Denník N

Už vieme, že hrádza proti fašizmu nevznikne. Namiesto toho kotlebovci podržali koalíciu.

Zdroj: thenewword.co.uk
Zdroj: thenewword.co.uk

Premiér Fico hovoril o Cigánoch, poslanec ĽSNS hlasoval s koalíciou a Richard Sulík by nedbal hlasovať s Kotlebom. Ukázalo sa, že keď bude mať hrádza proti fašistom vzniknúť, nevznikne.

• Po poslancovi Mizíkovi, ktorý prezidenta Kisku kritizoval za vyznamenanie Židov, prezidenta kritizoval aj premiér Fico. Za vyznamenanie osôb, ktoré boli proti vzniku republiky.

• Policajný prezident Gašpar podpísal konšpiračný dokument. Lucia Žitňanská povedala, že to nie je v poriadku, ale Robert Kaliňák povedal, že to v poriadku je.

Armádni športovci robia službu našej krásnej malej malebnej rodnej vlasti krajine Slovensku, povedal minister obrany a ukázal, že nie je nič lepšie ako štát v rukách nominantov SNS.

• Prezident Kiska varoval pred širiacou sa nenávisťou a premiér Fico hovoril o Cigánoch. A na druhý deň to zopakoval.

renmik
Mimoriadne vyrovnaný súboj predviedli Renáta Zmajkovičová a Jozef Mikloško.

Opäť sa spomínali katastrofálne výsledky žiakov v medzinárodných testoch a hovorilo sa o tom, že produkujeme mladých nepripravených na život. Ale nehovorilo sa o tom príliš. Premiér namiesto toho riešil vyznamenania, predseda parlamentu kapitánske výložky a líder opozície to, či jeho oponent v diskusii berie drogy.

Aj tá diskusia bola iná, bola to diskusia zbytočná: jej účastníci sa nedokázali dohodnúť ani na tom, čo to ten fašizmus vlastne je. Dohodli sa len na tom, že ten druhý je absolútne pomýlený a nedá sa s ním dohodnúť.

Niektorí vraveli, že to charakterizuje náladu, ktorá na Slovensku vládla: nikto nemal spojencov, každý mal len protivníkov. Ktosi parafrázoval Klub bitkárov a povedal, že videl najlepšie mozgy svojej generácie hádať sa o názvoch uprostred revolúcie. A Fedor Gál povedal, že ak tí skutoční fašisti diskusiu sledovali, museli mať sviatok. A mnohí si mysleli, že je to pravda, ale iní hovorili, že Fedor Gál má neslovanský vzhľad.

Vlastne vládol pokoj. Riešili sa problémy, ktorým už okrem priamych účastníkov nikto nerozumel, a o fašistoch počuť nebolo. Čo znamenalo len to, že kým si všetci riešili osobné problémy, oni potichu pracovali. Raz si budeme môcť povedať, že takto vyzeral rozbeh k horším časom.

(Niežeby premiér nechcel odpovedať na otázky, len tie otázky nie sú správne.)

Poslanec Mazurek bol na služobnej ceste v Číne, kde videl telesné tresty a poslanec Kotleba povedal, že telesné tresty by sa mu páčili. A poslanec Kecskés z tej istej strany podporil koalíciu, aby sa kauza predsedníctva ďalej nevyšetrovala. A nebolo to prvýkrát, čím potvrdil, že ĽSNS vonkoncom nie je ako ostatné strany.

Richard Sulík v onej diskusii povedal, že by sa s Kotlebom v mene dobrého návrhu spojil, čím zas potvrdil, že naozaj úprimne nerozumie, prečo sa s fašistami nehlasuje. Stranícky kolega Poliačik sa mu to síce pokúsil vysvetliť, ale Sulík viac nereagoval a tým bolo povedané všetko.

O hrádzi proti extrémizmu sa vôbec hovorilo veľa, keď však prišlo na konkrétne činy, každý si našiel svoje dôvody, prečo sa to práve teraz nedá. Čoraz viac bolo jasné, že keď tú hrádzu proti fašizmu jedného dňa budeme naozaj potrebovať, nikto ju nepostaví a to bude koniec.

gen
Tu je osem krokov vedúcich ku genocíde. Na upokojenie možno povedať, že proces sa v každom štádiu môže skončiť, len je to čím ďalej ťažšie. A menej pravdepodobné.

Poslanec Mizík povedal, že svoje vyjadrenia o Židoch nemyslel tak, ako ich napísal – ako ich myslel, nespresnil. A Židia sa po chazaroch dočkali nového označenia: stali sa z nich osoby s neslovanským vzhľadom a tento výraz sa tešil veľkej popularite, lebo každý konečne mohol nenávidieť bez toho, aby mal zlý pocit.

Za pozornosť tiež stálo, že po pomenovávaní nepriateľov a spisovaní zoznamov sa extrémisti posunuli priamo k rečiam o fyzickej likvidácii. A to bol dôležitý krok – opäť sa posunula hranica toho, čo je prijateľné, padla ďalšia zábrana. Za ňou už existovala len jediná zastávka: fyzické násilie. Inak povedané, smrť civilov.

Tento pohyb bol síce popri hádkach o výložky a debatách o tom, či sa s fašistami hlasuje, neviditeľný, ale o to dôležitejší. Hovoril, že situácia nie je taká vážna, ako ju vidíme, ale omnoho vážnejšia. Znamenalo to, že sa mení tak rýchlo a zhoršuje sa tak prudko, že si to nevieme ani predstaviť.

Ktosi si spomenul, že takto pred rokom sme na politickej scéne mali strany, s ktorými sa dalo hodnotovo nesúhlasiť, dnes to znelo ako rozprávka z inej doby. Málokto – a najmenej zo všetkých šéf opozície – si uvedomoval, že už nevedieme spor o hodnoty, ale boj o prežitie. A prehrávame.

Za posledný rok sa situácia zmenila výlučne k horšiemu, ak by niekto pred 12 mesiacmi povedal, že sa budeme nachádzať práve tu, bol by právom za blázna. Tu však sme – už nie z mesiaca na mesiac, ale z týždňa na týždeň smerujeme ku dnu. Príznakov je toľko, že ich nestíhame ani zaznamenávať.

V minulom týždni sme dostali odpoveď na otázku, či vznikne hrádza proti fašizmu. Nevznikne, a tak túto otázku môžeme nahradiť aktuálnejšou.

Ako ďaleko sme od násilia?

Tu je Andrej Danko na tento týždeň, radi ma môžete mať tu.

dan

Teraz najčítanejšie