Denník N

Je islam zlučiteľný s demokraciou?

Recep Tayyip Erdogan, Turecký prezident: „Nemôžete byť moslim a sekulárny zároveň. Buď ste sekulárny, alebo ste moslim. A prečo? Pretože Alah má absolútnu moc a vládu.“

Prvým predpokladom na diskusiu o islame a demokracii je pozrieť sa na definíciu oboch pojmov.

Demokracia – vláda ľudu

Slovo demokracia má svoj pôvod v starovekom Grécku, všeobecne akceptovaný preklad je vláda ľudu.

Encyclopaedia Beliana demokraciu definuje ako „formu politického zriadenia alebo politický systém, v ktorom zdrojom štátnej moci a jej vykonávateľom je ľud. V podmienkach demokracie vykonáva štátnu moc ľud priamo alebo nepriamo prostredníctvom svojich zástupcov.“

Trochu obsiahlejšiu definíciu ponúka jeden z najuznávanejších odborníkov na demokraciu – Larry Diamond zo Stanfordskej univerzity a politológ Leonardo Morlino. Uvádzajú sedem bodov, ktoré musí politický systém spĺňať, ak sa má nazývať demokraciou:
– osobné a občianske slobody
– vláda zákona
– suverenita patriaca ľudu
– rovnosť občanov pred zákonom
– vertikálna a horizontálna zodpovednosť predstaviteľov vlády
– transparentnosť vládneho systému voči požiadavkám občanov
– rovnosť príležitostí pre občanov.

Islam – podriadenie sa Alahovi

Slovo islam je v arabčine odvodené z korenného slova aslama, čo znamená vzdať sa, podriadiť sa. Všeobecne akceptovaný preklad slova islam je podriadenie. Islam znamená absolútne poriadenie sa Alahovi.

Obsiahlejšiu definíciu islamu ponúka islamský portál The Religion of Islam:

Islam nemôžeme nikdy oddeľovať od spoločenského, politického alebo ekonomického života, pretože náboženstvo poskytuje morálne usmernenia pre každú činnosť človeka. Najdôležitejším činom viery je usilovať sa uplatňovať božiu vôľu v súkromnom aj vo verejnom živote. Moslimovia to chápu tak, že oni sami rovnako ako svet okolo nich sa musia absolútne podriadiť Alahovi a jeho vôli. Navyše vedia, že tento koncept jeho vlády musí byť ustanovený na celej zemi, aby bolo možné vytvoriť spravodlivú spoločnosť.“ (islamreligion.com)

Doktrína islamu je definovaná v Koráne (slová a nariadenia Alaha) a v Sunne (dokonalý príklad proroka Mohameda). Ich praktickou implementáciou do života je šaría. V podstate neexistuje žiadna oblasť života, ktorú by šaría nepokrývala. Zahŕňa politiku, financie, džihád, teológiu, modlitby, charitu, pôsty, manželstvo. Nariaďuje ľuďom ako napísať závet, ako sa majú zdraviť, dokonca ako si čistiť uši, ako mať správne sex, či ako chodiť na toaletu.

Napriek existencii rôznych škôl tzv. „islamského práva šaría“, vo všetkých má moslim nadradené postavenie nad nemoslimom, žena je podriadená mužovi, ktorý ju môže v prípade neposlušnosti zbiť a jej hlas má polovičnú váhu pred súdom. Šaría odmieta slobodu vierovyznania, politické slobody, slobodu prejavu či umenia.

Je islam zlúčiteľný s demokraciou?

Neprislúcha veriacemu mužovi a ani veriacej žene, ak by Alah a Jeho Posol (Mohamed) rozhodol o nejakej veci, aby im náležal výber v tejto veci. Kto neuposlúchne Boha a jeho posla, ten zblúdi v blude zjavnom“ (Korán 33:36).

Podľa šaríe je možné aplikovať do spravovania vecí verejných isté prvky, ktoré sú spoločné s demokraciou. Napríklad konzultácia medzi vládcom a ovládanými (šhura), konsenzus komunity (idžma), alebo verejný záujem (maslaha). Podľa islamu je dokonca možné rozhodnutím komunity vymeniť vládcu, pokiaľ sa jeho vládnutie odkláňa od princípov šaríe. Ani vládcovi ani komunite však nie je umožnené meniť zákony, pretože zákonodarstvo je doménou jedine Alaha.

Nemáte iného ochrancu než Alaha, a Alah sa nedelí s nikým o svoje rozhodnutia a o svoju vládu.“ (Korán 18:26)

Šaría je z pohľadu moslima považovaná za dokonalý, nereformovateľný zákon, zoslaný dokonalým bohom – Alahom a je nadradená nedokonalým zákonom, ktoré vytvorili nedokonalí a omylní ľudia len na základe hlasovania väčšiny.

