Kedy bude slovenské zdravotníctvo prosperovať?
Teda, aby som bol presný, ono prosperuje, ale len z pohľadu majiteľov lukratívnych zdravotníckych zariadení, akými sú súkromné rádiodiagnostické pracoviská, niektoré laboratóriá (napr. kamarátov z Košíc), vybrané pracoviská jednodňovej chirurgie (napr. ortopedické), niektoré súkromné nemocnice a pod.
Ako to funguje?:
Jedinou a podstatnou podmienkou prosperity týchto zariadení je, aby ich vlastnili „správni chlapi“ so „správnymi kontaktmi“ na správnych „Slovensku oddaných politikov“ (rozumej mafiánskych olgarchov v bielych golieroch). Ak má majiteľ zdravotníckeho zariadenia takéto známosti, krajskí riaditelia pobočiek zdravotných poisťovní sú pre neho len bezvýznamné nuly. Limity si vybavujú priamo s generálnymi riaditeľmi poisťovní. Ale sú aj takí, ktorí ignorujú aj tých a túto „špinavú prácu“ namiesto nich vykonávajú „biele kone“, ktoré naoko vlastnia uvedené prosperujúce zdravotnícke zariadenia. Za bielymi koňmi sú však biele goliere. Toto nie je konšpirácia, to sú holé fakty, ktoré sa však veľmi ťažko dokazujú.
Prosperita zdravotníckeho zariadenia stojí a padá na finančných limitoch, ktoré zdravotnícke zariadenie dostane od poisťovní. Je len málo výnimiek, medzi ktoré patria niektoré stomatologické pracoviská, ktoré prosperujú aj bez zmlúv s poisťovňami, ale takých je u nás ako šafranu a sú väčšinou len vo veľkých mestách, pretože v bežnom okresnom meste by sa neuživili.
Ako sa tieto zdravotnícke zariadenia vybavujú?
Vyššie uvedené pracoviská, na to aby poskytovali tú najmodernejšiu zdravotnú starostlivosť, musia byť špičkovo vybavené. Len málo je medzi nimi takých, ktoré si ich majitelia vybudovali postupne sami a zo svojich alebo na Slovensku požičaných finančných prostriedkov. Mnohé z nich sa vybudovali z eurofondov a nórskych fondov. O transparentnosti ich získavania škoda hovoriť. Ak majiteľ takéhoto zdravotníckeho zariadenia nemá príslušnú politické krytie, o týchto fondoch sa mu nemôže ani snívať.
Netransparentné „verejné obstarávania“ v štátnych zdravotníckych zariadeniach
Piešťanské CT je len vrcholom ľadovca a už teraz možno vopred predpokladať, ako vyšetrovanie dopadne. A podobných „CT“ je v slovenskom zdravotníctve toľko, že keby sa spočítali iba provízie, ktoré za ich nákup „biele kone a biele goliere“ zinkasovali, bol by to taký balík, ktorý by stačil na slušné mzdy radovým zdravotníkom na niekoľko rokov. Nuž, ale potom by tie „slušné mzdy“ nemohli mať ich nadriadení, ktorí sa na svojich postoch držia len preto, lebo sú spriaznení s politickými špičkami.
Vysoké náklady na vyšetrenia a liečbu?
Žiaden problém. Niekto to zaplatiť musí a ten niekto je buď pacient alebo jeho zdravotná poisťovňa. Kategorizácia liekov každý mesiac a povolenie na ich reexport môžu v praxi znamenať aj to, že slovenským pacientom chýbajú. A nielen to. Ak sa cena lieku, resp.. doplatok pacienta z mesiaca na mesiac zvýši z jedného-dvoch eur na dvanásť, budí to silné podozrenie, že výrobcu lieku chce niekto vyštvať zo slovenského farmaceutického trhu alebo že dala málo tam, kde sa to na Slovensku vyžaduje.
Vyšetrenia a lieky mnohokrát zbytočne.
Napriek tomu, že na vyšetrenie k lekárovi –špecialistovi sa vyžaduje výmenný lístok od všeobecného lekára a vedúci predstavitelia slovenského zdravotníctva sa snažia pasovať všeobecných lekárov za akýchsi strážcov financií v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, akosi sa im to nedarí. Slovenský pacient je prevyšetrený a prekŕmený liekmi. Všeobecní lekári, česť výnimkám, často tieto úlohy nezvládajú. Na druhej strane im situáciu komplikujú aj lekári – špecialisti tým, že nie sú schopní sa na pacienta pozrieť ako na celého človeka a nezohľadňujú liekové interakcie u pacienta, trpiaceho viacerými chorobami, neodoberajú podrobnú liekovú anamnézu a nesnažia sa vždy voliť pre pacienta optimálnu alternatívu liečby. S vyšetreniami je to podobné. Často sa ordinujú duplicitné, ba až triplicitné vyšetrenia bez toho, aby sa lekár pacienta opýtal, či podobné vyšetrenia v nedávnej minulosti náhodou neabsolvoval. Nie sú zriedkavé prípady, že pacient, odoslaný do nemocnice, má odobrané krvné testy, ktoré vyšetrovalo to isté laboratórium, ale nemocničný lekár si ich naordinuje znova. Z ambulantných pacientov sa často stávajú zdravotní turisti a chodia sa vyšetrovať v jednom mesiaci k dvom, niekedy aj viacerým lekárom tej istej odbornosti, lebo „čo keby sa niečo prehliadlo“. Poisťovne platia hlava-nehlava a využívajú to najmä vyššie uvedené zdravotnícke zariadenia, ktoré majú lukratívne limity, takže pre ne je často dôležitejšia kvantita, ako kvalita. Stretnúť na Slovensku pacienta, ktorý absolvoval za dva mesiace päťkrát CT a dvakrát MR nie je žiadna rarita. Dôvody sú zainteresovaným jasné. Peniaze, peníze, pěneži. Odkiaľ a do čieho vrecka, je zbytočné opakovať.
