Denník N

Kedy sa zastavia otrasy v politike? A odstráni niekto tie trosky?

Po niekoľkonásobnom vzhliadnutí seriálu House of Cards – starého aj nového, a reality súčasnej Ameriky v podobe jej nového prezidenta, som konečne nabral odvahu (i silu) vyjadriť svoj názor na politiku. Slovenskú i celosvetovú – v podstate už majú mnoho spoločného…

Aj napriek tomu, že ako študent architektúry mám pomerne veľký záujem nielen o ňu samotnú, ale aj o “niečo” politické, nepovažujem sa za žiadneho politika a napokon ani pseudopolitika. Nepochybne som jeden z tých, čo chcú viac meniť, než tolerovať. Veď aj na mojej škole architektúry som chcel mnohé zmeniť, keď som kandidoval do jej fakultného senátu. Nepodarilo sa. Sú tam teda iní (a nič sa nezmenilo). Aj sa o politike rád bavím. Ale na krčmové facebookové diskusie som nikdy nebol, pretože to aj tak za nič nestálo. Nedá mi však, aby som nezaložil svoj monológ – pod ktorým sa bude diskutovať – keďže som to už strašne dlho chcel. Nechcem byť dotieravý / extrémistický (voči extrémistom) / radikálny (voči radikálom) / neslušný, ani príliš namudrený. Chcem iba v pokojných pár riadkoch rozpísať, čo si myslím!

Myslím si, že sa politika zmenila. To by, samozrejme, došlo aj tomu, čo okrem nadávania na korupciu, nenapraviteľných, stále rovnakých politikov a zlodejov, stačil v marcových voľbách pred rokom vhodiť do urny kandidátku nejakého populistu. A to isté si myslí aj niekto, kto videl v novembri na hlasovacom lístku meno Donald Trump a Hillary Clinton. A vlastne si to myslia snáď všetci. Ibaže ľudia, prví zmienení, sa teraz radujú a jasajú. Nadšení tým, že neštandardná a nesystémová politika poráža tú štandardnú systémovú, sú neraz ochotní kliknúť (uznávam, že iba malá hŕstka z nich, ale predsa) na facebooku na srdiečko či rozšanteného vycereného smajlíka (myslím facebook reactions) aj k správe o terorizme v kanadskom moslimskom centre. Nepochybne sa boj s terorizmom, utečencami a moslimami stal hlavným bodom programu mnohých strán či politikov a takisto aj plodom komentárov bežného ľudu.

Populizmus vyhráva, ale aj prehráva.

Úprimne, nedá sa na to pozerať. Populistická rétorika totiž môže skončiť dvojako – úspechom či neúspechom. Žiaľ ale, mám pocit, že skončí práve tým druhým – neúspechom. Viem to jasne doložiť. Vyvolávanie strachu a obviňovanie sa vymyslenými problémami bude vždy viesť ku konečnému pádu. Ale aj k prvotnému úspechu, nanešťastie. Dôkaz vidieť už dnes: politikom, ktorí sa predbiehajú vo vymýšľaní fantasmagorických scenárov, sa darí (ak nebudem hovoriť o Slovensku, tak to platí aj pre iné krajiny). Ale napokon (a keby sme to nevideli rovno v prvých dňoch prezidenta Trumpa, tak by som si možno aj zahryzol do jazyka) svet zbadá ich jasné nedomyslené stratégie práve v témach, ktoré im priniesli tak veľa hlasov a aj víťazstvo. Mám strach, že takto dopadnú ďalšie krajiny – budú tu iba nedomyslené a extrémistické reči, nátlak a vymyslený strach z ľudí zďaleka, ktorí sem nikdy neprídu. A víťazstvo, založené na jedinom volebnom cieli, je realitou.

