Philip K. Dick: Čo je realita?
Čo je to, čomu hovoríme skutočnosť? Autor, ktorí neustále vyzýva naše vnímanie reality. Vyzýva našu predstavivosť.
Jeden z najtalentovanejších autorov vedeckej fantastiky. Človek s neskutočne širokým záberom. Autor s fascinujúcou predstavivosťou. Autor, ktorý zo sci-fi spravil niečo viac ako len žáner literatúry. Spisovateľ, ktorý neustále spochybňuje náš svet, nás ľudí, naše vnímanie vecí. Vnímanie reality. Je to, čo vidíme, skutočné? Nepotrebujeme Matrix. Dick nám ponúka oveľa desivejšie a niekedy oveľa jednoduchšie scenáre. A neustále apeluje na našu ľudskosť, na lásku a empatiu, ukazuje na maličké svetielko v tej najtemnejšej tme.
Dick je jedným z najsfilmovanejších autorov sci-fi. Na základe jeho diel vznikli filmy ako napr. Minority Report od Stevena Spielberga, Blader Runner od Ridleyho Scotta alebo filmová klasika s Arnoldom Schwarzeneggerom Total Recall. Ale napísal toho rozhodne dosť. V tomto blogu sa pozrieme na jedny z notoricky najznámejších diel.
Muž z vysokého zámku
Kniha z roku 1962, ktorá vyniesla autorovi cenu Hugo. Ktorá sa považuje za začiatok Dickovej vrcholovej tvorby.
Alternatívna história. Ako by podľa Dicka vyzeral svet, v ktorom druhú svetovú vojnu vyhrali Nemecko a Japonsko?
Spojené štáty rozdelené dvoma okupačnými mocnosťami. V japonskom San Franciscu a celom západnom pobreží sa vo veľkom predáva kniha, ktorá sa provokatívne odohráva vo fiktívnom svete, v ktorom druhú svetovú vojnu vyhrali Spojenci a porazili Japonsko a Nemecko. Znie to naozaj fantasticky. Ale nenechajte sa zmýliť. Všetko sa odohráva okolo ústredných postáv, ktoré sa svojim vlastnými silami snažia v podstate konať dobro. Kontrastná kniha o vnútorných konfliktoch, o dobre a zle, o podstate zla vo svete, s koncom, ktorý napokon ani až tak neprekvapuje. A predsa to môže byť tým posledným prekvapením.. Čo je realita? Čo je skutočnosť? Uhoľ pohľadu?
Dick je majstrom v budovaní tej správnej, rozrušujúcej atmosféry. A zároveň buduje svoj neopakovateľný, podivný rozprávačský štýl.
Ak ste si doteraz mysleli, že sci-fi je o UFO, technických hračkách a vesmírnych letoch, tak toto zbúra všetky vaše predstavy. Vymyslený príbeh v alternatívnej realite, ktorá je až príliš podobná tej našej. Paradox. P. K. Dick touto knihou začína vzbudzovať nádej, že práve narazil na prameň svojej kreativity.
„Dostal príležitosť zoznámiť sa s párom mladých Japoncov, ktorí ho berú ako človeka, nie ako amíka alebo prinajlepšom obchodníka s umením. Raz to skončí, povedal si Childan. Sama predstava stavovských rozdielov. Nebude vláda a ovládaní, len ľudia. Ale aj tak sa roztriasol od strachu, keď si predstavil, ako u nich zaklope na dvere. Pustia ho ďalej, určite mu ponúknu čaj. Bude sa vedieť chovať? Bude v každej chvíli vedieť, čo urobiť a čo povedať? Alebo sa znemožní ako nejaké zviera?“
Kontrafaktuálna história – svet, v ktorom nacisti a Japonci vyhrali druhú svetovú vojnu – kvôli tomuto si túto knihu budú pamätať generácie. Ale táto kniha určite nie je to, čo by ste čakali. Je to jedno veľké prekvapenie.
Snívajú androidi o elektrických ovečkách? (Blade Runner)
Čo to znamená byť človekom? Čo sa stane, keď budeme schopní postaviť robotov, ktorí budú nielen fyziologicky podobný nám, ale budú mať aj umelú inteligenciu? Čo sa stane, keď budú mať spomienky? Keď budú mať sny? Keď sa budú chcieť dozvedieť kto sú, odkiaľ pochádzajú, kam smerujú? Philip K. Dick predkladá celkom jednoduchú a o to geniálnejšiu odpoveď.
