Konkurzný sudca: najčastejšou obeťou záplav, požiarov a krádeží je účtovníctvo

Čo obnáša práca sudcu? Koľko prípadov vybavíte za mesiac alebo za rok?

Závisí to od konkrétneho druhu agendy. Ja mám zverené špecifické prípady, ktoré sa týkajú obchodného registra, konkurzov a incidenčných sporov. Rádovo sú to stovky vecí ročne.

Ste sudca, ktorý má na starosť aj rušenie firiem. Máte pocit, že je to oblasť práva, ktorá je upravená dobre, alebo je skôr problematická?

Každý systém potrebuje vylaďovanie pravidiel. Vždy je potrebné, aby reagoval na podnety z praxe. Akoby bolo slovenskou špecialitou, že vždy keď prijmeme nejaké nové pravidlá, množstvo ľudí začne hneď rozmýšľať, ako sa dajú obchádzať.

Netvrdím, že pri zrušovaní spoločností je všetko ideálne. Myslím si ale, že pokiaľ ide o záujmy veriteľov, do júla minulého roku boli dostatočne chránené. Veriteľovi stačilo preukázať, že je veriteľom spoločnosti a konanie mohol navrhnúť prerušiť – aj opakovane. V čase prerušenia mohol iniciovať rôzne druhy konaní s cieľom vrátiť prípadný ušlý majetok spoločnosti naspäť.

Ako je to teraz?

Od júla platí nová úprava Civilného mimosporového poriadku. Možnosť podať návrh na prerušenie konania zostala už len daňovým a colným orgánom. Súkromní veritelia ju stratili. Je otázka na diskusiu, či to je správne a či by nebolo namieste vrátiť im možnosť prerušiť konanie.

Čo to v praxi znamená? Keď je môj dlžník v procese rušenia firmy a ide mi „zmiznúť,” nedokážem s tým po novom nič urobiť?

Súkromný veriteľ už tak ľahko nemôže prerušiť konanie o zrušenie spoločnosti. Zostala mu možnosť podať návrh na konkurz. Keď súd začne konkurzné konanie, zo zákona sa preruší konanie o zrušenie spoločnosti. To ide relatívne rýchlo, pretože súd má na začatie konania len pätnásť dní.

Pri konkurzoch mi bola vždy záhadou jedna praktická vec. Na vyvolanie konkurzu treba vždy dvoch rôznych veriteľov. Ako sa veriteľ dozvie o nejakom ďalšom?

Môže hľadať vo verejných registroch. Zdravotné poisťovne a daňové úrady svojich dlžníkov zverejňujú. Rovnako si môže cez infožiadosť vyžiadať zo súdu zoznam exekúcií vedených voči svojmu dlžníkovi. Alebo niekedy sa veritelia hľadajú aj cez inzerát.

Veriteľom firmy môže byť aj daňový úrad, zdravotné poisťovne alebo iné štátne orgány. Správajú sa zodpovedne a zaujímajú o stav svojich pohľadávok?

Ja daňové úrady, sociálnu poisťovňu aj zdravotné poisťovne poznám ako relatívne aktívnych veriteľov. Napríklad v konkurzných konaniach sa zúčastňujú schôdzí veriteľov.

Existuje niekoľko dôvodov, pre ktoré možno zrušiť firmu. Jedným z nich je situácia, keď firma dva roky po sebe súdu nepošle účtovné závierky. Tie pritom môžu byť na webe Ministerstva financií, ak firma podala daňové priznanie. Je teda tento dôvod na zrušenie firmy primeraný?

Neviem, čo k nemu zákonodarcu viedlo. Mohlo to byť motivované tým, že neukladanie účtovných závierok veriteľ ľahko zistí z verejného registra a môže naznačovať, že ide o tzv. mŕtvu spoločnosť. Iné dôvody pre zrušenie spoločnosti nemusia byť veriteľom zistiteľné. Takým je napríklad dôvod, že spoločnosť nemá oprávnenie na užívanie svojho sídla.

Využíva sa nezverejnenie závierok na zrušenie spoločnosti raritne, alebo riešite viacero takýchto prípadov?

Tento dôvod sa stále využíva, hoci v minulosti sa využíval ďaleko viac. Momentálne sa najčastejšie začína konanie o zrušenie preto, že spoločnosť nevie preukázať užívacie právo k svojmu sídlu.

O práve užívať sídlo vie asi iba samotná firma. Kto v takomto prípade podáva podnet na jej zrušenie?

Nemám presnú štatistiku, ale najčastejším subjektom, ktorý podáva návrh na zrušenie, je vlastník nehnuteľnosti, v ktorej má spoločnosť zapísané sídlo.

