Denník N

Original vs. fake, alebo hostiteľ a parazity

Čím je systém komplikovanejší, čím viac zdrojov a tokov má, tým je väčšia pravdepodobnosť úniku peňazí.Ich spleť totiž vytvára bludisko, v ktorom sa nezainteresovaní len ťažko zorientujú.

Posilnenie hodín dejepisu. Septembrové zvyšovanie platov sa nebude týkať našich kolegov a kolegýň z MŠ, ZUŠ, ŠKD a CVČ. 

Dve informácie z minulého týždňa. Prvú som brala s rezervou, nakoľko v školstve sme si už na zbrklé, nesystémové kroky zvykli. Druhá ma nemala prekvapiť, no cez to všetko ma zarazila, vytočila a vyvolala pocit absolútnej nespravodlivosti. Veľmi silný pocit nespravodlivosti napriek tomu, že mňa sa ,,netýka“.

Oprášme teda dejiny

Škola a učitelia sa významne podieľajú na formovaní mladých ľudí, o tom niet pochýb. Významne však neznamená absolútne. Percentuálne možno 15%. Najvyššie percentuálne zastúpenie má rodina 70%, no a zvyšok 15% patrí spoločnosti. Môžeme pridať aj x hodín dejepisu, no nič to nebude platné ak bude dieťa, mladý človek, preberať negatívne vzory z rodiny a spoločnosti v ktorej žije.
Toľko k téme dejepis a extrémizmus.
Ja by som však pri dejepise ešte ostala a oprášila inú kapitolu dejín.
Programové vyhlásenie vlády SR 1998 uvádza:
,, Vláda SR považuje výchovu a vzdelávanie za jednu zo svojich najvýznamnejších trvalých priorít. Chce vytvoriť spoločnosť, v ktorej vzdelávanie bude zdrojom dlhodobej prosperity Slovenska, čo ovplyvní postavenie Slovenska v Európe, ako aj všestranný rozvoj osobnosti a uplatnenie každého občana. … Rozhodujúcu úlohu štátu vláda vidí v zastavení úpadku a vo vzostupnom koncepčnom rozvoji výchovy a vzdelávania, ako aj v zaistení rovnosti v prístupe k vzdelaniu. … Vláda vytvorí dlhodobú koncepciu rozvoja výchovy a vzdelávania…tak, aby sa stalo základom rozvoja školstva na najbližších 15 – 20 rokov bez ohľadu na striedanie vlád. “
Bez ohľadu na striedanie vlád! Táto zásadná myšlienka nebola nikdy dodržaná a aj preto sa úpadok naďalej prehlboval a stále prehlbuje. Pri takej politickej scéne aká bola a je na Slovensku, táto múdra myšlienka musela nutne zapadnúť prachom.
Projekt Milénium :
,,Financovanie školstva je najbolestivejšou stránkou súčasného výchovno – vzdelávacieho systému na Slovensku. Charakteristickým znakom vzdelávacej politiky EÚ je zvyšovanie kvality vzdelávania. Žiaľ v SR je to skôr naopak. Podmienky vzdelávania v SR a v dôsledku toho aj jeho kvalita sa neustále zhoršujú. “
To sme v rokoch 1998- 2000. 19 rokov dozadu. Odborníci na zlý stav spôsobený výrazným, dlhodobým podfinancovávaním školstva upozorňujú už dlhé, dlhé roky.
Teda nie je to tak, že sa teraz zobudili nejakí aktivisti, ktorí nemajú čo robiť. Načo by vláda riešila podfinancované školstvo, keď si je vedomá a veľmi šikovne využíva pasivitu na všetkých stranách. Rodičia sa nebúria. Tí sa uspokoja s tým, že z času na čas obvinia učiteľov pomaly už aj zo škaredého počasia. Učitelia sa nebúria, resp.nie tam kde majú, lebo lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche. Riaditelia sa tiež nebúria, lebo majú svoje funkcie. Žiaci sa nebúria, lebo si neuvedomujú, že majú právo na lepšie podmienky, lepšie vzdelávanie.