Prvé Trumpove dni, paradoxne, nevzbudzovali také napäté reakcie, ako tie po vytvorení nezmyselného zoznamu siedmich krajín. Jeho snahy nemusia byť zlé, jeho ciele sa neupierajú iba na ochranu krajiny od terorizmu. Obávam sa však, že to nestačí. Že politik na jeho úrovni nemôže (chcieť) byť zároveň dobrý a zároveň zlý. Ako napísal Fareed Zakaria “keď bude treba, budem s Trumpom energicky nesúhlasiť. Ale rovnako dôležité je, že keď mi dá príležitosť, budem s ním súhlasiť – či sa mu to páči, alebo nie”1. Tým chcem povedať, že aj napriek všetkému ho treba vypočuť, ale preverovať. A to je v konečnom dôsledku aj recept na súčasnú politiku klamstiev a zveličovania.

Šíriť osvetu a neosočovať.

Nenávisť plodí nenávisť. Preto treba zvoliť presne opačný systém. Nechať čas aklimatizovať sa je prejavom demokracie. Rovnako tak aj kritizovať a dozerať na všetky kroky – či už chybné alebo správne, je tiež prejavom demokracie. Avšak keď nenávisť plodí nenávisť, tak slušnosť plodí slušnosť. Ak by sme extrémistov a neodborných politikov presviedčali osočovaním a hulákaním na nich, rovnako ako oni na nás, nezískali by sme obdiv ich podporovateľov, ale tvrdý výsmech a ešte vyššie preferencie – ich preferencie. Šíriť osvetu o opaku, vyvracať nezmyselné výroky a hlásať to dobré, nie zlé – to je liekom na to, ako vrátiť zašlé spôsoby v novšom, trochu kultivovanejšom šate, ošetrené od chýb, ktorými sa poškodila aj tá tradičná politika. Pretože nikto nevyvracia, že tí tradiční nie sú bohviečo. Veď na Slovensku neexistuje jedna poriadna, overená a škandálmi nepoškodená strana.

“Kedy, ak nie teraz? Kto, ak nie my?” hlása výrok na tabuľke na pražskom Albertove. Spomínam ho iba preto, že podieľať sa na kontrole štátu, jeho zveľaďovaní a správnom fungovaní, môžeme všetci. Politika nie je zamestnanie. Je to služba, ktorú môžeme vykonávať všetci. Bez ohľadu na naše záujmy, vyučenie či sociálne postavenie, alebo vek. Pretože rovnaké hodnoty dokážu zdieľať všetci. A ten výrok, samozrejme, apeloval na nás – študentov. (Ak si sa ty, študent alebo študentka, dočítal, dočítala, sem, popremýšľaj!) Len stále nikto z nás nemôže zabúdať na jediné dve veci – našu minulosť a našu slušnosť…

file-8-2-17-1-01-42-pm
file-8-2-17-1-01-59-pm
Budú takéto reakcie smutnou realitou?

_____

Vo svojom prvom článku som sa snažil podať osobné názory a príspevky k dianiu. Verím, že nebol príliš obviňujúci ani zaujatý. Som presvedčený, že v spoločnosti nastanú zmeny len vtedy, ak sa nenecháme stiahnuť do rovnakých vôd, v akých plávajú tí, ktorých kritizujeme. Preto sa snažím hovoriť všeobecne. Prezidenta Donalda Trumpa, žiaľ, nejde nespomenúť, to je príliš neobyčajná persóna. Na záver, ak sa Vám nepáčil môj prejav, ospravedlňte ho, prosím. Blogy som nepísal už dlho a rád by som sa do tejto oblasti vrátil. A, prosím, diskutujte! Len diskusia, avšak kultivovaná, prináša ovocie.

Nabudúce si položím jednoduchú otázku: Môže byť ešte politika slušná?

_____

Citácia z článku Fareeda Zakariu Čo znamená súhlasiť s Trumpom, Denník N, 3. február 2017

Teraz najčítanejšie

Patrik Ölvecký

Politika + Architektúra + Zamyslenia / / / Architektúra ma udivuje, snaha o zmenu fascinuje.