Tibor Gašpar je súčasťou problému

V posledných dňoch sa veľa hovorí o Tiborovi Gašparovi, lebo urobil niečo, čo príslušník polície urobiť nesmie. Pri vyjadrovaní svojich názorov na verejnosti musí totiž každý policajt, nieto ešte šéf policajného zboru, vystupovať „nestranne a zdržanlivo, tak aby nevyvolal pochybnosť o svojej nestrannosti“. Tým, že Tibor Gašpar podpísal vyhlásenie Nezávislého ekonomického fóra, ktoré je politickou deklaráciou veľmi pochybného obsahu, určite nepostupoval zdržanlivo ani nestranne.  To je ale iba pol biedy. Väčší problém je, že vo viacerých mediálne známych prípadoch nerobil Tibor Gašpar ako policajný funkcionár to, čo robiť mal a čo bola jeho povinnosť. Príklady nasledujú.

V roku 2002 začala polícia vyšetrovať prípad tunelovania spoločnosti Plastika Nitra, ku ktorému došlo v roku 1997, keď tam bol riaditeľom Ľubomír Jahnátek a členom predstavenstva Juraj Široký. V roku 2006 prevzal prípad Úrad boja proti korupcii, ktorému vtedy šéfoval Tibor Gašpar. Úrad ho vyšetroval tak, že vyšetrovateľ nechal uplynúť premlčaciu lehotu a potom vydal uznesenie, že trestné stíhanie zastavuje. Keď sa o tom začalo hovoriť v médiách, riaditeľ Gašpar tvrdil, že prípad bol zastavený aj preto, lebo sa nestal žiaden trestný čin. Vtedajší hovorca prokuratúry pre média potvrdil, že to nie je pravda, lebo prípad zastavili iba pre jeho premlčanie.

Vo februári 2006 bývalý riaditeľ SIS Ladislav Pittner dostal spravodajskú informáciu o tom, čo sa deje v byte na Vazovovej ulici, v ktorého susedstve býval analytik SIS Peter Holúbek. Pittner túto informáciu poslal nielen premiérovi Dzurindovi, ale aj polícii. Vtedajší policajný prezident Anton Kulich a ani Tibor Gašpar ako riaditeľ Úradu boja proti korupcii s týmto podnetom SIS nič neurobili. O tri roky neskôr, keď už nielen podnet, ale celý spis dostal úrad na stôl, lebo novinár Tom Nicholson ho pripojil k svojmu trestnému oznámeniu, opäť nepostupoval tak, ako podľa zákona mal. Skonštatoval to Jozef Šátek, bývalý vysoký policajný funkcionár , ktorý napísal, že podľa jeho informácií to bol práve riaditeľ úradu Gašpar, kto rozhodol, že Nicholsonovo trestné oznámenie budú preverovať len pracovníci kriminálnej služby, a to mimo rámca Trestného poriadku. Toto „operatívne preverovanie“ sa ukončilo bez podnetu na trestné stíhanie. Napriek tomu, alebo možno práve preto, Tibor Gašpar postupoval vyššie – v roku 2012 sa stal prezidentom policajného zboru.

Recidivista  a bývalý člen policajného zboru Jozef Drag v roku 2011 pred súdom vyhlásil, že Tibor Gašpar prevzal úplatok vo výške 10-tisíc eur. Obvinenie sa prešetrovalo a policajný prezident dal na Draga trestné oznámenie. Polícia dospela k záveru, že prevzatie úplatku sa nepreukázalo, ale – čo je pozoruhodné – neobvinila Jozefa Draga z krivej výpovede. Čo dáva zmysel iba vtedy, ak niekomu záležalo na tom, aby sa prípad krivej výpovede alebo ohovárania nedostal pred súd a ani pred oči a uši verejnosti.

Osobný príspevok prezidenta Gašpara v prípade Ladislava Bašternáka máme ešte v čerstvej pamäti. Keď prezident republiky Andrej Kiska vyhlásil, že nik nemôže veriť tomu, že by niekto v hotovosti zaplatil dvanásť miliónov eur, ako to tvrdil pán Bašternák, Tibor Gašpar vyhlásil: „Možno neprezradím nič zásadné, ak poviem, že vo vyšetrovacom spise sa hovorí, že táto suma bola zaplatená na viackrát, minimálne na trikrát. A už je to rozdiel.“ Aký je to rozdiel a v čom je ten rozdiel, policajný prezident novinárom ani verejnosti nevysvetlil.

Kto sa chce komplexne zaoberať otázkou, prečo v tejto republike nie je korupcia na najvyšších miestach odhaľovaná a trestaná, musí vziať do úvahy aj to, kto tu dlho viedol Úrad boja proti korupcii a stále vedie policajný zbor.     

Marián Leško

Aj Vás štve korupcia? Prihláste sa na odber nášho newslettera, aby sme Vás mohli informovať, ako sa nám v boji proti korupcii darí a ako sa aj Vy môžete do neho zapojiť.