Nespravodlivá mama

Informácia, že sa minister školstva Peter Plavčan zatiaľ nedohodol so ZMOS – om na zvyšovaní platov pedagogických zamestnancov v MŠ, ZUŠ, CVČ a ŠKD, vyvolala u pedagógov okamžité reakcie. Nespravodlivosť. Vyvolala ju u mňa ,, prenesenej,, , ako aj u ,,originálnych“. Nikoho nezaujíma v momente keď sa dozvie, že jeden dostane a druhý nie, príčina. Nikto nehľadá súvislosti. Zrazu stoja proti sebe dve skupiny ľudí patriace jednej matke, ktorá ako sa zdá, je nespravodlivá. Ten, kto presne vedel čo robí a čo tým dosiahne, je vláda. Tomu sa hovorí stratégia. Postaviť proti sebe tých, čo by mali držať spolu. Prečo? No lebo sa budú sústrediť na závisť a neznášanlivosť voči sebe a nebudú otravovať vládu nezmyselnými požiadavkami.

Zdroje, toky, čierne diery

Aby sme všetko pochopili, je nutné ako tak pochopiť systém financovania v školstve. Ten zapríčinil nespravodlivosť. Na Slovensku máme viaczdrojové financovanie postavené na normatívnom princípe. V skratke , školám sa z rôznych zdrojov a rôznymi tokmi dostávajú financie na financovanie zamestnancov, na krytie prevádzkových tovarov a služieb, na financovanie kapitálového majetku atď. No a problém nastal preto, lebo pedagogickí pracovníci MŠ, ZUŠ, CVČ a ŠKD sú platení z iných zdrojov a teda aj inými tokmi ako ostatní pedagógovia.
Sú platení z originálnych kompetencií tj.z príjmov obce, ktoré sú tvorené predovšetkým daňovými príjmami obce. ZŠ, gymnáziá, SOŠ, konzervatóriá, školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami sú platené z prenesených kompetencií tj. zo štátneho rozpočtu a to z rozpočtovej kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu a z rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra.
Pri míňaní týchto peňazí má štát rozsiahle kontrolné právomoci. Pri originálnych kompetenciách sa kontrolná funkcia štátu obmedzuje iba na kontrolu, či sa dodržiavajú zákony.
Viaczdrojové financovanie je bežné aj v iných krajinách, no nie všade musí fungovať. U nás zjavne nefunguje, keď časť zamestnancov toho istého rezortu, je znevýhodňovaná pri odmeňovaní. Prenesení dostali vianočných 100 € od štátu, originálni z koláča dieru. Preneseným zvýšia, na originálnych sa ….. . Tomuto ťažko hovoriť, fungujúci systém. Nehovoriac o tom, že ruka v ruke s touto nespravodlivosťou, prispieva k vytváraniu veľkých rozdieľov, nielen čo sa vybavenia týka, medzi jednotlivými školami. Je niekoľko možností. Buď systém nefunguje a treba ho zmeniť, alebo funguje, ale v neprehľadnej spleti tokov, sa financie strácajú. Tretia možnosť, štát skutočne leje do školstva veľmi málo peňazí. Nakoľko túto možnosť samotná vláda popiera, bude zrejme platiť jedna z prvých dvoch. V každom prípade, všetky by mali viesť k zmene systému. Čím je systém komplikovanejší, čím viac zdrojov a tokov má, tým je väčšia pravdepodbnosť úniku peňazí. Ich spleť totiž vytvára bludisko, v ktorom sa nezainteresovaní len ťažko zorientujú.

Hra na odborníkov

Zriaďovateľmi ZŠ, MŠ, atď.sú obce. Teraz sa bavíme o dedinách, dedinkách, dedinôčkach. Kritériá na post starostov sa sprísnili. Už nestačí, aby boli bezúhonní, už musia mať aj maturitu. Takže mnohokrát do chodu, ako aj celkovej vnútornej organizácie ZŠ, MŠ, zasahujú ľudia, ktorí nemajú o fungovaní školstva ani páru. Nie je výnimkou, že nerešpektujú kompetencie riaditeľov a vydávajú svoje vlastné, nezmyselné nariadenia. Výsledkom toho je zmätok. Kým a čím sa teda majú školy, materské školy poprípade Zušky riadiť ? Pokynmi ministerstva školstva, alebo pokynmi starostov? Ak pokynmi starostov, tak je nutné zrušiť štátnu školskú inšpekciu.