Tragikomický dystopický svet, v ktorom jadrová vojna vyhubila väčšinu živočíšnych druhov a časť ľudstva sa presťahovala na Mars. Svet, v ktorom veľké technologické korporácie stavajú nielen umelé zvieratá pre ľudí (lebo väčšina zvierat vymrela), ale aj umelých ľudí, androidov, takých dokonalých, že sú na nerozoznanie od skutočných ľudí, a ktorých posielajú ako pomocníkov osamelým kolonizátorom Marsu. Majú spomienky, vedia snívať a – túžia po slobode. Na Zemi sú prísne zakázaní. Ak však nejakí utečú a emigrujú na Zem, je tu špeciálna policajná jednotka, ktorá ich má vyhľadať a zlikvidovať – poslať na odpočinok. Rick Deckard má za úkol ich poslať na odpočinok hneď niekoľko naraz. A do jednej sa dokonca zamiluje.
Kniha s mrazivou a temnou atmosférou, pochmúrna a matne osvetlená detektívka. Príbeh o láske, všednodennej zúfalosti, príbeh o tých najhlbších otázkach človeka. Čo vlastne je? Prečo tu je? Čo je skutočnosť a čo psychologická fikcia? Čo je láska? Čo je život? Je empatia to, čo robí človeka človekom?
V kultovej a skutočne zaslúžene legendárnej knihe z 1968 je ústrednou postavou človek. Človek a jeho každodenné problémy konfrontované so základnými otázkami života. Kniha ešte aktuálnejšia v súčasnosti a podčiarkujúca veľkoleposť Dickových nápadov, jeho kreatívneho sveta.
„Kedysi, pomyslel si, by som uvidel hviezdy. Pred mnohými rokmi. Ale teraz je všade len prach. Už roky nikto nevidel jedinú hviezdu, aspoň nie zo Zeme. Možno pôjdem tam, kde budem vidieť hviezdy, hovoril si, zatiaľ čo jeho auto naberalo rýchlosť a výšku. Mieril preč zo San Francisca, smerom k neobývanej pustine na severe. Na miesto, kam by nevstúpila žiadna živá bytosť. Pokiaľ by nepocítila, že sa priblížil koniec.“
Temný obraz
V podstate jediné, čo je v tejto knihe sci-fi, je špeciálny krycí odev tajných agentov protinarkotického oddelenia polície, ktorí používajú, keď sa majú hlásiť v centrále.
Temný a ešte temnejší príbeh zo sveta drogovo závislých. Pochmúrna vízia Spojených štátov blízkej budúcnosti, kde úrady prehrávajú vojnu s drogami. Substancia D. je droga, ktorá presiakla do všetkých spoločenských vrstiev a pomaly rozožiera americkú spoločnosť. Substancia D. je smrť. Rozpoltí osobnosť. Zničí individualitu. Naruší vnímanie skutočnosti. Povedal som to práve naozaj ja? Alebo som si to len myslel? Kto však túto nebezpečnú a ako epidémia šíriacu sa drogu vyrába? Ako sa distribuuje? Ako je možné, že sme to doteraz ešte nedokázali zistiť? Je organická alebo syntetická? Kto za tým všetkým stojí?
„Tí, čo ju vynašli a dodávali na trh, ju predávali prilacno, aby sa im dalo efektívne konkurovať. A široká distribúcia svedčila o tom, že ak aj existoval jediný prameň, mal veľa odbočiek; najpravdepodobnejšie to bol rad laboratórií vo viacerých kľúčových oblastiach, zrejme v blízkosti každého veľkého, narkomanmi obývaného sídla v Severnej Amerike a Európe. Bolo záhadou, prečo ani jedno z nich ešte neobjavili; existovali však náznaky, že Organizácia prenikla tak hlboko do kruhov ochrancov zákona, miestnych aj celoštátnych, že tí, čo objavili čosi dôležité o jej operáciách, čoskoro stratili o ňu záujem alebo celkom prestali jestvovať.“
Bob Arctor je tajný agent protinarkotického oddelenia z úradu šerifa okresu Orange. Zároveň berie drogy. A substanciu D. Veľké množstvá. Postupne prestane vnímať veci také aké sú a začne sa mu zlievať jeho skutočná identita s falošnou identitou agenta v utajení. V temnom, vysoko konšpiračnom a melancholickom príbehu sa krivý vnímanie skutočnosti, halucinačné táraniny feťákov s elegickou poetikou a dokonalé dávkovanie napätia, dokonalé zobrazenie straty osobnosti a pár špičkových dejových zvratov.