Je zrušenie pre dve po sebe neodovzdané závierky najlacnejším spôsobom?

Nie, pretože súdny poplatok sa neplatí pri žiadnom konaní o zrušení spoločnosti. Ale z časového hľadiska je dôvod pre neukladanie účtovných závierok najzdĺhavejší. Vytvoriť ho trvá minimálne dva roky.

Keby niekto chcel umelo vytvoriť zámienku pre zrušenie spoločnosti, najjednoduchší spôsob by bol cez vrátenie živnostenských oprávnení a ukončenie podnikania. To dokážete urobiť zo dňa na deň. Prídete na Živnostenský úrad, vyplníte jedno tlačivo a máte dôvod na zrušenie spoločnosti.

Pri nezverejnených závierkach je pre firmu veľmi jednoduché zrušiť celý proces tak, že ich jednoducho donesie na súd.

Mnohé spoločnosti to aj robia.

Preto to skôr vyzerá byť bič len na tie, ktoré skutočne fungujú a majú záujem fungovať ďalej. Firmám, ktorým ich zrušenie vyhovuje, to uľahčuje prácu. Stačí im tváriť sa ako mŕtvy chrobák a v podstate sa im ulahodí.

Treba vnímať zmysel tej právnej úpravy. Má zabezpečiť, aby obchodné spoločnosti podnikali v súlade so zákonom. Najprv spoločnosť dostane možnosť v lehote tridsiatich dní odstrániť dôvody pre konanie o jej zrušenie. Až potom nasleduje ďalší proces, ktorý vedie k zrušeniu spoločnosti a jej výmazu z obchodného registra.

Druhý cieľ je dosiahnuť čistenie obchodného registra. Aby došlo k zrušeniu a výmazu tých spoločností, ktoré sú takzvane mŕtve.

Čo musí súd preskúmavať, keď ruší firmu kvôli dvom nezverejneným závierkam? Je nejaký rozdiel oproti prípadu, keď firmu ruší pre chýbajúce sídlo?

Rozdiel je v tom, že pri zrušení pre neukladanie účtovných závierok za dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe existuje zákonná domnienka nemajetnosti spoločnosti. Pri iných dôvodoch zrušenia takáto domnienka nie je.

Pri nezverejnených závierkach je teda predpoklad, že firma je nemajetná. Má súd povinnosť skúmať, či firma skutočne majetok nemá?

Súd nemá túto povinnosť.

Predstavme si, že by konateľ na súd doniesol účtovnú závierku, v ktorej majetok vykazuje. Nie nejaké zmenky ale majetok, ktorý sa dá ohmatať. Mohol by súd napriek tomu dospieť k záveru, že ten majetok reálny nie je a firmu zrušiť?

Táto zákonná domnienka nemajetnosti je vyvrátiteľná. Každý, kto preukáže právny záujem, môže súdu preukázať, že neplatí. Môže sa ozvať niekto, kto súdu oznámi, že má vedomosť o majetku spoločnosti – najmä hnuteľnom a neregistrovanom vo verejných registroch. To je zmysel zverejnenia oznámenia o vedení konania v obchodnom vestníku. Veritelia môžu v lehote polroka preukazovať, že je to inak. Ale je to závislé na ich aktivite.

Nestačí ten konateľ, ktorý by na súd prišiel s podpísanou účtovnou závierkou, v ktorej je uvedený hmotný majetok?

Keby konateľ takto prišiel a snažil by sa dokazovať, súd by to nehodil do koša. Zaoberal by sa tým. Spoločnosť je vždy účastníkom konania a vždy sa jej doručuje.

Neurobí to už tým, že súdu odovzdá účtovnú závierku? Závierka je záväzný dokument, podľa ktorého sa napríklad stanovujú dane. Zákon upravuje, ako má vyzerať a hovorí, že má podávať pravdivý obraz o majetku a finančnom stave firmy. Napriek tomu sa súd závierkou nemusí zaoberať.

Súd to môže vziať do úvahy. Treba si však uvedomiť, že účtovná závierka zachytáva stav majetku k dátumu, ku ktorému je vypracovaná. Súd rozhoduje spravidla neskôr. Ja mám napríklad vo zvyku preverovať kataster, či sa v ňom neobjaví nejaká nehnuteľnosť. Snažím sa preveriť evidencie hnuteľného majetku.

Ak tomu rozumiem správne, je to už ale nadpráca nad akési minimum, ktoré zákon požaduje.

