Denník N

Keď kresťanom na slobode záleží.

zdroj: postoj
zdroj: postoj

Ad: Reakcia na článok Samuela Jezného „Slovenským kresťanom na slobode záleží len vtedy, keď ide o nich“

Nezvyknem byt útlocitná ale celkom ma „heglo“ pri nadpise článku Samuela Jezného „Slovenským kresťanom na slobode záleží len vtedy, keď ide o nich.“
Reagujem, napriek tomu, že som si článok prečítala a vrelo s ním súhlasím.

Bola to práve kresťanská komunita zo združenia Pokoj a dobro, ktorá prvá prijala sýrskych kresťanov, a tak zachraňovala  naše slovenské renomé a my sme neostali v úplnej hanbe. Tá istá kresťanská komunita musí stále chrániť slobodu prijatých utečencov proti slovenskej väčšine – a to s vypätím všetkých síl.

Kresťania tiež ako prví spustili portál na pomoc utečencom www.ktopomoze.sk, do ktorého sa prihlásili stovky ak nie tisícky ľudí.

Je zrejmé, že za zákon nehlasovali práve kresťanskí poslanci z hnutia OĽANO (s výnimkou poslanca Matoviča).

Sama som kresťanka.  To mi nijako nebránilo stať sa iniciátorkou Výzvy k ľudskosti – výzvy, ktorá nekádrovala signatárov podľa vierovyznania. Práve naopak apelovali sme primárne na našu ľudskosť a súcit, vlastnú všetkým ľuďom.

Podobne prezident Kiska, ktorý vrátil zákon do parlamentu, sa hlási ku kresťanstvu.

Mimochodom, predpoklady, že kotlebovu fašistickú stranu volili najmä kresťania, sa podľa prieskumov nepotvrdili,  v autentických kresťanských komunitách mala prekvapujúco kotlebova strana naozaj relatívne nízku podporu.

Áno, zúfala snaha zabrániť registrácii iných cirkví by si zaslúžila celkom iný postoj oficiálnych predstaviteľov kresťanských cirkví. Nie je to však jediná téma, ku ktorej nereagujú tak, ako si to predstavujeme. Verte, že tento pocit zdieľa obrovské množstvo bežných kresťanov na Slovensku. Dlhotrvajúce protesty pri odvolaní arcibiskupa Bezáka, či podpora dona Srholca počas jeho života hovoria aj o iných kresťanoch ako oficiálnych. Naše postoje dodnes formuje „Sviečkova manifestácia“  25.marec 1988 v Bratislave. Boli to práve kresťania, ktorí sa postavili na odpor komunistickému režimu na obranu slobody a základných práv. Napriek vtedajším reprezentantom kresťanských cirkví. A boli to bežní kresťania, ktorí boli za svoje postoje a odpor voči režimu prenasledovaní najviac.

Je preto maximálne necitlivé a nebezpečné, najmä v tejto výbušnej dobe, používať taký druh jazyka, ktorý hádže kresťanov do jedného vreca, tak ako to robí nadpis príspevku Samuela Jezného. O to viac, že veľa ľudí dnes číta a sleduje LEN nadpisy či obrázky a na základe nich si utvára svoju mienku. Nie, kresťania nijako zvlášť nevyčnievajú žiadnym smerom z väčšinovej spoločnosti. Kresťania sú aj oportunistickí aj odvážni aj ustráchaní.

Domnievam sa však, že žijeme časy, kedy by sme mali opatrne zvažovať ostrakizáciu akejkoľvek skupinu ľudí na základe ich príslušnosti k náboženstvu – aj keď len slovne.  Ak voláme po tom, aby sa nepaušalizovalo v prípade islamu, merajme rovnakou mierou aj kresťanom.
Napriek tomu, že sa v niektorých otázkach s nimi nezhodujeme. Ani sa nenazdáme a môže prísť chvíľa, keď budeme odkázaní iba jeden na druhého.

Teraz najčítanejšie

Lucia Štasselová

Som členka predsedníctva strany Spolu. Od roku 2014 pôsobím v komunálnej politike, som poslankyňa v Ružinove aj v hlavnom meste za Ružinov. V roku 2018 som bola druhýkrát zvolená do mestského zastupiteľstva Bratislavy, stala som sa viceprimátorkou hlavného mesta Bratislava, pre oblasť sociálnych vecí a rozvoj dostupného nájomného bývania. Som tiež členka predsedníctva Slovenského centra fundraisingu.  Spoluiniciovala som založenie Kolégia pamäti národa pri občianskom združení Post Bellum. Spoluzakladala som Nadáciu pre deti Slovenska, projekt Hodina deťom. Som vydatá, manžel je riaditeľom Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave,  máme spolu 5 detí a desať vnúčat.