„Panebože, pomyslel si Arctor. Chytajú sa ma také isté halucinácie ako týchto feťákov. Prihlboko sme do toho vbŕdli. Zachvel sa, striaslo ho, zažmurkal. Aj s tým, čo viem, ustavične vstupujem do halucinačného priestoru spolu s nimi, vidím ho tak, ako ho vidia oni, dumal zmätený. Vždy zahmlený; tá istá hmla, ktorá pokrýva ich, pokrýva aj mňa; hmla tohto pustého sveta, ktorým sa plavíme.“
Predposledná pravda
Paranoidný triler z pochmúrneho sveta treťou svetovou vojnou zničenej Ameriky. Ľudstvo, aby sa uchránilo pred nukleárnym pustošením a nemilosrdnými bojmi sa stiahlo z povrchu zemského do podzemia. Vojna zúri ľuďom nad hlavami a z podzemných továrni zásobujú vládu a vojnovú mašinériu, ktorá zostala na povrchu. Útechou obyvateľstva Záp-Demu je ich charizmatický, nestarnúci a neochvejný prezident, ktorý sa k nim pravidelne múdro prihovára. V jednom z bunkrov však vážne ochorie nepostrádateľný mechanik. Vedúci bunkru vie, že na povrchu existujú armádne továrne na umelé orgány. Musí zachrániť mechanika. Zariskuje. Pokúsi sa dostať na povrch a nejako získať umelý orgán. Otázka života a smrti. Čo však na povrchu zistí je hrozná pravda, ktorú sa nikdy nemal dozvedieť. A aby toho nebolo málo, zapletie sa do udalostí, ktoré rozhodnú o budúcom osude sveta.
Román z roku 1964, ktorý ani o deň nezostarol. Hovorí nám vláda pravdu? Čo všetko nám zatajuje? Aká je skutočnosť? Čo je tou nepohodlnou pravdou, ktorú sa nesmieme za žiadnu cenu dozvedieť? Komu – čomu – môžeme ešte veriť? Postapokalyptické vízie jedného z najväčších vizionárov spisovateľského univerza. Varovanie, proroctvo z temnôt, autorova majstrovsky zvládnutá literárna exhibícia. P. K. Dick v top forme.
„Našiel si to, kvôli čomu si vyšiel na denné svetlo, pomyslel si. Tvoja púť skončila. Máš šťastie, povedal si v duchu. Keby som to len mal také jednoduché ako ty. Keby sa len vec, čo chýba k životu mne, dala vziať do ruky a bolo by možné skontrolovať etiketu. Keby sa dala jednoducho vziať a podržať ako nejaký pevný, hmotný objekt – a keby boli rovnako hmatateľné i moje obavy. (…) Chcem odísť. Pôjdem dolu, ak budem mať možnosť.“
Ubik
Americkým časopisom Time označený za jeden z top 100 najlepších románov od roku 1923. Keď si už konečne myslíte, že tušíte, o čom to celé je, Dick vám predloží jednu vetu, ktorá to všetko zmení. O podstate, pointe môžeme diskutovať donekonečna. Príbeh, ktorý vyzerá mať zo začiatku jednoduchú dejovú kostru sa zapletie natoľko, že vás dokonale popletie až už nebudete veriť vlastným očiam, ušiam, zmyslom a radšej si hodíte mincou.