Asi áno. Takto by sa to dalo povedať. Chcel by som tam zdôrazniť jednu vec. Zákon je postavený na aktivite veriteľov a na starej právnickej zásade „právo patrí bdelým.“ V tomto zmysle treba vnímať aj dva mechanizmy, ktoré sú stanovené na ochranu veriteľov. Tým prvým je zverejnenie oznámenia v obchodnom vestníku o tom, že sa vedie konanie. To umožňuje podať návrh na prerušenie. A tiež, ak má veriteľ vedomosť o majetku dlžníka a je schopný vyvrátiť zákonnú domnienku nemajetnosti, mal by to urobiť.

Môže veriteľ dokazovať aj svedeckými výpoveďami? Môže si predvolať konateľa a pýtať sa ho, kde je majetok zo závierky?

Áno, dokazovanie tam možné je. Keď ho niekto navrhne, súd zváži, či to má zmysel.

V jednom takomto prípade firma v účtovnej závierke tvrdila, že ma obrovský majetok. Súd však nezískal informáciu, že by bol reálny. Skonštatoval, že konateľ si nesplnil povinnosť, keď neuložil účtovné závierky do zbierky listín a spoločnosť „odmenil“ zrušením. Konateľ naďalej pôsobí v desiatke spoločností – bez postihu.

Toto je otázka, ktorá by možno mala smerovať na aplikáciu trestného práva. Súd, ktorý ruší obchodnú spoločnosť však nie je trestným ale registrovým súdom.

Súd zistí porušenie zákona a akoby to tým končilo. Akoby tu nebol orgán alebo systém, ktorý zabezpečí, že porušenie zákona bude mať nejaký následok – napríklad priestupkové konanie, trestné konanie či zákaz činnosti.

Počas činnosti sudcu som podával niekoľko trestných oznámení, keď som na niečo narazil. Keď mi bol predložený dôkaz, ktorý sa javil byť sfalšovaný, podal som trestné oznámenie.

Pri trestných oznámeniach to je pomerne jasné. Keď sudca ako orgán moci narazí na trestný čin, zrejme má povinnosť konať.

Máte určitú kategóriu trestných činov, pri ktorých neoznámenie je trestné.

Tá je dosť úzka.

Pri zvyšnom okruhu trestných činov nie je nepodanie trestného oznámenia sankcionovateľné. Je to na úvahe konkrétneho sudcu. Poviem ešte jednu všeobecnú skúsenosť z konkurzných konaní aj z konaní o zrušení spoločností. Zdá sa, že účtovníctvo je na Slovensku najlukratívnejšia komodita, pretože je najčastejšou obeťou krádeží, záplav a požiarov. Ak niekto niečo ukradne zo zaparkovaného auta, tak je to vždy len účtovníctvo.

Stále to znie paradoxne. Konateľ si nesplní zákonnú povinnosť a to tak závažne, že mu súd zruší firmu. Napriek tomu je mu dovolené pôsobiť v ďalších firmách.

To je vec nastavenia jednotlivých sankcií. Tu je stanovená sankcia za porušenie obchodného zákonníka v podobe zrušenia spoločnosti. Či treba vyvodzovať nejaké konzekvencie v oblasti trestného práva, je na debatu. Trestné právo má byť vždy „ultima ratio“ – prostriedok poslednej voľby.

Dnes je diskvalifikovaný ten konateľ a spoločník, o ktorom konkurzný súd rozhodne, že nepodal včas návrh na konkurz. Alebo ten, o ktorom tak rozhodol trestný súd. Je na debatu, či nie je namieste dôvody diskvalifikácie rozšíriť.

Ako zabezpečiť, aby majetok rušených spoločností bol preskúmateľný? To je asi najsilnejšia ochrana veriteľov.

Viem si predstaviť obdobný mechanizmus, aký je pri návrhoch na konkurz. Kvalifikovaná osoba by preskúmala nielen majetok dlžníka, ale aj transakcie, ktoré spoločnosť urobila za posledných päť rokov. Zistila by, či sa tam nevyskytnú transakcie, ktoré by boli odporovateľné a možno by viedli k návratu ušlého majetku. Je však potrebné zabezpečiť, aby to bolo z niečoho hradené. Môj nápad je, že súdny poplatok za zápis spoločnosti do obchodného registra by sa mohol zrušiť, alebo navýšiť a premeniť na účelovo viazaný depozit v štátnej pokladnici. Pri rušení spoločnosti by slúžil práve na financovanie prieskumu jej majetku a v minulosti vykonaných transakcií.

Peter Kunder

Rozhovor bol autorizovaný. Jaroslav Macek pri autorizácii nič podstatné nezmenil.

Ak chcete mať najčerstvejšie informácie o našej práci, sledujte facebookovú stránku Aliancie Fair-play. Môžete nás aj veľmi jednoducho finančne podporiť a podieľať sa tak na našom úsilí. Ďakujeme.

Ďakujeme všetkým darcom, ktorí nás podporujú priamo alebo cez 2 percentá z daní.