasuje, že Izrael ho inšpiruje – napríklad pri sľúbenej výstavbe múru na mexickej hranici. Izraelského premiéra už prezident pozval do Bieleho domu na návštevu.
neta

Ideologické spojenectvo Trump-Izrael v Nku radi ignorujú. Európska krajná pravica – Wilders, Le Penová, Strache, Breivik, UKIP, Pegida – miluje Izrael. Nko nám síce povie, že Wilders alebo náš Posledný križiak sú zlí, xenofóbni populisti, no vždy taktne pomlčí o tom, že sa radi inšpirujú izraelskou politikou voči Arabom a muslimom.

  • Mňa celkom zaujala aj story o tom, že Cipi Livni opäť raz utužovala izraelsko-saudské vzťahy. Na rozdiel od bežných ľudí majú arabskí diktátori už dlhé roky veľký záujem o spoluprácu s Izraelom (zdá sa, že aj v tomto prípade v Izraeli radi prehliadnu ich často antisemitské názory):
livni

Nko zase nič :(

Ťažké, zložité, bolestivé témy, ktoré by aspoň trošku čitateľovi priblížili konflikt, v Nku proste neprejdú. Reportáž z palestínskeho mesta na okupovaných územiach, rozhovor so skutočným Palestínčanom alebo ľudský pohľad do utečeneckých táborov v Gaze Nko neposkytuje. Zlé veci ignorujeme a tvárime sa, že čitateľ si to nevšimne.

V duchu môjho pozorovania – t.j. izraelská PR kampaň sa v Nku objaví do 7 dní od svojho vzniku – vyšiel v sobotu článok o sýrskych sirotách. Totiž, Izrael príjme 100 osirelých sýrskych detí z utečeneckých táborov a dovolí im ostať, ak budú chcieť. A nepriateľskej krajine Izrael všemožne pomáha aj inými spôsobmi. Na sýrskych (Izraelom okupovaných – to zase z článku vypadlo) Golanských výšinách izraelskí vojaci pod rúškom tmy ošetrujú Sýrčanov a vozia ich do nemocníc. Niekoľko desiatok Izraelčanov loví utečencov z mora. No a v Izraeli sú aj utečenci z Afriky, ktorých Izrael má tendenciu vracať do Egypta, lebo ich považuje za bezpečnostné riziko.

Často si spomínam na video Davida Sheena z telavivskej demonštrácie proti Afričanom z roku 2011. Účastníci – vrátane poslanca Knessetu – tam mali tendenciu považovať utečencov za rakovinu a ľuďom, ktorí utečencov podporujú, mali tendenciu nadávať do fašistov, popieračov holokaustu alebo im prípadne hovorili, že sú jedna ruka s Hitlerom. Sudánci do Sudánu, Tel Aviv je pre židov. Sudánci do Sudánu, toto je židovský štát. Poslanec Michael Ben-Ari pochválil starostu Eilatu za jeho prístup k utečencom – nedovolí im chodiť do školy a obmedzuje ich slobodu pohybu. Pán poslanec – prívrženec Kahaneho – zastáva názor, že väčšinu Arabov z Izraela treba vyhnať. Nenávistné myšlienky podobné tým slovenským na akciách proti utečencom.

„Bezpečnostné riziko“ v Izraeli znamená aj tzv. ohrozenie „židovského charakteru“ štátu.

"Čoskoro budeme väčšina" - kampaň liberálno-sionistickej organizácie v Tel Avive proti spoločnému štátu.
„Čoskoro budeme väčšina“ – relatívne nová kampaň „liberálno-sionistickej“ organizácie v Tel Avive proti spoločnému štátu straší ľudí počtom palestínskych detí.

Článok v Nku pomaly zaraďuje Izrael medzi „vítačov“ utečencov ako je dnes v Európe Švédsko alebo Nemecko. Izraelčania s nasadením vlastného života zachraňujú sýrskych utečencov. Pre ich dobro aj časť Sýrie okupujú.

Text venuje 0 (slovom nula) slov problému palestínskych utečencov. Palestínčania sú jednou z najväčších skupín utečencov na svete. Pred vojnou v Sýrii bývali na prvom mieste a myslím si, že ho majú ešte stále. Nko prezentuje humánny Izrael, ochotný pomôcť v znepriatelenej krajine aj bez mierovej dohody. Je úplne bežným javom, že propaganda na svoje ciele zneužíva malé deti. Novinári by to však mali byť schopní a ochotní odhaliť a upozorniť na to. Bohužiaľ, v prípade Izraela a Palestíny redakcia Nka praktizuje presný opak.

Liberáli v Nku asi čakajú, že problém zmizne, keď ho oni odignorujú alebo prikrášlia. No Palestínčania sa nevyparia do vzduchu len za to, že v Nku o nich nemajú záujem. Je najvyšší čas začať so skutočnou žurnalistikou. Prekrúcanie a vynechávanie faktov „novinám“ škodí a čitateľov hnevá. Chce si snáď predplatiteľ Nka za extra peniaze čítať niečo, čo mu ľubovoľná izraelská PR agentúra predostrie na Facebooku zadarmo? V redakcii N sa pri téme Izrael/Palestína nikto nenechá vyrušiť faktami. Keby som dávala Nku svoje peniaze, takýto prístup by ma ešte viac urážal.

Kameňom úrazu všetkých „mierových rokovaní“ je otázka palestínskych utečencov. Túto otázku Nko vytrvale obchádza a ignoruje. Vytrvalo sa vyhýba rasizmu a protimuslimskej nenávisti v Izraeli. Nko príbehy palestínskych utečencov, ktorí nemôžu ísť babke na hrob zapáliť sviečku, nezaujímajú. „Palestínski utečenci“ sú v Nku maximálne heslo alebo štatistika, bez kontextu, bez príbehu, bez pridanej hodnoty informácie, bez ľudskosti. „Okupácia“ sa v súvislosti s Palestínou v Nku objaví raz za uhorský rok a aj to iba ako heslo. Verím, že viacerí v Nku silno prežívajú fikciu „Okupácia“ na ČT2 – mne sa veľmi páči – bez toho, aby si uvedomili, že v Palestíne okupácia je desiatky rokov každodenná realita, svojou brutalitou na míle vzdialená nórskemu seriálu.

Ja mám pred očami už veľa rokov fotku z libanonských hraníc z roku 2000. Vtedy sa izraelská armáda stiahla z „nepriateľskej krajiny“ (Izrael sa aj tejto nepriateľskej krajine tak veľmi snažil pomôcť, až ju 18 rokov okupoval a opakovane bombardoval). Okupácia sa skončila len vďaka tomu, že sa Libanončania násilne bránili a straty boli pre Izrael príliš veľké. Obrázok ukazuje palestínskych utečencov, ktorí sa cez plot na hranici pozerajú na Palestínu.

angry-arab

Spravodlivý mier potrebuje poriadne spravodajstvo. Slová môžu zachrániť život a môžu aj ublížiť – zistila konferencia o úlohe novinárov v utečeneckej kríze. Čo by sa muselo stať, aby začali slovenskí novinári tento poznatok dôsledne uplatňovať v praxi?

 

Teraz najčítanejšie