Demokracia je z pohľadu islamu hriech polyteizmu, ktorý je neodpustiteľný. Alah ho trestá peklom.

Ľudia a ich volení zástupcovia nemajú právo povoliť to, čo Alah zakázal alebo zakázať to, čo Alah povolil. Ak by sa im priznalo toto právo a nasledovanie nimi vytvorenej legislatívy, znamenalo by to ich pozdvihnutie na vládcov na rovnakej úrovni ako je Alah, a to je polyteizmus“ (islamreligion.com)

Podľa doktríny islamu môžeme jasne konštatovať, že islam nie je zlučiteľný s demokraciou. Ako sa to prejavuje v praxi?

Centrum pre sociálne vedy v Berlíne (WZB Berlin) je jedinou výskumnou inšitúciou, ktorá sa systematicky zaoberá názormi európskych moslimov. Prieskum tímu Ruuda Koopmansa medzi Turkami a Maročanmi v šiestich európskych krajinách ukázal, že 60% suhlasí s tým, že by sa moslimovia mali vrátiť ku koreňom islamu, 75% sa domnieva, že existuje iba jedna možná interpretácia Koránu a 65% hovorí, že náboženské pravidlá sú dôležitejšie ako zákony krajiny, v ktorej žijú. So všetkými 3 výrokmi súhlasí 44 % európskych moslimov a spĺňajú tak kritériá náboženského fanatizmu. Kontrolná skupina boli kresťania, z ktorých tieto kritériá spĺňali 4% opýtaných.

Je demokracia zlučiteľná s islamom?

Z definície Larryho Diamonda a Leonarda Morlina je zrejmé, že demokracia je zlučiteľná s náboženstvom islam.

Islam však nie je len náboženstvo. Podľa štatistickej analýzy Dr. Billa Warnera, náboženstvo tvorí menšiu časť doktríny islamu a až 51% doktríny je politický islam, čiže tá časť doktríny, ktorá hovorí ako naložiť s kafirmi (nemoslimami).

Na ilustrovanie rozdielu použijeme príklad modlitby. Keď sa veriaci modlí doma, v modlitebni, alebo spôsobom, ktorý neveriacich neobmedzuje, ide o náboženstvo. Pokiaľ sa však moslimovia začnú modliť hromadne na ulici, obmedzia tak dopravu alebo priechodnosť ulice pre peších a obchodníci zatvárajú svoje obchody v okolí, ide o politický islam a nie náboženstvo.

sariapnPostupné a plíživé zavádzanie šaríe do západnej spoločnosti môžeme vidieť v každej západnej krajine s väčšími komunitami moslimov. Vyžaduje sa napríklad zákaz pitia alkoholu aj od nemoslimov. Počas pôstneho mesiaca ramadán sa od kafirov vyžaduje, aby nejedli pred očami moslimov. V oblastiach s väčšími komunitami moslimov si tieto vynucujú zákaz vstupu psov, ktoré sú z pohľadu islamu nečisté stvorenia. Skupiny moslimských veriacich využívajú spomenuté obsadenie ulice alebo vchodu do univerzity aj ako nástroj presadzovania svojich požiadaviek. Na nátlak moslimských lobistických skupín sa EU vzdala pripravovaného nariadenia o povinnosti označovania mäsa, ktoré je zo zvierat zabitých krutým „halal“ spôsobom, čím nemoslimovia strácajú kontrolu nad tým, či jedia alebo nejedia „rituálne ošetrené“ mäso. Obzvlášť závažná je požiadavka založiť samostatné súdy pre rodinné právo moslimov, ako to už je oficiálne v Anglicku (a neoficiálne v Nemecku), kde sa rozhoduje nie podľa zákonov danej krajiny, ale podľa šaríe, čo napríklad legalizuje fyzické násilie voči ženám v domácnosti a ich nerovnoprávne postavenie.

Spomentá štúdia Ruuda Koopmansa (WZB Berlin) tiež potvrdzuje, že v krajinách, kde priznávajú moslimom menej náboženských práv je menej náboženského fundamentalizmu. Najviac náboženského fundamentalizmu je podľa Koopmansa v Belgicku, kde majú prisťahovalci a moslimovia ako náboženská skupina priznaných práv najviac. Jeho závery popierajú hypotézu o tzv. reakčnej religiozite – to znamená, že fundamentalizmus nie je reakciou na inštitucionálnu diskrimináciu a nepotvrdila sa ani súvislosť medzi fundamentalizmom a diskrimináciou pociťovanou na individuálnej úrovni. Socioekonomické faktory majú na moslimských fundamentalistov podobný vplyv ako na kresťanských, nevysvetľuje to ale vyššiu úroveň fundamentalizmu medzi moslimami.

