Klasický Shakespeare po francúzsky

Francúzskemu skladateľovi Charlesovi Gounodovi sa priečila pompéznosť grand opéra, veľkej opery, pre ktorú boli príznačné vyšší počet účinkujúcich, veľké scény a bohaté orchestrálne zastúpenie. Stále viac zameriaval svoje diela meditatívnejšie.

Samozrejme, nebol prvý, kto zhudobnil klasický príbeh Romea a Júlie. Bol však prvým autorom, ktorý sa orientoval na pôvodnú Shakespearovu drámu, preto v opere nechýba žiadna podstatná zložka vyvrcholenia a rozuzlenia príbehu tak, ako ho poznáme z literatúry.

Vďaka meditatívnosti Gounodova hudba viac vystihuje vnútorný svet hlavných postáv ako ich konanie. Z tohto vyplýva viacero záverov: napríklad sa nemôžeme čudovať, že dielo plné hudobnej charakteristiky mnohovrstevnej ľudskej mysle nedokáže zasiahnuť diváka s rovnakým účinkom ako dramatické či baletné spracovanie na scéne toho istého divadla.

V Gounodovej opere sa viac než ansámblové zložky uplatňujú veľké sólistické partie. Širokou klenutou melódiou dielo prekonalo operu Vincenza Belliniho (Montekovci a Kapuletovci) na ten istý námet a zostalo až do novej doby ukážkou najčistejšieho typu lyrickej opery.

S touto charakteristikou diela by zrejme súhlasil aj slovinský režisér Diego de Brea, ktorý v jednom rozhovore doplnil: „Keď ľudia počujú Romeo a Júlia, okamžite im príde na um veľká láska. Ale tento príbeh nie je len o nej. Sú tu dve najmocnejšie a znepriatelené rodiny zaoberajúce sa oportunizmom, peniazmi a politickými sobášmi.“

Divadelná scéna počas trojhodinového predstavenia pracuje s minimálnym využitím kulís. Javisko je po bokoch otvorené, dramatický účinok režisér okrem silného príbehu postavil iba na svetlách – ktoré, treba povedať, naozaj sú pôsobivé. Na druhej strane sa speváci dostali do nezávideniahodnej situácie: byť sám na prázdnom veľkom javisku a pritom udržať dramatickú líniu diela je nemožné.

To vyvolalo rôzne reakcie – časť publika potešilo, že sa príbeh sústredil predovšetkým na vnútorný svet Romea a Júlie, iným pripadalo predstavenie vyslovene nudné. Ja sa pripájam k početnejšej prvej skupine.

Neľahkej úlohy veľkého hereckého a osobnostného odhalenia sa počas oboch víkendových premiér (z dôvodu choroby ostatných sólistov) zhostili Eva Hornyáková ako Júlia a Kyungho Kim ako Romeo. Juhokórejský tenorista poteší výbornou francúzštinou a zvučným hlasom v celom registri, trochu mu však chýba milenecká vášeň, na akú sme už pri Romeovi v takmer každom spracovaní zvyknutí. Eve Hornyákovej sme zase schopní uveriť jej konanie na pódiu, horšie to však bolo so speváckou istotou vo výškach a jej výslovnosťou (to je inak problém, ktorý, bohužiaľ, francúzštinárovi neunikol pri väčšine sólistov).

Počas troch hodín sa na pódiu vystriedajú s väčšími či menšími rolami aj Júliin bratranec Tybalt (v prvej premiére Martin Gyimesi), pestúnka Gertrúda (Denisa Šlepkovská), gróf Pâris (Roman Krško) a ďalší. Každá postava má variáciu minimálne dvoch sólistov, čo ponúka širokú škálu kombinácie predvedenia opery. Orchester SND diriguje Rastislav Štúr.

V role Romea sa budú striedať traja tenoristi: už spomínaný Kyungho Kim, Tomáš Juhás a Ľudovít Ludha. Každý z nich je iným Roómeom. Keďže sme mali možnosť počas dvoch premiér zažiť iba jedného Romea a jednu Júliu, aj pri návšteve repríz sa môžete cítiť ako na premiére.

Gounodova opera Romeo a Júlia ponúka klasiku vo francúzskom jazyku. Pripravte sa na absenciu kulís, veľa dymových clon a ostré efektné svetlá. Ak sa vám podarí naladiť sa na citovú vlnu hlavných protagonistov, budete túto operu vnímať ako esenciu romantiky.

Recenzia / opera

Hudobné naštudovanie: Rastislav Štúr
Dirigent: Rastislav Štúr, Dušan Štefánek
Réžia: Diego de Brea
Dramaturgia: Slavomír Jakubek
Scéna: Marko Japelj
Kostýmy: Blagoj Micevski
Zbormajster: Pavol Procházka
Účinkujú: Eva Hornyáková, Ľubica Vargicová, Jitka Sapara-Fischerová, Denisa Šlepkovská, Martin Gyimesi, Maxim Kutsenko, Roman Krško, Marek Pobuda, František Ďuriač, Sergej Tolstov, Ján Ďurčo, Ľubomír Popik, Tomáš Juhás, Kyungho Kim, Ľudovít Ludha
Najbližšia repríza: 19. marca