Delíme sa na ľudí a neľudí, Kotleba hovorí o záverečnom súde a Mazurek klame. Demokracia sa nevie brániť fašistom

• Slovensko sa dvakrát ocitlo vo svetových médiách v súvislosti s populizmom. Nikomu to za komentár nestálo. Ak by stálo, určite by povedal, že média klamú.
• Andrej Danko pripustil chybu v kauze výložky. Usúdil, že reagoval príliš ľudsky.
• Richard Sulík prebral článok plný konšpiračných zjednodušení, s ktorým podľa vlastných slov z väčšej časti súhlasil. Potom ho stiahol – či s ním naďalej z väčšej časti súhlasí, nespresnil.

  

Starosta mestskej časti Košice-Sever posielal poslanca do plynu s mäkkým i a hovoril o ňom ako o bezvýznamnej židovskej hviezdičke. A Marian Kotleba zas vysvetľoval, že mediálne prostitútky budú na jeho stranu kydať, až kým ich nepostaví pred záverečný súd.

V parlamente sa práve preto riešili odznaky a tiež vznikla jednotka na boj s extrémizmom. Niektorí sa tešili, niektorí sa pýtali, prečo až teraz, a niektorí len krčili ramenami. Hovorili, že jednotku príliš neskoro zakladá ten, kto za extrémizmus môže najviac.

No a potom si všetci spolu predstavili, koľko členov jednotky sympatizuje s tými, proti ktorým má bojovať, a tým bolo povedané všetko.

V parlamente sa tiež za klamstvá o islame mal ospravedlniť poslanec Mazurek a namiesto ospravedlnenia mal prejav, v ktorom šíril ďalšie klamstvá. Bolo ich toľko, že ich už nikto nestíhal ani vyvracať, a tak sa poslanec Mazurek s pocitom dobre vykonanej práce večer vybral do kebabárne – aby si dal vyprážaný syr.

A bol to ten istý poslanec Mazurek, ktorý islam nenávidel tak, že svojim hlasom podporil zmluvu s Iránskou islamskou republikou. Na čo poslankyňa Grausová z tej istej fašistickej strany označila židovskú hviezdu za prejav fašizmu.

A vyšiel prieskum, ktorý potvrdil, že ľudia extrémistov akceptujú omnoho viac ako pred ôsmimi rokmi. Tiež vyšiel prieskum volebných preferencií, podľa ktorého bola fašistická strana na sympatickom treťom mieste.

Tak bolo začiatkom roku 2017.

Vypukol však aj jeden skutočný škandál – odvolali riaditeľa ÚRSO a to bolo dobré. Menej dobré bolo, že úrad dlhé roky dozeral na systém, ktorý okrádal ľudí, a povrávalo sa, že tie peniaze končili v pokladniciach politických strán. No a teraz, keď riaditeľ len jednoducho prestrelil a chcel brať príliš veľa, tie isté strany ho odvolali. Vyzeral pri tom prekvapene – robil predsa len to, čo predtým.

Nenašiel sa však človek, ktorý by to ľuďom zrozumiteľne vysvetlil; kauza úradu, ktorého skratke ani úlohe takmer nikto nerozumel, tak ostala aj naďalej nezrozumiteľná. A to bolo opäť dobré: nerušene totiž mohol fungovať ďalej.

A Boris Kollár vyhlásil, že je pripravený kostoly chrániť s mečom v ruke. A tomu pre zmenu rozumel každý, len každý po svojom.

Takto sa začal február 2017. Fašisti sa prvýkrát v prieskume verejnej mienky ocitli na treťom mieste a vláda aj opozícia napriek tomu mali pocit, že to robia dobre. Tí istí fašisti v parlamente klamali a iných označovali za fašistov.

Začali sme sa deliť na ľudí a tých ostatných. Okruh tých, ktorí sa medzi ľudí ešte rátajú, sa neustále zmenšoval.

Po černochovi v letáku českého supermarketu a víťazke Miss Helsinki sa hovorilo o kríži v erbe španielského futbalového klubu na výrobkoch v Perzskom zálive. A to všetko z úst ľudí, ktorí tvrdili, že riešia skutočné problémy.

Diskusia v parlamente sa posunula do ďalšej roviny, na ktorú ešte nevzniklo žiadne pomenovanie. Najhoršie na tom bolo, že to neukazovalo slabosť vlády alebo opozície, ale parlamentnej demokracie ako takej.

Slovenská parlamentná demokracia na začiatku roku 2017 vyzerala, že sa fašistom nedokáže brániť. Fašisti to vedeli a mali radosť. Veď aspoň niekto, povzdychli si ostatní.

Skončil sa týždeň, počas ktorého sme ďalej a čoraz rýchlejšie kráčali po nastúpenej ceste. Čo ešte potrebujeme, aby sme si uvedomili, že situácia je naozaj vážna?

Tu je Andrej Danko na tento týždeň.

Radi ma môžete mať tu.