Hra na demokraciu

Názorným príkladom ako funguje demokracia v školstve, je právo veta. Nechápem zmysel výberových konaní na post riaditeľov škôl. Rada školy vyberie a ,,doporučí,, starostovi, alebo primátorovi kandidáta. Ten si, ale aj tak rozhodne po svojom. Komunisti sa na žiadnu demokraciu nehrali. Dosadzovali si svojich a hotovo. Nikto nediskutoval. Teraz, napriek tomu, že sú pro forma vyhlásené výberové konania, dosadzujú sa ,,svoji “ . A to neplatí len v školstve. Tak aká demokracia?!

Hra na hrdinu

Šéf školských odborov. V novembri upozorňoval, že mestá a obce nebudú mať na zvyšovanie platov ,,originálnych“, dnes tvrdí, že podľa ich ( odborárskych ) prepočtov na to majú. Sociálny zmier nie je a asi ani nebude. Nevylučuje protestné akcie. Pre niektorých kolegov hrdina, lebo rieši. Pre mňa veľmi slabé amatérske divadlo. Keby mu na pracovníkoch v školstve, či už pedagogických, alebo nepedagogických záležalo, tak by nezastavil štrajk učiteľov v roku 2012. Keby mu záležalo, podporil by štrajk vo februári 2016. Keby mu záležalo, už dávno by vyrokoval lepšie podmienky. Nemôže si dovoliť odliv ďalších členov, preto tá divadelná hra pod názvom ,, Ako sa odborový predák na hrdinu hral “.

Chudobný príbuzný

Presne tak má školstvo pôsobiť. Na niekoho tak možno pôsobí, no pri dlhšom pozorovaní sa začne javiť skôr ako hostiteľ, na ktorom parazituje niekoľko druhov parazitov. Alebo ako veľký koláč, z ktorého si na každej úrovni niekto poriadne odhryzne a tí, ktorým je určený sa hladne vrhajú na omrvinky, padajúce nenažrancom z úst.
Ako sa zdá, na školstve sa dá dobre zarobiť. Zarábajú všetci okrem ,,originálnych“ a ,,prenesených“.

Dokedy?

Dokedy mienime robiť z aktívnych, triednych nepriateľov ? Dokedy sa mienime tváriť, že je všetko v poriadku? Dokedy sa mienime pasívne prizerať? Dokedy sa mienime nechať zakaždým zahnať do kúta? Dokedy mienime byť vďační, že vôbec môžeme pracovať?
Dokedy?!
Financovanie škôl v Európe – Správa Eurydice ,, V roku 2000 Lisabonská stratégia jasne potvrdila zásadnú úlohu vzdelávania a odbornej prípravy v sociálnom a ekonomickom rozvoji Európy. Za ostatných 10 rokov sa opakovane zdôrazňuje v niektorých politických dokumentoch EÚ súvislosť medzi schopnosťou európskych štátov investovať do ľudského kapitálu prostredníctvom systému vzdelávania a odbornej prípravy a ich schopnosťou podporovať vysokú úroveň udržateľného a znalostného rastu, rovnako ako sociálnou súdržnosťou. V kontexte stratégie Európa 2020 sú investície do vzdelávania považované za kľúčovú prioritu. To si vyžaduje predovšetkým politickú činnosť a iniciatívu od orgánov verejnej moci, a to najmä tých, ktorí sú zodpovední za školstvo.“

Luc.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Paranoja

Lucia Slovincová

Učiteľka. Bratislavčanka, ktorej nie je jedno. Štúdium GAMČA, Univerzita Komenského Pedagogická fakulta. Neznášam vtáčie mlieko, pasivitu, štátnu školskú inšpekciu a arogantných, nevychovaných, sprostých ľudí. Milujem hudbu, knihy, svoju prácu, svoju buldočku a rannú sprchu.