Ako som ďalej menil svoju ulicu za pár eur
Je tu rok 2017 a s ním ďalšia príležitosť spraviť niečo pre svoju ulicu. Ja na tej svojej robím zlepšenia už pár rokov, pretože chcem, aby bola dôstojným miestom pre život.
V mestskom aktivizme sa pohybujem už siedmy rok. Za ten čas som uveril predstave o udržiavanej ulici, na ktorej sa človek môže cítiť príjemne a bezpečne. Tento svoj sen som začal na Riazanskej naplno realizovať v roku 2015. A aj v roku 2016 som pokračoval so zmenami na mojej ulici. Vnútorná motivácia dostala nový rozmer nakoľko som si na Riazanskú priviezol aj svoju rodinku na čele s ročným Lukášom.
Prečo to robím?
Rodičovstvo zmení váš pohľad na ulice. Zrazu sú niektoré miesta menej prístupné kvôli schodom, autám na chodníkoch, cesty dlhšie trvajú a miesta sa zdajú byť od seba akosi vzdialenejšie. Detské ihrisko môže byť vzdušnou čiarou len pár stoviek metrov od vášho domu, ale ak sa cestou musíte biť o verejný priestor s autami, prekonávať obrubníky, obchádzať problematické miesta, tak sa vám to zdá byť strašne ďaleko.
Kvôli týmto psychologickým vzdialenostiam sa naša Riazanská stala kľúčovou pre vychádzky s našim synom. Máme síce auto, ale nechceme cestovať do viac či menej vzdialených obchodných centier, detských centier alebo parkov. Zaujímavý, pohodlný, bezpečný i bezbariérový priestor chceme mať tu na našej ulici.
Estetické novinky
Svet je dnes otvorený, môžeme cestovať a navštevovať iné mestá. Vďaka tomu zažívame ulice či verejné priestory, kde neexistujú červenobiele zábradlia, hrdzavé stĺpiky, odpadky v kríkoch, deravé chodníky a podobné prvky aké už v Bratislave ani nevnímame. Preto som sa, možno drzo, rozhodol priniesť na Riazanskú kúsok Francúzska. Premaľoval som preto tri zanedbané, hrzavejúce stĺpiky na konci ulice na štýl, ktorý možno vidieť napríklad vo francúzskom Grenobli. Stĺpiky tak dostali tmavosivé neutrálne telo a bielu “čiapočku”, kvôli ich lepšej viditeľnosti.
Riazanská je zaujímavá tým, že je spätá s najstaršou železnicou na Slovensku. Ešte v 19. storočí ju križovala prvá konská železnica na trati Svätý Jur – Bratislava. Dnes túto križovatku reprezentujú štyri spustnuté semafóry a rozhegané koľajisko. Rozhodol som sa preto vizuálne tomuto prejazdu pomôcť. Stačili dve plechovky farby s dvoma štetcami a pôvodné zafarbenie semafórov bolo späť.
Najväčšou estetickou výzvou však bola revitalizácia múrika, ktorý lemuje predzáhradky pred domami. Vďaka pomoci od Juraja a Vladima som sa mohol pustiť do výzvy, ktorá mi zabrala cca tri mesiace nepravidelného čistenia betónových častí a natierania zábradlia. Napriek horúčavám, všadeprítomnému prachu a fyzickej náročnosti som mohol opäť o niečo viac spoznať svoju ulicu. Ďakujem preto každému, kto mi prinesol vodu, pomohol či pochválil.
Najväčšiu radosť mi však spravilo odstránenie reklamnej trojnožky pri autobusovej zastávke Polus City Center smer Kukučínova. Mestu sa s pomocou Zelenej hliadky podarilo dosiahnuť odstránenie tohto typu reklamného zariadenia z ulíc a zmizla aj tá z Riazanskej. Táto trojnožka bola veľkou prekážkou na chodníku. Najmä keď z autobusu vystúpilo viac cestujúcich, tak mnohí ju museli obchádzať po ceste. Alternatívou bol asi 1,2 metra široký koridor na chodníku, kde sa dvaja ľudia pohodlne nemohli minúť. Dnes je trojnožka preč. Stĺp som medzitým domaľoval a rovno oškrabal hrdzu a poopravoval farbu aj na ostatných stĺpoch na ulici.
Osmeľujú sa aj ostatní
Vážim si každého jedného človeka, ktorému nie je jeho okolie ľahostajné a aj keď nemôže pridať ruku k dielu, tak aspoň napíše a dá tip. Takto sme napríklad na podnet miestnej obyvateľky umiestnili tri betónové bloky pred priechod cez Riazanskú. Ak na chodníku stálo auto, tak rodič s kočíkom nevidel na prichádzajúce autá.