Hlavný hrdina Joe Chip je technik pracujúci pre bezpečnostnú agentúru Glenna Runcitera, ktorá zamestnáva ľudí s psionickými schopnosťami ako napr. telepatia a prekognícia, aby zabezpečovala svojim klientom dokonalú ochranu pred psionickými útokmi. Predovšetkým ide o veľké korporácie, ktoré si chcú chrániť svoje výrobné tajomstvá. Biznismen Stanton Mick si objedná Runciterovu agentúru, aby zabezpečila jeho lunárne laboratória. Runciterovi sa to celé nejako nezdá a preto sa rozhodne ísť osobne spolu so svojim najlepším technikom Joeom Chipom a jedenástimi inertmi (ľuďmi s psionickými schopnosťami). Na mesačnej základni Stantona Micka sa však všetko zvrtne a Joe a Glenn sa ocitnú v spleti prapodivných udalostí s ešte divnejšími následkami. Čo sa to vlastne zvrtlo? Čo sa na Mesiaci stalo?
„Čierny románový žart od majstra kafkovskej sci-fi a prenikavého vizionára grotesknej budúcnosti ľudstva.“ (Ubik, Argo, 2009)
Jeden z najdiskutovanejších románov autora, pretože nikto nevie ako vlastne skončil. Čo si želať viac? Napínavý a vtipný, mnohovýznamový a groteskný. Majstrovské dielo od spisovateľského alchymistu. A mám vážne podozrenie, že nejeden film vykradol Dickove nápady a nepriznal sa k tomu. Hollywood je drsná milenka.
„Jeho svet sa zmrštil do holej hmotnosti. Vnímal sám seba jediným spôsobom: ako predmet vystavený tiaži. Jedna vlastnosť, jeden rozmer. A jeden pocit. Nehybnosť.“
Kaňte, mé slzy, řekl policista
(Tečte slzy moje, povedal policajt / Flow My Tears, the Policeman Said)
„Mediálna hviezda Jason Taverner sa jedného dňa prebudí v špinavej hotelovej izbe a zistí, že je verejnosti úplne neznámy. Ani manažér, ani priatelia, ani publikum si naňho nespomínajú. Je bez dokladov, v tejto realite neexistuje a neexistoval. Súčasný svet sa však podobá jeho svetu – je tu prítomná všemocná polícia, ktorá potlačuje menšiny a bezohľadne udržuje pokoj a poriadok. Kniha je podľa recenzentov Dickovým najpolitickejším románom. V porovnaní s inými je písaný lineárne a komponovaný prehľadnejšie. Pretože sa dej odohráva v roku 1988, zdal sa kalifornským úradom až príliš provokatívny. Dickovi za jeho neprítomnosti dokonca prehľadali byt – rukopis bol našťastie v úschove jedného notára. A medzi scifistami sa dokonca traduje, že román nesmel byť istý čas v USA vydaný.“ (http://www.laser-books.cz/produkt/philip-k-dick-kante-slzy-rekl-policista/)
Show Jasona Tavernera včera na obrazovkách sledovalo 30 miliónov ľudí. Ako je možné, že si ho dnes nikto nepamätá? Ako sa dostal do hotelovej izby v zapadnutej štvrti Los Angeles? Kde má doklady? USA sú v neďalekej budúcnosti policajným štátom. Bez dokladov riskuje pracovný tábor. Počul už všelijaké zvesti o pracovných táboroch. Rozhodne sa do jedného z nich nechystá dostať. Čo však urobí?
Podľa mňa koniec, ktorý je v knihe, nie je koncom a odpoveďou na všetky otázky je hneď prvá kapitola. Ale viac neprezradím. Čítať Dicka je fascinujúce práve preto, že sa človek po odložení knihy, neprestane pýtať, či to všetko vlastne nebolo inak? USA po občianskej vojne, policajná buzerácia, problémy šoubiznisu, láska, úspech a otázky o podstate reality. Kniha nominovaná na cenu Nebula (1974) a Hugo (1975), ktorá vyhrala John W. Campbell Award za najlepšiu sci-fi knihu v 1975. Rozhodne sa nebudete nudiť.
„Nejako už nedokážem rozpoznať, čo je dobré a čo zlé a čo je pravda a čo lož. (…) Všetky moje teórie a vysvetlenia, ako to som mnou vlastne je, sa vyčerpali, nič neviem, ničomu nerozumiem a zvyšok je ťažko zrozumiteľný. Do hajzľa s tým, usúdil unavene a odišiel…“
Stojí za povšimnutie:
https://dennikn.sk/blog/philip-k-dick-prorok-sci-fi/
https://dennikn.sk/blog/lava-ruka-tmy/