Dom vojny

Odpoveď na to, prečo požiadavky moslimov voči hostiteľským krajinám nikdy nekončia a s rastúcou moslimskou komunitou a s každým ďalším ústupkom sa vždy len viac stupňujú, treba hľadať najmä v inšpirácii doktrínou islamu. Podľa analýzy Dr. Billa Warnera sa až 31% textu doktríny islamu zaoberá džihádom. Džihád je úsilie alebo boj v mene Alaha, ale znamená oveľa viac ako len vojnu spojenú s násilím. Džihád sa dá realizovať mečom, ústami, perom alebo peniazmi. Zaujímavá forma džihádu je aj hidžra – emigrácia do novej krajiny za účelom priniesť tam islam. 

„Kto emigruje za vec, ktorú Alah určil, nájde na zemi veľa útočíšť a nekončiacich sa priestorov (nájde voľný priestor, v ktorom môže žiť, pracovať, zarábať a voľne vyznávať svoje náboženstvo). A kto vyjde zo svojho domu, emigrujúc k Alahovi a k jeho poslovi a potom ho zastihne smrť, toho odmena je u Alaha.“ (Korán 4:100)

Pre nás nemoslimov je dôležité vedieť, že Korán a Sunna sú podľa islamu určené k tomu, aby ich nasledovalo celé ľudstvo a že podľa šaríe sa šaríou musia riadiť nielen moslimovia, ale aj kafiri (nemoslimovia). Islam delí svet na dve časti – Dar al-Islam, v preklade „Dom islamu“ a Dar al-Harb, v preklade „Dom vojny“. Dom vojny je tá časť sveta, ktorá sa ešte vláde islamu nepodriadila.

Prorok Mohamed hovorí:

Bolo mi prikázané, aby som viedol vojnu proti ľudstvu, kým všetci neprijmú, že niet iného boha než Alaha a kým neuveria, že ja som Jeho prorok a neprijmú všetky zjavenia, ktoré boli zvestované cezo mňa. Ak tieto veci prijmú, budem chrániť ich životy a majetok, pokiaľ by šaría neurčila inak; v takom prípade bude ich osud v Alahových rukách“ (Muslim 001, 0031).

Na záver

Krajiny kafirov sú riadené hriešnym, nedokonalým a ľuďmi vykonštruovaným systémom – zvaným demokracia, ktorý už len priznaním univerzálnosti všeobecných ľudských práv povoľuje to, čo Alah zakázal. Preto akýkoľvek pokus o export demokracie do krajín ovládaných islamom bol a je neúspešný alebo prinajmenšiom diskutabilný. Takéto pokusy budú neúspešné aj v budúcnosti, ak islam neprejde reformou, ktorá je však „neodpustiteľným hriechom“.

Z opačného pohľadu – demokracia a náboženská časť islamu sú zlučiteľné, ale nie už demokracia a politický islam. Islam však nerozlišuje medzi náboženskou a politickou časťou doktríny a na západe často nekriticky prijímame tento pohľad. Export islamu do demokracie v celej jeho šírke je vďaka tomu úspešný a funguje stále lepšie. 

– – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – –
Referenčné čísla zdrojov doktríny uvádzame v tejto forme:
(Muslim, 001, 0031) je odkaz na Sahíh Muslim, kniha 1, číslo 0031.
(Korán 9:29) je odkaz na Korán, kapitola 9, verš 29.

autor článku: Marek Mackovič

ak Vás článok zaujal, sledujte našu stránku na facebooku

facebook-cspi-sr

Na islam nestačí mať názor, islam treba poznať.
Spoznajte Mohameda, dokonalého moslima:

sira

Spoznajte šaríu, ktorá sa týka aj Vás:

sariapn

 

Teraz najčítanejšie

Centrum pre štúdium politického islamu SR

Centrum pre štúdium politického islamu (CSPI) je neziskové, apolitické a nenáboženské hnutie zamerané na vzdelávanie a skúmanie doktríny politického islamu. Politický islam je tá časť islamskej doktríny, ktorá sa týka nemoslimov, teda kafirov. Nemoslimov, teda kafirov sa pritom týka 51 percent celkového textu základných kníh islamskej doktríny. Použitím vedeckých metód skúmania je možné tento politický aspekt islamu pomerne ľahko odhaliť a pochopiť. Cieľom CSPI je vzdelávaním o podstate doktríny politického islamu chrániť hodnoty slobody, demokracie i ľudskej dôstojnosti.