Denník N

7

staroprítomne

*

Vynahradený deň
zaklopal potichu na dvere.

Ponúkame sa len
z bozkov a neskôr k tomu

na každý prst
patrí Ti nekonečno zvonu.

*

Nie je to veľká báseň.
Ale kto také potrebuje?
Slová zasadené v podtóne…

Nie je to najdôležitejšie:
naše uši,
zmysel a zmysly…

Stále Ty

*

Moja radosť na druhej strane,
aj tak to má byť,
ako sa v úsmeve nechce.

Iba Bytie
v pôvodnom vydaní…
Menej slávy, veľa pohody.

*

Pokúšame sa
nestratiť v myšlienkach.

Medzi nami
aj tango aj geografia

nevydávajú
ilúzie za pravdu.

S ňou
by sme nemali mieru.

*

Aj keď sa milujeme,
musíme sa pýtať,
kto si
otvorenými oknami.

Neha je pokročilá.
Bez prekážok v dlani
jednoducho nás chladí
vlastnými príkladmi.

*

Najradšej čítam
Tvoju tvár.

V hĺbke
je ako dvojtvar.

Tam cítiť plecia,
tam zase dar…

Striedavo sme
zo sveta do sveta.

*

Máš
také zvláštne srdce.
Hrá sa na ňom
a ladí ako na harfe.

Veci sú tmavšie,
a predsa
novšie voňajú
staroprítomne

Nehádame sa
o nič,
aj keď sa na nás usmieva
šťastie bezdôvodne.

*

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Už dávnejšie niekto literárne a ešte inak spracoval hľadanie strateného času. V súčasnosti je to tak živá potreba... Ak chceme byť ľudskí alebo dokonca sami sebou, je nutné nájsť si čas, v ktorom sa pravidelnejšie usadíme a budeme sa učiť pustiť všetko z rúk, dopriať aj myšlienkam slobodu plynúť v tom vlastnom kruhu. A takto konečne svoje dýchanie a malé stopy vo svete premeníme na dar, modlitbu a pokoj.