Korupcia, úplatky a nezdanené príjmy
Táto téma je v slovenskom zdravotníctve verejným tajomstvom. Nelegálne príjmy siahajú od tých najnižších až po najvyššie miesta. A zdravotnícke biele goliere sú prepojené s tými politickými. Ak s prepáčením hlúpy lekár vezme päť eur za vystavenie péenky, má na krku orgány činné v trestnom konaní. Ak biely golier spreneverí v zdravotníctve milióny, maximálny trest, ktorý ho môže stihnúť je ten, že je zo svojej funkcie odvolaný. Nezdanené príjmy v štátnom i neštátnom zdravotníckom sektore možno rátať na milióny, ak nie miliardy ročne. Plánované zavedenie schvaľovania cenníkov neštátnych zdravotníckych zariadení samosprávnymi krajmi, resp. registračných pokladní možno zvýši príjmy do štátnej kasy, ale nech mi niekto vysvetlí, ako bude zdaňovať svoje obálky. A tie sú zaužívané najmä v nemocniciach. Možnosti úniku daní v neštátnom sektore sú však s týmito nelegálnami príjmami niektorých jednotlivcov minimálne porovnateľné a podľa mojich skromných odhadov činia v súčasnosti do jedného súkromného vrecka viac ako 2000 € mesačne, bez ohľadu na štátny, či neštátny sektor. Príjmy z tendrov sú samozrejme rádovo vyššie, ale funkcionári nemocníc z nich odovzdávajú „desiatky“ svojim mecenášom v politike. Inak by ich čakalo odvolanie. Tieto tvrdenia znova hraničia s konšpiráciami, pretože ak sa k nim niekto prizná pri poháriku, pred orgánom činným v trestnom konaní by ich vzápätí poprel.
Nefungujúci e-health a nejednotná koncepcia revíznej činnosti
O slovenskom e-healte už kolujú vtipy ako o Yettim. Pritom všetci zainteresovaní, najmä tí, ktorí na ňom doteraz zbohatli, veľmi dobre vedia, prečo ešte nefunguje. Ak by sa tak stalo, radikálne by poklesli zisky niektorým „záujmovým skupinám“ , ktoré síce naoko tvrdia, aký to je perfektný nástroj na šetrenie, ale sami ho z roka na rok odsúvajú. Prečo asi? Chaos v uznávaní vyšetrení jednotlivými zdravotnými poisťovňami tu panuje už roky. Ak jedna uznáva u toho istého odborníka takú kombináciu výkonov, druhá zas onakú. Jedna uznáva takú frekvenciu istého výkonu v danej odbornosti mesačne, iná zas onakú. Písať o tom by bolo na román. Absencia štandardných diagnostických a terapeutických postupov, ťažkopádna tvorba nového katalógu výkonov a viaznutie zavedenia platby za diagnózu len dokresľuje uvedenú situáciu.
Nikto nevie, čo je štandard a čo nadštandard
Za 25 rokov budovania kapitalistického slovenského zdravotníctva žiaden minister ani vláda slovenskému pacientovi nepovedali, čo má zadarmo, a čo si musí zaplatiť. Dôvod je jednoduchý. Ak by to niektorý politik alebo vláda urobila, v tom momentálne by padla. To isté platí o komerčnom zdravotníckom pripoistení.
Suma summarum
Aká spoločnosť, také zdravotníctvo. To je každému jasné. Kde však začať? Vzhľadom na morálny marazmus slovenskej spoločnosti asi nie je možné v najbližších rokoch očakávať radikálnu zmenu. Tá príde len so zmenou morálky a zmenou zákonov. V prvom rade sa tu musí prestať kradnúť a z každého porušenia zákona je potrebné vyvodiť nielen politickú zodpovednosť (o morálnej zodpovednosti našich politikov radšej pomlčme), ale aj zodpovednosť trestno-právnu, a to bez ohľadu na to, či ide o ošetrovateľa v okresnej nemocnici, ktorý z operačnej sály ukradol jedny nožnice alebo ministra zdravotníctva, ktorý zlým riadením svojho rezortu spreneveril milióny alebo bol usvedčený z úplatkárskej aféry. Je jasné, že taký minister u nás ešte nebol a ani dlho nebude. Nieže by naši ministri a politici boli najmorálnejší na svete, ale… Dôvody poznáme.
Ruka ruku myje a siete mafie sú všade.
Takže odkaz pre slovenského pacienta – buďte zdravý.
