Voľby – jednokolové horšie ako dvojkolové. A župné? Radšej žiadne.

Jednokolové voľby (v angličtine “first past the post”) využívajú napríklad aj USA. Podstatné je, že tam majú dlhodobú tradíciu dvoch veľkých strán a tak výhody jednokolového systému (jednoduchosť, rýchlosť, nižšie náklady a pod.) prevážia nad nevýhodami. Naopak, na Slovensku politické strany vznikajú a zanikajú ako huby po daždi na vrchole hubárskej sezóny a máme ich tu celú plejádu, od veľkých populistických, po drobný “planktón”, ako sa bol kedysi býval láskyplne vyjadril úspešný gazda pravice.

Hlavný problém jednokolového systému vidím v tom, že kazí primárny účel volieb – výber toho, čo najviac zodpovedá mojím preferenciám. Ako v prvom, tak v druhom kole.

Jednokolový systém naopak núti taktizovať namiesto vyberania preferovaných kandidátov. Tlačí subjekty do neprirodzených politických dohôd. Ľudia budú rozmýšľať nad tým, ako sa podľa nich budú rozhodovať iní a stúpne dôležitosť prieskumov. Toto sú veci, ktoré by mali byť pri pozitívnych voľbách sekundárne.

A samozrejme, výsledok môže poľahky dopadnúť tak, ako veľká väčšina voličov nechcela.

Nalejme si čistého vína, ako je to na Slovensku – veľká masa – historicky cca stabilných 50% – volí veľkohubých populistov, sofistikovanejšia časť voličstva je prirodzene rozdrobenejšia a náročnejšia.

Nie je preto prekvapivé, že Smeru táto zmena vyhovuje. A nie kvôli Kotlebovi.

Keď si BB vybrala Kotlebu, nech. Bolo to výborné poučenie pre budúcnosť a som presvedčený, že BB sa poučila. A ak si ho vyberú opäť – je to ich voľba aj so všetkými následkami.

Nepáči sa mi ani to, že týmto spôsobom sa význam a hrozba trubirohov typu Kotleba na Slovensku umelo nafukuje. Ak sú správy plné toho, ako sa kto s kým spája a nespája, “aby porazil Kotlebu”, jednoduchý kotlebovolič počuje jediné: Kotleba je určite relevantný. V skutočnosti jeho relevantnosť našťastie zďaleka nie je taká veľká.

Ten jednoduchý kotlebovolič potrebuje na to, aby precitol, priamočiary mesidž: Len debili volia grázov a fašistov.

Prečítal som si niekoľko článkov o tejto zmene a ako zvyčajne na Slovensku, veľmi ťažko nájsť niečo, čo by aspoň vzdialene pripomínalo dôkladné zdôvodnenie zmeny s posúdením kladov a záporov. Odcitujem aspoň jeden chabý pokus a nechám ho čitateľovi samému posúdiť vo svetle toho, čo som napísal vyššie (zdroj):

S nápadom na zmenu prišiel poslanec Martin Glváč. Tvrdí, že nerobia zákony proti niekomu, ale pre niečo. “Kotleba vyhral minule v druhom kole. Ak chceme poraziť extrémistov, tak len spoločným kandidátom.”

No a mimochodom – naozaj potrebuje Slovensko župy s ich mini-parlamentami, županmi a všetkými zbytočnými teplými flekmi okolo toho, umelo vyrábanými kompetenciami a vyhodenými peniazmi na to všetko?

Naša krajina má cca 5 miliónov obyvateľov. Na svete je asi 50 miest, ktoré majú viac obyvateľov ako Slovensko. Napríklad Londýn, s cca dvojnásobkom obyvateľov ako celé Slovensko má 33 volených samospráv. A nad tým len jedno 25-členné zhromaždenie.

Dnes sa od aktívneho človeka zo slovenskej obce neočakáva, že pôjde len raz do roka do okresného mesta a do hlavného mesta zavíta raz za život. Svet sa zmenšil, mobilita zvýšila.

Intuitívne sa mi preto javí “župná úroveň samosprávy” ako zbytočný luxus, z ktorého profitujú skôr rôzni lokálni špekulanti-politici a na nich prisaté korupčné pijavičky.

Pochopiteľne, územné členenie župného typu z rôznych (skôr administratívnych) dôvodov treba, ale myslím si, že sa to dá pohodlne a efektívne vyriešiť “lean” spôsobom – zúžiť župy na minimalistickú štátnu správu a nebrániť / podporovať neformálne združovanie lokálnych municipalít na územnom princípe pre koordináciu na “middle tier” úrovni samosprávy.

Každopádne, to by mala byť téma pre odborníkov. Obávam sa ale, že na Slovensku je to skôr téma pre ryby, ktoré si rybník samé nevypustia.