Ďalší návrh súvisel rovnako s autami. Na jednom z výjazdov na ulicu totiž parkuje jedno auto a ostatní ho obchádzajú tak, že párom kolies jazdia po trávniku. Nemusia, ale tak pre istotu. Ďalšia obyvateľka preto navrhla, že tam umiestníme kamene. Tie som našiel na jednej z mnohých čiernych skládok, ktoré som tento rok odstraňoval so Zelenou hliadkou.
Ach tá bežná údržba
Posledný rok som musel investovať viac energie do údržiavania nových i starších vylepšovákov. Ulica je verejný priestor a preto sa tu pohybujú rôzni ľudia, medzi inými aj odhadzovači odpadkov, milovníci graffiti či živnostníci vylepujúci reklamy. Plus ulice majú na starosti samosprávy s ich vlastnými prioritami.
Najväčšou akciou v roku 2016 bolo strihanie pásu kríkov, kde prišlo pomôcť množstvo dobrovoľníkov i dobrovoľníčok. Miestni nás stihli upozorniť, že už pred polrokom písali na Magistrát, aby niekto tie kríky ostrihal.
Pravidelne som sa musel venovať aj odstraňovaniu rôznych čmáraničiek z miestnych odpadkových košov, rozvodových skríň či dokonca vchodov. Celkovo však táto forma vandalizmu na našej ulici klesla na intenzite. Zdá sa, že trpezlivosť sa opláca.
K viac bizarným aktivitám radím kosenie trávy na našom dvore. Máme u nás totiž taký trávniček, ktorý oficiálne patrí mestskej časti a vlastne nikto presne nevie ako by starostlivosť o tento priestor mala vyzerať. Keď kosí Magistrát, tak je pre ich pracovníkov trávnik akoby vo dvore a keď kosí náš novomestský EkoPodnik, tak je trávnik pre jeho pracovníkov ako keby na ulici. Výsledkom je polmetrová tráva a preto som si požičal strunovú kosačku od Hliadky a pokosil si to sám.
Pri starostlivosti o náš dvor som sa musel vrhnúť aj na ďalšiu aktivitu a to strihanie živého plota. Ten sa začal meniť postupne na akési chuchvalce neprehľadnej zelene, ktorá priťahovala odpadky. Stačil elektrický krovinorez s elektrocentrálou a po dvoch hodinách bolo hotovo.
Druhý rok po sebe som si potom musel pohrabať lístie na našom dvore. Pracovníci EkoPodniku totiž prišli pohrabať lístie v polovici septembra a potom keď zvyšné lístie opadlo, viac neprišli. Keď som lístie hrabal začiatkom decembra, tak sa mi ledva zmestilo do 35 pevných vriec na stavebný odpad.
Pochvala samosprávam
Ako dobre vieme, tak samosprávne mlyny melú pomaly, ale predsa. Samospráve sa podarili dve príjemné zmeny. Parkovacie miesto na rohu Riazanskej a Halašovej sa zmenilo na zebru . Vďaka tomu majú chodci aj autá výhľad do križovatky. Zároveň boli konečne vyfrézované pozostatky pňov spílených stromov. Pred školou tak máme trávnik a nie pomníky uhynutých stromov.
Aj v budúcom roku chcem pokračovať v zmenách a skvalitňovať tento môj drobný ostrovček pozitívnej deviácie. Niektoré nápady už v hlave mám a ostatné prídu časom. Tieto mnohé aktivity by sa však opäť nepodarilo zrealizovať vďaka množstvu ochotných a statočných ľudí: Zuzana Čupková, Správny Výsadkár, Juraj Bilčík, Matej Šebej, Martin Abadei, Viktor Muránsky, Róbert Mifkovič, Forgi, Vladim Čech, Samuel Čupka, Tomek Štefanovič, Peter Hlavna a ďalší.
Rozpočet zmien:
- Zatrieť čarbičky – 1,5 eur štetec + 2 eur farba
- Asfaltovanie nájazdov – 8 vriec x 9 eur = 72 eur
- Obnovenie značenia – 2 eur sprej, šablóna z koša
- Sakura strom – 89 eur
- Vymaľovanie semafórov – 12 eur – 2x štetce + farba
- Revitalizácia múrika – 5 eur, 3 eur štetce + 25 eur farba
- Odstránenie tipoxom – 5 eur
- Natretie stĺpikov – 10 eur
- Revitalizácia zelene – 16 eur
- Osadenie lavičky – 25 eur farba, 2 eurá šróby
- Osadenie betónových blokov – 36 eur
- Asfalt škára 5 eur
- Náter stĺpov 12 eur
Spolu 322,5 eur
Matúš Čupka
Moje aktivity môžete sledovať tu na Facebook-u
